teraz.sk | TASR

Negatívne TIS vníma aj dovolanie ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer-SD) v prípade právoplatne odsúdeného exšéfa ÚŠP Dušana Kováčika a jeho následného prerušenia výkonu trestu odňatia slobody.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok a minister spravodlivosti Boris Susko. (Zdroj: TASR)

komentare.sme.sk | Nataša Holinová

V roku 2024 sa udiali významné zmeny v oblasti slovenského právneho štátu. Motivácia autorov bola zrejmá: postarať sa o vlastnú beztrestnosť. Bola to zároveň motivácia celého vládnutia, kde vidno ochabnutie práce, už odkedy sa uvedený cieľ podarilo naplniť. Stačil na to jeden rok a mnohé škody sú nezvratné.

komentare.sme.sk | Nataša Holinová

Ktože volal justíciu holubníkom? Áno, pán minister.

Marcela Kosová, predsedníčka Súdnej rady. (Zdroj: SME - Jozef Jakubčo)

sme.sk | Peter Kováč

BRATISLAVA. Advokáti, akademici či bývalí členovia Súdnej rady sa ohradili voči výrokom, ktoré prezentovali jej aktuálni členovia.

Spustili preto verejnú výzvu s názvom Aj kritika súdnych rozhodnutí je súčasťou slobody prejavu.

Výzva reaguje na stanovisko Súdnej rady "k mediálnym útokom na sudkyňu Vieru Hadrbulcovú". Ide o sudkyňu, ktorá vydala neodkladné opatrenie, že Denník N nesmie Daniela Bombica známeho ako Danny Kollár označovať ako antisemitu či extrémistu, a to až kým nebude právoplatne rozhodnuté v jeho trestných veciach.

"Každý útok na konkrétneho sudcu ako predstaviteľa jednej z troch mocí v štáte je útokom na celú justíciu a veľmi nebezpečným javom, spôsobilým vážne ohroziť nezávislosť justície a zároveň môže byť priamym ohrozením života sudcov a ich rodín," píše sa v uznesení Súdnej rady.

Tridsať hlavných signatárovi výzvy uvádza, že názory prezentované na zasadnutí Súdnej rady k tejto téme vnímajú s veľkým znepokojením. Sú podľa nich nabádajúce na významné obmedzenie slobody prejavu, činnosti novinárov a neprimerané sankcionovanie médií.

"Vecná kritika súdneho rozhodnutia nie je útokom na konkrétneho sudcu alebo celú justíciu," píše sa vo výzve.

Organizátormi petície sú advokáti Martin Landl a Tomáš Kamenec, pričom medzi hlavnými podpísanými sú aj advokát Tomáš Langer a bývalí členovia Súdnej rady Lucia Berdisová a Andrej Majerník. Pripojili sa tiež bývalý sudca Súdneho dvora EÚ Daniel Šváby či bývalý prokurátor Matúš Harkabus.

Vznik sudcovskej iniciatívy Za otvorenú justíciu (ZOJ) v roku 2009 bol reakciou na neudržateľné praktiky, ktoré sa objavili v justícii v nedávnej minulosti za éry Štefana Harabina. Vtedy sa hŕstka sudcov postavila na obranu svojich kolegov, ktorí boli nespravodlivo disciplinárne stíhaní len za to, že vyjadrili kritiku na dianie v justícii.

Tento akt solidarity mal obrovský význam nielen pre samotných sudcov, ale sme presvedčení, že aj pre verejnosť, ktorá mohla vidieť, že aj v justičných kruhoch existuje odhodlanie chrániť cez obranu nespravodlivo stíhaných sudcov nielen týchto sudcov, ale aj samotných občanov.

Je dôležité pripomínať si túto nedávnu minulosť, pretože nám ukazuje, aký veľký význam mala a stále má ochrana práva a spravodlivosti v každej demokratickej spoločnosti. Vtedy sme boli svedkami zastrašovania a nátlaku, ktoré na sudcov vyvíjali politici, predsedovia súdov, ale aj samotní členovia Súdnej rady Slovenskej republiky. Takéto praktiky mali za cieľ vytesniť kritických sudcov z justičného systému a zastrašiť ostatných.

V reakcii na tieto praktiky v septembri roku 2009 skupina sudcov ZOJ prijala vyhlásenie „5 viet“, ktoré podpísalo celkovo 116 sudcov.

Čítať ďalej...