nssud.sk | Aktuality

Na internetovom portáli trend.sk bol 17. marca 2025 uverejnený článok sudkyne Správneho súdu v Bratislave Dany Jelinkovej Dudzíkovej pod názvom „Budú rozhodnutia o administratívnom vyhostení bezzubé?“.

Autorka v texte polemizuje s názorom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý vo viacerých rozhodnutiach dospel k záveru, že výrok o administratívnom vyhostení a zákaze vstupu cudzinca sú oddeliteľné a že správny súdny prieskum sa môže týkať aj len výroku o zákaze vstupu na územie Slovenskej republiky a členských štátov. Vyjadruje obavy, že takéto rozhodnutia môžu ovplyvniť migračnú politiku štátu a ochranu národných a európskych záujmov. Autorka sa zamýšľa nad dôsledkami týchto rozhodnutí, ako sú možné riziká pre bezpečnosť štátu alebo verejné zdravie a dospela k záveru, že cudzinec, ktorého administratívne vyhostenie je právoplatné, by sa mohol voľne pohybovať nielen po území Slovenskej republiky, ale i po území všetkých členských štátov bez účinného zákazu vstupu.

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky považuje za potrebné na takéto obavy reagovať, pretože východiská aj závery autorky sú mylné.

Keďže forma novinového článku či tlačovej správy nepredstavuje vhodný formát pre odbornú polemiku, ktorú nakoniec Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vedie so správnymi súdmi primárne v obsahu svojich rozhodnutí, je potrebné odkázať práve na aktuálne uznesenia sp. zn. 2 Sak 1/2025, 1 Sak 2/2025, ktoré sa podrobne venujú otázke oddeliteľnosti výrokov o administratívnom vyhostení a zákaze vstupu, objasňujú prečo predstavuje samotný výrok o zákaze vstupu obsiahnutý v rozhodnutí o administratívnom vyhostení spôsobilý predmet správneho súdneho prieskumu a v akej lehote je účastník konania oprávnený podať proti takémuto výroku správnu žalobu.

Je však namieste zdôrazniť, že uvedené rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako aj im predchádzajúce rozhodnutia (sp. zn. 2 Sak 2/2024, 1 Sak 2/2024) v žiadnom prípade nemôžu spôsobiť „bezzubosť“ administratívneho vyhostenia, a tým ovplyvniť celospoločenskú klímu, či bezpečnosť štátu, ako sa nesprávne domnieva autorka.

Podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu o administratívnom vyhostení ako aj len proti samotnému výroku o zákaze vstupu obsiahnutom v rozhodnutí o administratívnom vyhostení nie je totiž spojené s odkladným účinkom nastupujúcim zo zákona, čo znamená, že samotné začatie správneho súdneho konania na správnom súde nemá dopad na účinky výroku o zákaze vstupu.

Nehrozí preto, že sa administratívne vyhostená osoba, predstavujúca vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok, ohrozujúca bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie bude voľne pohybovať nielen po území Slovenskej republiky, ale i po území všetkých členských štátov.

Na účinky výroku o zákaze vstupu by sa neprihliadalo, len ak by správny súd osobitným rozhodnutím priznal správnej žalobe odkladný účinok. Práve správny súd by pri tomto rozhodovaní zohľadňoval akútnosť príslušnej hrozby zo strany administratívne vyhostenej osoby.

Autorkou prezentovaná obava by súčasne bola právne irelevantná aj v prípade, ak by výrok o zákaze vstupu bol v správnom súdnom konaní z dôvodu nezákonnosti zrušený.

V materiálnom právnom štáte totiž nemožno zasahovať do subjektívnych práv účastníkov administratívnych vzťahov na podklade nezákonného rozhodovania orgánov verejnej správy. Práve ochranu proti takýmto zásahom majú pritom poskytovať súdy správneho súdnictva, a to vrátane Správneho súdu v Bratislave.