REZOLÚCIA EURÓPSKEJ ASOCIÁCIE SUDCOV

Európska Asociácia Sudcov

Regionálna skupina Medzinárodnej Asociácie Sudcov

REZOLÚCIA

EURÓPSKEJ ASOCIÁCIE SUDCOV

prijatá 2.septembra 2021

týkajúca sa legislatívnych zmien na Slovensku

Na žiadosť Združenia sudcov Slovenska Európska asociácia sudcov (ďalej len „EAJ“) preskúmala určité aspekty nedávnych zmien legislatívy týkajúcich sa súdnictva a právneho štátu prijatých zmenami Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 422/2020 Z. z.) a zákonom č. 423/2020 Z. z. (v súvislosti s reformou súdnictva), ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2021. EAJ bola tiež informovaná o legislatívnom návrhu novej súdnej mapy Slovenskej republiky.
Oceňujúc, že zmeny boli súčasťou reformného rámca prijatého s cieľom zlepšenia pozície súdneho systému vo vnímaní verejnosti na Slovensku, EAJ vyjadruje ľútosť, že nasledovné konkrétne zmeny vyvolávajú vážne obavy:

K spornému paragrafu 363 sa ozvali aj sudcovia. Verejne sa zastali Žilinku, a nie kolegov

Ilustračné foto N - Vladimír Šimíček| dennikn.sk | Veronika Prušová | 7. septembra 2021 |

Ilustračné foto N – Vladimír Šimíček

Sto sudcov píše o hrozbe nastolenia totalitného štátu. Nereagujú však na spochybnenie rozhodnutí sudcov Najvyššieho a špecializovaného súdu v kauze Pčolinský. Prekáža im verejná kritika generálneho prokurátora.

„Nemôžeme sa nečinne prizerať devastácii právneho štátu,“ reagujú sudcovia na diskusiu, ktorú vyvolalo zrušenie obvinenia bývalého šéfa tajnej služby Vladimíra Pčolinského. Na slobodu sa dostal minulý týždeň vďaka paragrafu 363 Trestného poriadku, ktorý dáva mimoriadnu právomoc generálnemu prokurátorovi.

V prípade Pčolinského za šéfa prokuratúry Maroša Žilinku rozhodol námestník Jozef Kandera. A hoci týmto rozhodnutím generálna prokuratúra išla proti rozhodnutiam ôsmich sudcov Najvyššieho súdu a dvoch sudcov Špecializovaného trestného súdu, sudcovia sa vo svojom vyhlásení nezastávajú týchto kolegov.

Naopak, stavajú sa na obranu kritizovaného generálneho prokurátora Maroša Žilinku. K devastácii právneho štátu podľa podpísaných sto sudcov dochádza totiž „aj verejne prezentovanou absolútnou neúctou politickej moci a značnej časti médií voči osobe generálneho prokurátora“.

Dozvuky kauzy PčolinskýPolitický „blitzkrieg“ proti paragrafu 363

Politický „blitzkrieg“ proti paragrafu 363| postoj.sk | 6. september 2021 | Jozef Majchrák |

Maroš Žilinka (vpravo) a Jozef Kandera. Foto: TASR/ Jaroslav Novák

Sú typy rozhodnutí, s ktorými by sa politici nemali ponáhľať.

Takmer ihneď po zrušení obvinení exšéfa SIS Vladimíra Pčolinského zobrali niektorí vládni politici útokom paragraf 363 Trestného poriadku. Teda ustanovenie, ktoré umožňuje generálnemu prokurátorovi zrušiť právoplatné rozhodnutie policajta alebo prokurátora, ak ním bol porušený zákon.

Veronika Remišová kvôli tomuto paragrafu okamžite zvolala mimoriadnu koaličnú radu a politici začali nahlas hovoriť o zrušení či výraznom obmedzení tejto právomoci generálneho prokurátora.

Premiér Heger očakáva v tejto veci rýchle konanie, poslanec Ondrej Dostál z klubu SaS hovorí o dohode v horizonte dní, nanajvýš týždňov, a prvé návrhy by mali odznieť už na dnešnej koaličnej rade.

Je pravda, že táto koalícia mala preskúmanie tejto kompetencie generálneho prokurátora vo svojom vládnom programe. Lenže viac ako rok to vôbec neriešila a teraz sa do toho púšťa spôsobom v duchu legendárneho husitského pokriku „Hŕŕ na nich!“.

Z tej rýchlosti až priveľmi sršia politické dôvody niektorých aktérov zviesť sa na emócii, ktorá po rozhodnutí v kauze Pčolinský vznikla.

Vyhlásenie sudcov k verejnému znevažovaniu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

Nebojácne vyhlásenie sudcov k situácii v spoločnosti ~ Magazín Slovensko| Dana Jelinková Dudzíková | 4. septembra 2021 |

My, podpísaní sudcovia SR, viazaní zloženým sľubom sudcu, sa nemôžeme nečinne prizerať devastácii právneho štátu, ku ktorej dochádza aj verejne prezentovanou absolútnou neúctou politickej moci a značnej časti médií voči osobe generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ktorá sa prejavuje faktickými výzvami k nerešpektovaniu jeho kompetencií ako ústavného orgánu ochrany zákonnosti, chrániaceho práva a zákonom chránené záujmy všetkých fyzických a právnických osôb, ako aj štátu.

Z hľadiska ďalšieho udržania demokratických istôt v právnom štáte považujeme za neakceptovateľné snahy výkonnej a zákonodarnej moci o účelové zmeny zákonných inštitútov slúžiacich na ochranu zákonnosti bez akejkoľvek predchádzajúcej odbornej diskusie.

Ako sudcovia považujeme za absolútne neprijateľnú verejnú degradáciu riadne odôvodnených rozhodnutí generálnej prokuratúry zo strany jej podriadených zložiek justičných orgánov a osôb zodpovedných za výkon svojej funkcie priamo generálnemu prokurátorovi.

Obdobne nevhodne by vyznievala znevažujúca polemika sudcov nižších stupňov so zrušujúcimi rozhodnutiami súdov vyšších inštancií. Takýmto správaním široko tendenčne podporeným politickými a mediálnymi útokmi, ktoré nemajú akýkoľvek objektívny odborný základ, je masívne podkopávaná dôvera spoločnosti v justičné orgány.

K potrebnej dôvere občanov v ústavné inštitúcie a ich predstaviteľov neprispieva ani mediálna dezinterpretácia následkov aplikácie § 363 Trestného poriadku, ktorý zákonný inštitút predstavujúci pre každého občana tohto štátu poistku pred svojvôľou zo strany zložiek verejnej moci, a keďže nezakladá prekážku rozhodnutej veci, nevylučuje ani opätovné začatie trestného stíhania, resp. vznesenie obvinenia, avšak už zákonným spôsobom. Tolerovanie nezákonnosti v činnosti orgánov činných v trestnom konaní je totiž vzhľadom na svoju zásadnú spoločenskú nebezpečnosť vo svojich možných dôsledkoch v príkrom rozpore s proklamovanými reformnými snahami o očistu politického a spoločenského života.

Aktuálne útoky na generálneho prokurátora a politické snahy o zmenu právnej normy iba z dôvodu individuálnych rozhodnutí generálnej prokuratúry v rozpore so spoločenským očakávaním, ktoré je však výrazne formované dlhodobou kampaňou mienkotvorných médií, vyplývajúcou zo subjektívnych názorov úzkeho spektra verejnosti s nedostatočným právnym vedomím, považujeme za mimoriadne nebezpečne podkopávajúce základné istoty občanov v demokratickej spoločnosti a to bez ohľadu na to, či sú motivované snahou o zneužitie moci na politické ciele, alebo iba dôsledkom nevedomosti a nekompetentnosti tých, ktorí takýmito krokmi ohrozujú fungovanie právneho štátu.

Majúc na zreteli základné princípy právneho štátu považujeme za potrebné upozorniť na riziko, že celospoločenská akceptácia a politická podpora takéhoto stavu nebezpečne smeruje k totalitnému režimu, nastolenie ktorého nie je v záujme žiadneho občana spoliehajúceho sa v 21. storočí na ochranu svojich práv ústavnými orgánmi  fungujúcimi v slobodnom demokratickom zriadení.

 

Sudca Ján Hrubala zverejnil vyhlásenie

| dennikn.sk | 3. septembra 2021 |

Predseda Špecializovaného trestného sudu Ján Hrubala zverejnil vyhlásenie, v ktorom odkazuje generálnemu prokurátorovi a jeho námestníkovi, že súdy vedia rozhodnúť o dôvodoch trestného stíhania. „Súdnu moc naozaj ‚nie je nič do toho‘, koho a prečo orgány štátu žalujú, koho stíhajú. Ak sú však čo len nepriamo degradované jej rozhodnutia vyššie opísaným spôsobom, v záujme objektívnej informovanosti verejnosti považujem za potrebné súdnej moci sa zastať,“ napísal.

Žilinka a Kandera tento týždeň zastavili vyšetrovanie vo veciach Haščák a Pčolinský, hoci už boli posúdené aj súdmi, a tie stíhania odobrili.

 

 

Celé stanovisko:

​V poslednom čase som zaregistroval viacero vyjadrení polemizujúcich s tým, či súdy vo väzobných veciach sú tým subjektom, ktorý má dostatok informácií rozhodnúť o dôvodoch trestného stíhania a v konečnom dôsledku aj o väzbe. Na danú otázku aj pánovi generálnemu prokurátorovi SR a jeho námestníkovi dávam jednoznačnú odpoveď: Áno, takýmto orgánom je a musí zostať súd. V každom demokratickom štáte je to práve súd (nie obhajca, nie prokurátor), ktorý dáva odpovede na základné otázky súvisiace s trestným stíhaním, ak sa týkajú obmedzenia osobnej slobody a strany v konaní chcú na ne odpovede. Ak nechcú, je to ich vec. V každom prípade však v mene sudcovského stavu dôrazne protestujem proti čo i len náznakovej dehonestácii akýchkoľvek súdnych rozhodnutí spôsobom „však sudcovia na to mali málo času a múdry som ja (prokurátor, obhajca…)“.

Súdnu moc naozaj „nie je nič do toho“, koho a prečo orgány štátu žalujú, koho stíhajú. Ak sú však čo len nepriamo degradované jej rozhodnutia vyššie opísaným spôsobom, v záujme objektívnej informovanosti verejnosti považujem za potrebné súdnej moci sa zastať. Bývalo, a dúfam aj je, odvekou a nikým nenapádanou praxou, že dokonca aj v prípade nie jednoznačných vecí, je to súd, ktorý dá na položené otázky definitívne odpovede.

Žilinka nechce prísť o výnimočnú právomoc. Poslancov varuje pred mocenským zásahom

Maroš Žilinka. Foto N – Vladimír Šimíček| dennikn.sk| Veronika Prušová | 2. septembra 2021 |

Maroš Žilinka. Foto N – Vladimír Šimíček

Oslobodenie Vladimíra Pčolinského otvorilo v koalícii diskusiu o zrušení či zmene sporného paragrafu 363 Trestného poriadku. Generálny prokurátor sa tomu bráni. Žilinka zaútočil aj na líderku Za ľudí Veroniku Remišovú, ktorá zvolala koaličnú radu na túto tému, hovoril aj o prezidentke.

Generálna prokuratúra využitím paragrafu 363 Trestného poriadku dostala na slobodu bývalého šéfa tajnej služby Vladimíra Pčolinského (za Sme rodina) – a zároveň otvorila politickú diskusiu, po ktorej môže o túto výnimočnú právomoc prísť.

Mimoriadnu koaličnú radu, na ktorej by sa mali koaliční lídri zaoberať sporným paragrafom, iniciovala predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová. Predstavitelia koaličných strán by sa mali pre túto tému stretnúť ešte vo štvrtok večer.

Tlačová beseda len pre vybraných novinárov

Generálny prokurátor takto bránil svoju právomoc na tlačovej besede, ktorú zvolal na štvrtkové popoludnie. Pozval tam len vybrané médiá. Denník N, Aktuality, či denník Sme medzi nimi neboli. Ich redaktorov nevpustili cez vrátnicu a tlačovú besedu sledovali len z ulice.

Takýmto postupom podľa poslanca Ondreja Dostála (za SaS) Žilinka „bezočivo porušil“ tlačový zákon. A to pritom stojí v čele inštitúcie, ktorej úlohou je ochrana práva.

Keď sa novinár Markízy pýtal, prečo niektorí novinári neboli vpustení, Žilinka sa poďakoval za jeho kolegialitu. „Vidíte, aké sú priestorové možnosti generálnej prokuratúry,“ vysvetľoval. Pripomenul, že stále je pandémia.

„Vidíte, či tu je ešte nejaké miesto, aby sme tu neboli jeden na druhom ako nejaké ruksaky?“ pýtal sa Žilinka. Na tlačovej besede boli niektoré televízie a tlačové agentúry. Zábery prítomných kamier pritom ukázali, že do miestnosti by sa zmestili ešte aj ďalší novinári.

Pripomenul, že z tlačovej besedy bol umožnený priamy prenos, aby sa čo najviac ľudí dozvedelo názory prokuratúry. Nevpustení novinári však nemohli klásť Žilinkovi otázky.

Doposiaľ pritom generálna prokuratúra nevynechávala z pozvánok na svoje tlačové besedy Denník N, Sme alebo Aktuality.

Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Domov

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri