- Podrobnosti
- Administrátor
- Články
- 204
dennikn.sk | Veronika Prušová
Svedectvo bývalého bratislavského sudcu Vladimíra Sklenku nestačilo, aby Špecializovaný trestný súd odsúdil právnika Zoroslava Kollára. V pondelok sudca Miroslav Mazúch rozhodol, že ho spod obžaloby známej z kauzy Víchrica z jesene 2020 oslobodzuje. Rovnaký verdikt si vypočul aj advokát Tomáš Kulák.
Podozriví boli zo zasahovania do nezávislosti súdu.
Naopak, Kollárovho priateľa a spolužiaka z vysokej školy, niekdajšieho sudcu Krajského súdu v Bratislave, bývalého člena súdnej rady a aj exfunkcionára na okresných súdoch Richarda Molnára uznal vinným. Sudca ho odsúdil za podplácanie Sklenku na dvojročnú podmienku a peňažný trest 20-tisíc eur.
Rozhodnutie súdu nie je právoplatné. Prokurátor Michal Stanislav avizoval odvolanie. To zrejme podá aj exsudca Molnár, ktorý na vyhlásenie verdiktu neprišiel. Chýbal aj spoluobžalovaný Kulák.
Molnárov obhajca Rastislav Palovič vyhlásil, že rozhodnutiu súdu aj odôvodneniu rozumie, ale dovolí si s ním nesúhlasiť.
Zoroslav Kollár, ktorý sa v máji 2022 priznal ku korupcii a je právoplatne odsúdený, pri odchode zo súdu mlčal. Zato Molnárova bývalá kolegyňa z krajského súdu, dnes podpredsedníčka súdnej rady Ayše Pružinec Eren hovorila po rozsudku o škandále.
Kritizovala, že podozriví strávili vo väzbe dlhé mesiace. Molnár takmer roky, Kollár tam strávil viac ako rok. „A vo finále sú dvaja z troch oslobodení,“ poukazovala Pružinec Eren s tým, že Molnár bol uznaný vinným z jedného z desiatich bodov obžaloby.
Na otázku, či nie je škandálom to, že podľa rozhodnutia podplácal priamo v budove krajského súdu, už neodpovedala. „Rozhodnutie nie je právoplatné, k tomu sa vyjadrovať nebudem,“ dodala pri odchode zo Špecializovaného trestného súdu.
Nespomenula ani to, že Kollár bol vo väzbe aj pre skutky, ku ktorým sa priznal, a v máji 2022 uzavrel s prokurátorom dohodu o vine a treste.
- Podrobnosti
- Administrátor
- Články
- 149
aktuality.sk | Tlačová správa
Zdroj: Leontína Berková
- Podrobnosti
- Administrátor
- Články
- 149
postoj.sk | Maciej Ruczaj
Vôľa ľudu sa čoraz viac vníma ako hrozba, pred ktorou nás má brániť politická kartelizácia a súdna moc ako nadradená zložka politického procesu.
Călin Georgescu a Giorgia Meloniová. Foto: TASR/AP
„Nech sudcokracia zvíťazí nad demokraciou", znel titulok, ktorým sa pred rokom český Deník N hlásil k možnému súdnemu zastaveniu Trumpovej kandidatúry. „Nie je isté, že voliči Trumpa zastavia, preto by bolo lepšie, keby to urobili súdy."
Išlo o stále vzácny okamih úprimnosti. V západnom svete je demokracia ešte vždy fetišom, aj keď, ako píše poľský filozof Michał Kuź, „čoraz viac pripomína náboženskú dogmu – môže sa uctievať, ale beda tomu, kto by ju chcel veľmi skúmať".
Premieňa sa totiž vnútorné chápanie demokracie, v ktorej sa „vôľa ľudu" prejavená volebným aktom čoraz viac vníma ako hrozba, pred ktorej nepredvídateľnosťou nás má na jednej strane brániť politická kartelizácia, na strane druhej práve zvrchované postavenie súdnej moci ako nadradenej zložky politického procesu.
V USA sa Trumpa pomocou súdov zastaviť nepodarilo, aj keď snaha nepochybne bola (a kandidát na to poskytoval veľa vhodného materiálu). V každom prípade situácie, v ktorých sú súdne orgány štylizované do pozície rozhodujúcich aktérov politického diania, sa množia. Zaujímavé príbehy v tomto kontexte poskytuje v týchto dňoch Európa. Jeden sa odohráva v Rumunsku, druhý v Taliansku.
Rumunsko – kríza západnej politiky v miniatúre
Kauza zrušených rumunských volieb rozhodnutím ústavného súdu vyvolala aj ďaleko za hranicami tejto krajiny emotívnu diskusiu. Ako sa dalo očakávať, poskytla mocnú zbraň do ruky všetkým spochybňovačom liberálneho poriadku. Dostali priamo pod nos naservírovaný dôkaz „pokrytectva establišmentu", ktorý rešpekt k demokracii praktikuje iba vtedy, keď jeho kandidát vyhráva.
- Podrobnosti
- Administrátor
- Články
- 176
dennikn.sk | Ján Mazák
Robert Fico skladá poslanecký sľub na Ústavu SR. Foto - TASR/AP
Autor je bývalý generálny advokát Súdneho dvora EÚ
Vo verejnom priestore ešte nevychladli hlavy politikov, občianskej verejnosti a protestujúcich ľudí o téme vystúpenia Slovenska z Európskej únie a už sme svedkami oveľa razantnejšieho záujmu o diskvalifikáciu nášho štátu v tomto právnom spoločenstve suverénnych krajín.
Premiér Robert Fico plánuje zmeniť ústavu. Prednosť európskeho práva podľa neho nemá platiť, „ak sú právne záväzné akty EÚ v rozpore s touto ústavou“.
Takže píšem. Málo kritizujem, viac vysvetľujem.
Lisabonská zmluva potvrdila prednosť práva Únie
Z historického aspektu sa vrátime do roku 2009. Začiatkom decembra nadobudla účinnosť Lisabonská zmluva. Podpísaná predsedom vlády Robertom Ficom. Všetky členské štáty uznali, že v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie majú od roku 1964 (!) zakladajúce zmluvy a právo prijaté Úniou na ich základe prednosť pred právom členských štátov vrátane ústavného práva, kam patrí aj ústava.
- Podrobnosti
- Administrátor
- Články
- 193
dennikn.sk | Veronika Prušová Lucia Osvaldová
Daniel Bombic. Foto N – Tomáš Benedikovič
Internetového agresora eskortovali na Slovensko z Londýna v utorok popoludní. Vo Veľkej Británii žil Daniel Bombic známy ako Dany Kollár vyše dvadsať rokov. Boli na neho vydané tri medzinárodné zatykače.
Po noci strávenej v cele policajného zaistenia Daniel Bombic, známy pod prezývkou Dany Kollár, odkráčal zo súdu bez elektronického náramku a obmedzení. Namiesto väzby ho sudca Špecializovaného trestného súdu Peter Pulman pustil napriek trom zatýkacím rozkazom na slobodu.
Rozhodnutie ešte nie je právoplatné, rozhodovať bude 6. februára Najvyšší súd. Bombic ostáva naďalej stíhaný. Obvinený je z extrémizmu, podnecovania, kyberšikany a zo zverejňovania osobných údajov.
Zo stanoviska súdu vyplýva, že sudca Pulman konštatoval dôvodnosť stíhania Bombica, nevidel však dôvod na to, aby skončil vo väzbe. Nerozhodoval preto ani o žiadnej náhrade. Ponúknutá bola pritom záruka dôveryhodnej osoby, písomný sľub aj návrh, že by bol Bombic pod dohľadom probačného a mediačného úradníka.