dennikn.sk | Miro Kern

Premiér Robert Fico a minister zahraničných vecí Juraj Blanár. Foto N – Tomáš Benedikovič

Osem nezávislých osobitných spravodajcov a expertov Organizácie spojených národov sa ohradilo voči Slovensku rozsiahlym 16-stranovým listom pre systematické zhoršovanie stavu ľudských práv u nás.

Upozornenia sa týkajú ľudských a občianskych práv, diskriminácie LGBTI+ ľudí, slobody médií, nezávislosti justície, zasahovania do kultúrneho sektora, obmedzovania činnosti mimovládnych organizácií, slobody zhromažďovania či obáv z nedovoleného sledovania občanov.

Keď zvykne OSN upozorňovať jednotlivé štáty na porušovanie práv, obvykle takéto listy podpisuje jeden, dvaja, v niektorých prípadoch traja či štyria spravodajcovia. Rozsah porušovania ľudských a občianskych práv, o ktorom píšu v prípade Slovenska, je však taký veľký, že sa dotýka až ôsmich nezávislých expertov, a preto ho aj podpísali.

Dokument je zatiaľ neverejný a v angličtine, Denník N ho má celý k dispozícii. Je na hlavičkovom papieri vysokého komisára OSN pre ľudské práva Volkera Türka. Spravodajcovia a experti sú z Kolumbie, Grécka, Bangladéša, Írska, USA, Uruguaja, Južnej Afriky a z Austrálie. Všetci ôsmi sú dlhoroční nezávislí odborníci na ľudské práva. Nereprezentujú svoje materské štáty, ale OSN.

Vzhľadom na to, že sa Slovensko uchádza o miesto nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN, takáto kritická správa by nám mohla pri kandidatúre uškodiť a znižuje slovenský kredit v zahraničí.

Zasadnutie Rady pre ľudské práva OSN. Foto – un.org

Čo je v dokumente

Mimoriadne kritický dokument konštatuje systematické zhoršovanie základných slobôd a občianskeho priestoru od nástupu vlády Roberta Fica v októbri 2023 až do roku 2025. V časti o obmedzení občianskej spoločnosti kritizuje plány označiť mimovládne organizácie s medzinárodným financovaním za „zahraničných agentov" a podrobiť ich neprimeranej administratívnej záťaži.

V časti, ktorá sa týka zasahovania do kultúrneho sektora, kritizuje prepúšťanie zamestnancov v štátnych kultúrnych inštitúciách, ako napríklad Slovenská národná galéria. Poukazuje napríklad aj na výrok ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej (za SNS), že kultúra slovenského národa musí byť „slovenská a žiadna iná".

Správa poukazuje aj na diskrimináciu LGBTI+ ľudí prostredníctvom škrtov financovania kultúrnych projektov súvisiacich so sexuálnou rozmanitosťou aj to, že takmer všetky projekty LGBTI+ organizácií odstránili z dotačných programov.

OSN v správe kritizuje aj zasahovanie do nezávislosti v justícii. Hlavnú kritiku smeruje k rozpustenie Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý vyšetroval prípady korupcie na vysokej úrovni, a to bez dôkladnej verejnej konzultácie.

Ďalším bodom kritiky je aj obmedzenie slobody zhromažďovania, teda implementácia „Lex atentát" do našej legislatívy, ktorým sa podľa OSN výrazne obmedzujú práva na protesty, keďže ich zakazuje, pokiaľ sú bližšie než 50 metrov od sídla prezidenta, členov vlády či všeobecného súdu, ak sa konajú v blízkosti obydlia osoby, ktorej zamestnanie, povolanie alebo funkcia priamo súvisia s účelom zhromaždenia, či ak sa konajú v oblasti určenej prevažne na bývanie.

Píše sa v nej aj o šikanovaní a kriminalizácii ochrancov ľudských práv a novinárov a vyjadruje aj obavy z nedovoleného sledovania občanov, keďže v OSN sa obávajú zneužívania špionážneho softvéru Pegasus alebo jemu podobného systému spravodajskými službami.

Experti poukazujú na porušenie konkrétnych častí medzinárodných dokumentov a dohôd, ktoré sme podpísali, a žiadajú od Slovenska podrobné vysvetlenia, či tieto kritizované opatrenia zodpovedajú medzinárodným štandardom a aké kroky naša vláda podnikne, aby problémy vyriešila.

Fico si s Mečiarom môže podať ruku

Bývalá slovenská stála predstaviteľka pri OSN v Ženeve Mária Krásnohorská, ktorá nás pri tejto organizácii zastupovala v rokoch 1994 až 1998, si ani z čias mečiarizmu nepamätá na takýto obsiahly kritický list od tejto medzinárodnej organizácie.

Spomína si na dokument, ktorý poslal vysoký komisár OSN José Ayala-Lasso na Slovensko za Vladimíra Mečiara, tiež sa dotýkal porušovania práv na Slovensku. „Jednou z tém bolo aj postavenie mimovládok a bola to vtedy obhajovať vtedajšia podpredsedníčka vlády Katarína Tóthová," vraví Krásnohorská. Diplomatka spomína, ako sa vtedy za ňu hanbila, lebo obhajovala neobhájiteľné.

Mária Krásnohorská takéto varovanie od OSN považuje za vážne. „Vysoký komisár pre ľudské práva je tá najvyššia inštancia OSN, je najvyššou inštanciou pre oblasť ľudských práv," hovorí. „Určite sú to nezávislí expert," myslí si o ľuďoch, čo dokument podpísali.

Robert Fico a Vladimír Mečiar v časoch, keď spolu vládli aj s Jánom Slotom. Vláda Smeru, HZDS a SNS bola pri moci v rokoch 2006 až 2010. Foto – TASR

Wlachovský: OSN nás takto nikdy nekritizovala

Bývalý minister zahraničných vecí a dlhoročný diplomat Miroslav Wlachovský, ktorý sa venoval aj ľudským právam, takisto hovorí, že takúto kritickú správu adresovanú Slovensku vo svojej kariére ešte nevidel.

„Ak sa takéto správy na Slovensko posielali, bolo to pred rokom 1998. Nepamätám si od roku 1998, keď som nastúpil na ministerstvo, niečo takéhoto charakteru a rozsahu," vraví.

Ide podľa neho o silné vyjadrenia a väčšina z nich sedí. „Dostavujú sa výsledky ficovčiny," hovorí Wlachovský s tým, že list vníma ako nezávislé hodnotenie – bolo by podľa neho absurdné veriť tomu, že sa pod list podpísalo osem predstaviteľov OSN, aby uškodili Slovensku.

Diplomat a právnik Metod Špaček, ktorý pôsobil v prezidentskej kancelárii za prezidentky Zuzany Čaputovej a minulý rok mal nastúpiť do New Yorku ako slovenský veľvyslanec pri OSN, hovorí o bezprecedentnej ľudskoprávnej kritike Slovenskej republiky od čias jej vzniku.

„Nepamätám si žiadnu kritiku tohto rozsahu a intenzity v dejinách Slovenska od OSN alebo jeho orgánov."

Aj podľa neho závažnosť tohto kroku zvyšuje skutočnosť, že ide až o osem spravodajkýň a spravodajcov Rady pre ľudské práva, čo je vrcholný ľudskoprávny orgán OSN.

„Sú nezávislí, sú to rešpektované autority a pochádzajú z rôznych častí sveta a rôznych kultúr. Je to kritika, ktorá prichádza zo všetkých svetových strán – aj preto ich nie je možné podozrievať zo zaujatosti voči Slovensku," hovorí s poznámkou, že takto vláda robí politiku na štyri svetové strany.

Správa podľa Špačka ukazuje, že kroky vlády narážajú na konkrétne ľudskoprávne záväzky. „Ide o reputačnú blamáž práve na pôde OSN, univerzálneho orgánu, čo je v priamom rozpore s programovým vyhlásením vlády, podľa ktorého má byť práve OSN prioritou s ambíciou stať sa nestálym členom Bezpečnostnej rady," dodáva.