- Podrobnosti
- Administrátor
- Články
- 45
postoj.sk | Maciej Ruczaj
Vôľa ľudu sa čoraz viac vníma ako hrozba, pred ktorou nás má brániť politická kartelizácia a súdna moc ako nadradená zložka politického procesu.
Călin Georgescu a Giorgia Meloniová. Foto: TASR/AP
„Nech sudcokracia zvíťazí nad demokraciou", znel titulok, ktorým sa pred rokom český Deník N hlásil k možnému súdnemu zastaveniu Trumpovej kandidatúry. „Nie je isté, že voliči Trumpa zastavia, preto by bolo lepšie, keby to urobili súdy."
Išlo o stále vzácny okamih úprimnosti. V západnom svete je demokracia ešte vždy fetišom, aj keď, ako píše poľský filozof Michał Kuź, „čoraz viac pripomína náboženskú dogmu – môže sa uctievať, ale beda tomu, kto by ju chcel veľmi skúmať".
Premieňa sa totiž vnútorné chápanie demokracie, v ktorej sa „vôľa ľudu" prejavená volebným aktom čoraz viac vníma ako hrozba, pred ktorej nepredvídateľnosťou nás má na jednej strane brániť politická kartelizácia, na strane druhej práve zvrchované postavenie súdnej moci ako nadradenej zložky politického procesu.
V USA sa Trumpa pomocou súdov zastaviť nepodarilo, aj keď snaha nepochybne bola (a kandidát na to poskytoval veľa vhodného materiálu). V každom prípade situácie, v ktorých sú súdne orgány štylizované do pozície rozhodujúcich aktérov politického diania, sa množia. Zaujímavé príbehy v tomto kontexte poskytuje v týchto dňoch Európa. Jeden sa odohráva v Rumunsku, druhý v Taliansku.
Rumunsko – kríza západnej politiky v miniatúre
Kauza zrušených rumunských volieb rozhodnutím ústavného súdu vyvolala aj ďaleko za hranicami tejto krajiny emotívnu diskusiu. Ako sa dalo očakávať, poskytla mocnú zbraň do ruky všetkým spochybňovačom liberálneho poriadku. Dostali priamo pod nos naservírovaný dôkaz „pokrytectva establišmentu", ktorý rešpekt k demokracii praktikuje iba vtedy, keď jeho kandidát vyhráva.