dennikn.sk | Veronika Prušová


Na snímke zľava je poradca premiéra David Lindtner a minister spravodlivosti SR Boris Susko (Smer-SD)
počas tlačovej konferencie k porušeniam ústavného práva sudcov 24. apríla 2024 v Bratislave. 
Foto - TASR/Jakub Kotian

David Lindtner požiadal po prvý raz o prerušenie výkonu funkcie sudcu na jeseň 2019 potom, ako médiá zverejnili 
jeho správy s Marianom Kočnerom. Zákon pritom hovorí, že prerušenie nemôže trvať viac ako päť rokov.
Poradca premiéra a advokát David Lindtner sa ešte vždy môže vrátiť na súd ako sudca. A to napriek tomu, že už viac ako
päť rokov pôsobí v advokácii. Je spoločníkom ministra obrany Roberta Kaliňáka v advokátskej kancelárii Kallan Legal. 
Medzi jeho klientov patria politici Smeru a nedávno k nim pribudol aj internetový agresor Daniel Bombic.

Lindtner je stále na papieri aj sudcom vďaka tomu, že minister spravodlivosti Boris Susko (Smer), ktorému rovnako robil

ešte donedávna poradcu, vyhovel jeho žiadosti o prerušenie výkonu funkcie sudcu.

Urobil tak napriek tomu, že zákon hovorí, že prerušenie výkonu funkcie sudcu nemôže trvať viac ako päť rokov. Lindtner ho má prerušený od novembra 2019.

Ako je teda možné, že Susko jeho žiadosti opäť vyhovel? Cez tlačové oddelenie odkázal, že „zákon nevylučuje, že minister môže rozhodnúť o prerušení výkonu funkcie sudcu aj opakovane“.

Suskovo tlačové oddelenie sa odvoláva na ustanovenie zákona, v ktorom sa píše: „Minister po vyjadrení sudcovskej rady môže vyhovieť žiadosti sudcu o prerušenie výkonu funkcie z vážnych rodinných alebo osobných dôvodov. Prerušenie nemôže trvať viac ako päť rokov.“

Na otázku, ako si na ministerstve vysvetlili druhú vetu citovaného ustanovenia zákona, nereagovali.

Ak by Lindtnerovej žiadosti minister nevyhovel, ten by sa musel rozhodnúť, či chce ostať v advokácii alebo sa vráti na súd. Ak by si zvolil povolanie advokáta, o funkciu sudcu by prišiel. Znamenalo by to, že ak by sa v budúcnosti chcel na súd vrátiť, musel by absolvovať nanovo výberové konanie.

Čítať ďalej...

dennikn.sk | Mária Benedikovičová

Sudca Najvyššieho súdu Juraj Kliment. Foto N - Tomáš Benedikovič

Na disciplinárne pojednávanie so sudcom Najvyššieho súdu Jurajom Klimentom, ktorému predseda vlády Robert Fico (Smer) už dlhšie hrozí postihmi, prišiel v utorok internetový agresor Daniel Bombic.

Prišiel na Najvyšší správny súd v Bratislave, kde bola naplánovaná výpoveď exministerky spravodlivosti, opozičnej poslankyne SaS Márie Kolíkovej. V súdnej sieni mal na tvári väčšinu času slnečné okuliare.

Ešte pred začiatkom pojednávania sa na chodbe súdu zvítal s Rudolfom Vaskym, ktorý je časti verejnosti známy videami na YouTube, v ktorých vyzýval na násilie. „Rád vás vidím, pán Vasky, prvý skutočný slovenský streamer,“ ocenil ho Bombic.

„Uvidíme, či spravodlivosť bude vykonaná,“ reagoval Vasky.

Daniel Bombic na chodbe súdu. Foto N

Minister Susko poslal stážistku

Prípad týkajúci sa Juraja Klimenta je pre Smer mimoriadne dôležitý. Minister spravodlivosti Boris Susko zo Smeru na sudcu Najvyššieho súdu vlani podal disciplinárny návrh a žiada najprísnejší trest – vyzliecť ho z talára.

Po Kolíkovej výpovedi sa však ukázalo, že Suskovo ťaženie proti Klimentovi sa začína rozpadať.

Čítať ďalej...

Minister spravodlivosti Slovenskej republiky Boris Susko pripravil zmenu statusových zákonov sudcov, ktorá významne mení najmä disciplinárne konanie proti sudcom. V súčasnosti o disciplinárnych previneniach sudcov rozhodujú senáty Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, zložené z troch sudcov tohto súdu a z dvoch prísediacich zvolených súdnou radou z radov občanov. Po novom by mali mať sudcovia Najvyššieho správneho súdu v disciplinárnych senátoch výraznú minoritu, keďže v prvostupňovom aj  novovytvorenom odvolacom  senáte má byť len jeden sudca tohto súdu a väčšinovo ich budú tvoriť prísediaci volení súdnou radou už nie z radov občanov, ale z iných sudcov všeobecných súdov, ktorí budú za výkon tejto funkcie poberať osobitné príplatky.  Podľa platnej Ústavy Slovenskej republiky o disciplinárnych previneniach sudcov rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Pokiaľ novela navrhuje zveriť disciplinárne rozhodovanie senátom, v ktorých budú mať rozhodné slovo iné osoby ako sudcovia Najvyššieho správneho súdu, je otázny jej súlad  s článkom 142 ods. 2 písm. c) Ústavy Slovenskej republiky.

Výrazne sa tak posilňuje kompetencia súdnej rady, ktorá má navyše aj disciplinárnu kompetenciu podávať voči sudcom disciplinárne návrhy. Pokiaľ súdna rada bude aj majoritne kreovať disciplinárne senáty, bude v postavení navrhovateľa v disciplinárnych konaniach v konflikte záujmov.

Čítať ďalej...