Vozár: Za výroky, aké mal Harabin, by iného sudcu dávno vyzliekli z talára

Jozef Vozár. Foto: archív JV – Jojo Samek| dennikn.sk | Veronika Prušová | 1. júla 2019 15:02 |

Jozef Vozár. Foto: archív JV – Jojo Samek

Jozef Vozár bol dvakrát členom súdnej rady. Hovorí, že sudcovia stále vnímajú akúkoľvek zmenu zvonku ako útok na nezávislosť či seba samých.

Prezidentka Zuzana Čaputová pôvodne hovorila o tom, že si vie predstaviť vaše pokračovanie v súdnej rade. Ponúkla vám teda túto možnosť?

Áno.

Prečo ste ju odmietli?

Predovšetkým z pracovných dôvodov, ale aj preto, že už som v súdnej rade druhé funkčné obdobie. Myslím si, že už by ma mohol niekto vystriedať. A okrem toho nie všetko sa mi podarilo presadiť tak, ako som si predstavoval.

Čo sa vám nepodarilo?

Najviac som sklamaný asi z toho, že sa mi nepodarilo vo voľbe presadiť kandidáta na dodatočného sudcu Všeobecného súdu v Luxemburgu. Nemrzí ma to ani tak kvôli mne, ale kvôli Slovensku, pretože sme naozaj mali kandidáta, ktorý bol medzinárodne akceptovaný. A hlavne nepoznám dôvod, prečo sa nám ho nepodarilo v súdnej rade zvoliť ani na štvrtý pokus.

Sudcovia by mali mať na povýšenie presné kritériá

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt paragraf| 26.06.2019; Hospodárske noviny; PRÁVO A JUSTÍCIA; s. 17; Juraj Medvec |

ZÁKONY

Návrh na stanovenie podmienok dočasného prideľovania sudcov rozdelil prax. Podľa predkladateľov sú pridelení sudcovia zaviazaní šéfom súdov.

Juraj Medvec

Ak sa sudca chce dostať na pozíciu na vyššom súde, najlepšou cestou je takzvané dočasné pridelenie. Arbiter, ktorý vykonáva funkciu na presne stanovené obdobie, má omnoho vyššiu šancu dostať miesto natrvalo. Takýchto sudcov navrhujú predsedovia súdov. Ľuďom, ktorí ich do funkcie nominovali, sa tak sudcovia môžu cítiť zaviazaní. Na tento problém upozorňujú aj samotní sudcovia. „Sudcovia, ktorí majú za sebou dočasné pridelenie na vyšší súd, majú vo výberovom konaní šancu uspieť až štyriapolkrát vyššiu než uchádzači, ktorí takúto skúsenosť nemajú,“ vysvetľuje odborník na súdnictvo Samuel Spáč, ktorý pôsobí na Masarykovej univerzite v Brne a na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. „V praxi to znamená, že ak bol sudca dočasne pridelený na vyšší súd a prihlási sa do výberového konania, má takmer istotu, že bude úspešný a kariérne postúpi,“ dodáva Spáč. Súdna rada o návrhu momentálne interne rokuje. Potrebu zmeny zatiaľ necíti.

Presné kritériá

Podstatou návrhu, ktorý predložili sudcovia Elena Berthotyová a Dušan Čimo, je stanovenie presných kritérií prideľovania sudcov. Úspešnosť zmeny dočasného pridelenia sudcu na trvalé je taká vysoká, že o trvalom obsadení postu sa rozhoduje prakticky pri rozhodovaní o dočasnom pridelení. „Napriek tomu v súčasnosti neexistujú žiadne kritériá na dočasné pridelenie sudcov na vyšší stupeň,“ vysvetľuje predkladateľka návrhu Berthotyová. Návrh na dočasné pridelenie sudcov podáva predseda vyššieho stupňa, na ktorý sa má sudca dočasne prideliť. O jeho schválení v konečnom dôsledku rozhoduje Súdna rada. Tá však podľa Berthotyovej nemá presne stanovené kritériá, na základe ktorých o výbere sudcu rozhoduje. Koncentrácia rozhodovacej právomoci o prideľovaní sudcov je podľa predkladateľov v rukách predsedov vyšších súdov. To vytvára miesto na potenciálnu potrebu odvďačiť sa. „Súčasný systém práve pre neexistenciu kritérií ohrozuje nezávislosť sudcov od predsedov súdov, ktorí ich do funkcie nominovali,“ myslí si predkladateľka.

Sporný mechanizmus

S týmito tvrdeniami Súdna rada nesúhlasí. „O dočasnom pridelení nerozhoduje predseda súdu, ten ani nevie dočasne pridelenému sudcovi poskytnúť žiadne výhody. Keďže nejde o spôsob trvalého získania miesta na súde vyššieho stupňa, sú tvrdenia, že tento spôsob prideľovania sudcov vytvára priestor na korupciu, neopodstatnené,“ tvrdí hovorkyňa Súdnej rady Veronika Müller. Sudcom môže návrh presných kritérií v príprave na kariérny postup pomôcť. Na ich základe sa budú vedieť orientovať v požiadavkách, keď sa uchádzajú o pozíciu dočasného pridelenca. „Inšpirovali sme sa existujúcimi modelmi kritérií, ktoré sa rešpektujú vo všetkých členských štátoch Európskej únie, ako aj medzinárodnými dokumentmi. Chceme dosiahnuť, aby Súdna rada mohla vďaka vopred stanoveným kritériám rozhodovať transparentne s maximálnou elimináciou podozrenia z kabinetného rozhodovania,“ vysvetľuje podstatu svojho návrhu Berthotyová.

Expert na justíciu: Nemožno sa čudovať, že Česi vychádzajú do ulíc

David Kosař. Foto – Masarykova univerzita| dennikn.sk | Adéla Skoupá | 24. júna 2019 |

David Kosař. Foto – Masarykova univerzita

Stíhaný premiér Andrej Babiš dostáva českú justíciu pod obrovský tlak. Výmena ministra spravodlivosti je podozrivá, vraví vedec skúmajúci nezávislosť sudcov.

Pri proteste na pražskej Letenskej pláni sa v nedeľu zišlo štvrť milióna ľudí. Česi v posledných týždňoch vychádzali do ulíc demonštrovať okrem iného aj za nezávislosť justície. A ak niekto mechanizmom nezávislosti sudcov a súdov rozumie v európskych súvislostiach, je to bezpochyby David Kosař.

Vedec, ktorý sa pohybuje na pomedzí práva a politológie, získal pred tromi rokmi prestížny grant Európskej rady pre výskum (ERC), ktorým sa môže pochváliť ročne len pár českých vedcov, Kosař je medzi nimi jediným právnikom.

Ľudia vychádzajú demonštrovať do ulíc za nezávislosť českej justície. Je v ohrození?

V každej krajine, v ktorej reálne hrozí trestné stíhanie úradujúceho predsedu vlády, sa justícia dostáva pod obrovský tlak. Ak navyše v takom okamihu dôjde k výmene ministra spravodlivosti, je to a priori podozrivá situácia. Keď k tomu prirátame situáciu v stredoeurópskom regióne a nedávne skúsenosti z Orbánovho Maďarska a Kaczyńského Poľska, nemožno sa ľuďom diviť, že vychádzajú do ulíc.

Prekvapilo vás, že ľudia majú o nezávislosť justície takú starosť?

Áno, a príjemne. To, že toľko ľudí má o nezávislosť justície starosť a stojí im za to ísť kvôli tomu do ulíc, je znakom zdravej demokratickej spoločnosti. Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že je to jediná cesta, ako reálne zamedziť útokom na justíciu. Od Poľska až po Pakistan.

Procházkovi to na štvrtý pokus vyšlo, v koalícii je napätie, Danko nevylúčil predčasné voľby

Foto N - Tomáš Benedikovič| dennikn.sk | Veronoka Prušová |20. júna 2019 18:13 |

Foto N – Tomáš Benedikovič

Namiesto šiestich kandidátov zvolil parlament len jedného ďalšieho kandidáta na ústavného sudcu – bývalého predsedu Siete Radoslava Procházku, ktorého odmietli na post dodatočného sudcu Všeobecného súdu pre pochybnosti o jeho morálnej integrite.

Po parlamentných voľbách 2016 sa veľmi rýchlo dohodol s Robertom Ficom, Andrejom Dankom a Bélom Bugárom na zostavení koalície. Radoslav Procházka, ktorý do volieb išiel s premiérskymi ambíciami, skončil ako najslabší koaličný partner, rozpadla sa mu strana a on napokon odišiel z politiky.

Teraz sa vracia, je z neho kandidát na sudcu Ústavného súdu.

V čase, keď má koalícia strán Fica, Danka a Bugára problémy a hovorí sa aj o predčasných voľbách, prešiel ako jediný hlasovaním parlamentu ich bývalý koaličný partner.

Danko nevylúčil predčasné voľby

Predseda Smeru v posledných dňoch vyhlasoval, že by poslanci nemali voliť ďalších kandidátov, kým prezidentka Zuzana Čaputová nevyberie nových ústavných sudcov z tých doteraz zvolených.

Vo štvrtok počas dňa aj koaliční partneri odmietli návrh Smeru na odloženie voľby a to, aby o Ústavnom súde rokovali prezidentka s predsedom parlamentu.

Výsledkom bol podvečer jediný zvolený a to, že šéf SNS Danko nevylúčil ani predčasné voľby. Hovoril o nedorozumeniach v koalícii a nezhodách medzi premiérom Pellegrinim a predsedom Smeru Ficom. „V živote nie je nič isté,“ odpovedal Danko na otázku o predčasných voľbách v októbrovom termíne.

K možnej koaličnej kríze Erik Tomáš povedal, že ak aj sú možno nejaké komunikačné problémy, tak ich nebudú riešiť cez médiá.

Nudu môže vystriedať vzrušenie. V štvrtej voľbe ústavných sudcov kandidujú dvaja nováčikovia, ich vypočutie bude zážitkom

Vypočutie pred výborom čaká Rudolfa Čirča aj Petra Kubíka. Foto N - Tomáš Benedikovič.| dennikn.sk | Veronika Prušová |

Vypočutie pred výborom čaká Rudolfa Čirča aj Petra Kubíka. Foto N – Tomáš Benedikovič.

Zo šestnástich kandidátov budú v pondelok pútať pozornosť najmä dve mená – sudcu Rudolfa Čirča a advokáta Petra Kubíka. Ich prezentácie môžu byť stretom dvoch svetov.

Poslancov ústavnoprávneho výboru v pondelok opäť čaká vypočúvanie kandidátov na ústavných sudcov. V historickej budove Národnej rady sa stretnú po štvrtý raz. Môže sa zdať, že už sú to len priestory, ktoré dodávajú voľbe ústavných sudcov dôstojnosť – atraktivita sa už pominula kdesi medzi druhou a treťou voľbou. I keď tentoraz by to mohlo byť predsa len trochu iné.

Je málo pravdepodobné, že rokovanie bude trvať do noci, ako to bolo pri prvej voľbe. Vtedy vypočutie trvalo tri dni, pretože ambíciu dostať sa na Ústavný súd prejavilo štyridsať právnikov a právničiek. Pozornosť vtedy pútal najmä expremiér Robert Fico.

Aj teraz to môže byť vzrušujúcejšie vďaka dvom nováčikom, ktorí sa do voľby prihlásili. Spomedzi šestnástky kandidátov vyčnievajú dve mená – sudca Najvyššieho súdu Rudolf Čirč a advokát Peter Kubík.

Pri zvyšnej štrnástke by malo ísť o „povinnú jazdu“, hoci mnohí sa tentoraz ospravedlnili. Vypočúvaní by totiž boli po druhý, tretí a v niektorých prípadoch dokonca už po štvrtý raz.

Inakosť dodá vypočúvaniu aj nový prístup, ktorý si poslanci odsúhlasili. Už nebudú tri kolá otázok a siahodlhé odpovede. Každý sa bude pýtať dovtedy, kým nedostane odpoveď. O tom, že to má význam a dokážu sa tak kandidáti dostať do úzkych, by vedeli hovoriť uchádzači o šéfovský post whistleblowerského úradu.

Harabin stále koketuje s politikou, no ostáva zatiaľ len v talári

Foto N - Tomáš Benedikovič| dennikn.sk | Veronika Prušová | 13. júna 2019 12:20 |

Foto N – Tomáš Benedikovič

Ak bude mať podporu, vie si predstaviť sám seba ako lídra volebnej kandidátky. Ako občan chce pomôcť novému občianskemu združeniu Harabinovci – vlastenci. Od júla sa vracia na Najvyšší súd, i keď pripúšťa, že by chcel byť predsedom parlamentu.

Štefan Harabin ostáva sudcom Najvyššieho súdu, vracia sa späť do talára. No zároveň pripúšťa možné politické ambície. Sám seba si vie predstaviť ako lídra volebnej kandidátky.

Na súd by mal po prerušenom výkone funkcie nastúpiť po prezidentských voľbách, kde skončil tretí. Voľby napadol na Ústavnom súde a dva dni pred inauguráciou víťazky Zuzany Čaputovej spochybňuje jej právo ujať sa prezidentskej funkcie.

„Pani Čaputová, pre ktorú je slušnosť na prvom mieste, by sa mala k tomu postaviť a bez rozhodnutia Ústavného súdu odmietnuť inauguráciu,“ vyhlásil dnes Harabin.

Ak predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan prijme jej sľub, mal by podľa Harabina odstúpiť pre hrubé pošliapanie práv. Je presvedčený, že kým sudcovia v Košiciach nerozhodnú o jeho podnete voči voľbám, tak inaugurácia sa nesmie uskutočniť.

Dožadoval sa neodkladného opatrenia, no jedného zo siedmich súčasných ústavných sudcov namietol zo zaujatosti. Plénum tak nemohlo rozhodovať.

Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Domov

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri