Po páde Mečiara v roku 1998 Krajňák tajnú službu zažaloval a žiadal odškodné. Bol to jediný súdny proces tohto druhu. Roky sa naťahoval a až vlani v novembri vyniesol Krajský súd v Bratislave verdikt, ktorý je dnes už právoplatný.
- Podrobnosti
- Administrátor
- Rozhovory
- 702
domov.sme.sk | Matúš Burčík
Občan Robert Krajňák, ktorý teraz vysúdil od SIS odškodné za diskreditáciu za éry Ivana Lexu. (Zdroj: SME/Marko Erd)
Kauza sa ťahala od roku 1995. Podobný prípad súdy doteraz neriešili.
V čase, keď premiér Robert Fico zo Smeru hovorí, že organizátori protivládnych protestov plánujú štátny prevrat, a odvoláva sa na informácie od SIS, sa na súde uzatvára iný príbeh s rovnakými črtami.
Za vlády Vladimíra Mečiara z HZDS začal občiansky aktivista Robert Krajňák zbierať podpisy pod petíciu za jeho odvolanie. Bolo to v roku 1995, po únose prezidentovho syna tajnou službou, ktorú viedol Mečiarov nominant Ivan Lexa.
Krajňák mal vtedy 35 rokov. Keď v denníku SME zverejnil inzerát k svojej petícii, začala sa SIS zaujímať aj o neho a pripravovala jeho diskreditáciu.
Krajňák vysúdil odškodné zhruba 20-tisíc eur. Peniaze mu zatiaľ SIS nevyplatila, čaká sa, kým súd vyhotoví písomné zdôvodnenie verdiktu.
Odškodnenie za nezákonný pokus o diskreditáciu aktivistu za čias Lexu má SIS vyplatiť v čase, keď ju vedie nominant Smeru Pavol Gašpar. Tajná služba pod jeho vedením Ficovi potvrdila, že organizátori protestov sú napojení na zahraničné skupiny, ktoré pripravujú štátny prevrat.
Žiadne konkrétne zistenia o prípade štátne zložky nezverejnili. Tvrdia však, že závery sú postavené aj na informáciách zo sledovania a odpočúvania či na analýzach finančných tokov. Aktivisti aj opozícia hovoria o zneužití tajnej služby proti oponentom vlády.
SIS Krajňáka podozrievala, že pracuje pre tieňové tajné služby, uviedla to v spravodajskej informácii z decembra 1995. "Sú signály, že na iniciovaní petície má podiel aj poslanec za DÚ Hrnko," píše sa v dokumente s tým, že Krajňák aj Anton Hrnko bývajú v Stupave.
Zo žiadosti o sledovanie z októbra 1996 vyplýva, že Krajňákovi dali krycie meno Vrták. Dôvod sledovania bol zmapovať jeho styky a činnosť pri zbieraní podpisov pod petíciu za odvolanie premiéra. Na sledovanie použila technické prostriedky ako služobné vozidlo, motocykel a videokameru.
V novembri 1996 požiadala SIS súd o súhlas s odpočúvaním. Podpísal ho jej riaditeľ Lexa. V žiadosti píše, že SIS zadokumentovala, ako menovaný v pohostinstve v Chorvátskom Grobe vyťažoval vojakov k informáciám o systéme ochrany miestneho útvaru. "Pýtal sa na personálne obsadenie vojakov z povolania, chcel vedieť konkrétne mená veliteľov, za čo vojakov finančne odmeňoval."
O súhlas na odpočúvanie SIS súd žiadala, aby mohla jeho činnosť zdokumentovať v celom rozsahu. "Získanie informácií iným spôsobom je neúčinné a podstatne sťažené."
V septembri 2000, keď už SIS viedol Lexov nástupca Vladimír Mitro, vznikla správa o kontrole prípadu. Krajňáka podľa nej SIS rozpracovala pod krycími menami "Vrták" a "Mojo".
Sledovala ho v novembri 1996. "Cieľom sledovania bola možná dokumentácia možného výskytu poslancov NR SR v prítomnosti R. K." Spisy neskôr SIS skartovala.
Správa spomína, že súd s odpočúvaním súhlasil. Krajňákov údajný zvýšený záujem o vojenské objekty a stretnutie s cudzincami však po preverení spisu z predchádzajúceho sledovania nezistila.
V rozhovore pre SME teraz Krajňák prvý raz otvorene vyrozprával celý svoj príbeh.
- Podrobnosti
- Administrátor
- Rozhovory
- 814
euractiv.sk | Barbara Zmušková
Lucia Berdisová bola novým prezidentom odvolená z funkcie tesne po jeho nástupe. Súdna rada, v ktorej rukách je budúcnosť súdnictva, odvtedy skrátila výberové konania z hodiny na 13 minút, hovorí v rozhovore.
Lucia Berdisová je slovenská právnička a akademička. Pôsobí na Ústave práva a štátu na Slovenskej akadémii vied. Do júla bola členkou Súdnej rady. V roku 2023 dostala ocenenie od ombudsmana za dlhoročnú prácu v boji za práva LGBTI+ komunity.
V rozhovore sa dozviete:
- prečo ju Peter Pellegrini odvolal,
- že sama stála pri úprave novely, ktorá to umožnila,
- prečo to nepovažuje za chybu,
- či má dôveru v nezávislosť súdnictva
- a čo hovorí na vládnu kritiku Európskej únie.
- Podrobnosti
- Administrátor
- Rozhovory
- 1363
dennikn.sk | Veronika Prušová
Foto N – Tomáš Benedikovič
Rozhovor s bývalým ústavným aj krajským sudcom, z ktorého sa na dôchodku stal pútnik.
Viac ako štyridsať rokov pôsobil v súdnictve, kde začínal ako justičný čakateľ, neskôr bol sudcom na okresnom súde a napokon končil na Krajskom súde v Banskej Bystrici. Ešte medzitým bol do roku 2007 aj na Ústavnom súde.
Keď sa o ovládnutie súdnictva pokúsil exminister spravodlivosti Štefan Harabin, sudca Juraj Babjak (70) spolu s manželkou Ľudmilou (74) patrili k jeho otvoreným kritikom. Najmä ona znášala Harabinove útoky priamo v súdnej rade.
Hoci sú už obaja na dôchodku, spoločenské dianie naďalej aktívne sledujú. Ostali žiť v Košiciach, no náš rozhovor vznikol v Bratislave na medzizastávke ich cesty na dovolenku. Skôr ako odleteli k moru a za vnúčatami, išli sa pozrieť do Slovenskej národnej galérie.
„Lebo teraz na nich treba myslieť,“ hovoria manželia v reakcii na odvolanie riaditeľky galérie Alexandry Kusej.
Súčasné dianie v justícii im pripomína časy Harabina. I keď vtedy „robili najväčšie svinstvá sudcom sudcovia“, vraví bývalý sudca Juraj Babjak, s ktorým sme hovorili aj o tom:
- čo si myslí o prepustení Dušana Kováčika;
- či malo zmysel sa verejne ozvať proti Štefanovi Harabinovi;
- ako sa po pracovnom vyťažení vyrovnal so životom na dôchodku;
- prečo sa rozhodol absolvovať vyše 700-kilometrovú cestu do Santiaga de Compostela, teda „camino“.
- Podrobnosti
- Administrátor
- Rozhovory
- 1705
aktuality.sk | Peter Hanák
Miroslav Gavalec bol kedysi známy oponent harabinizácie justície, ktorého Štefan Harabin perzekuoval. Dnes je sudcom Súdneho dvora Európskej únie v Luxemburgu. Ak Slovensko poruší európske právo, luxemburský súd môže zasiahnuť, a to pokutou a aj tlakom na zmenu zákona. Môže sa to týkať RTVS, mimovládok či právneho štátu. Podľa sudcu Gavalca by sme mali sledovať, ako súd zasahoval proti Poľsku a Maďarsku.
Vo videorozhovore so sudcom Súdneho dvora EÚ Miroslavom Gavalcom sa dozviete:
– ako vníma nomináciu SNS Štefana Harabina na člena Súdnej rady SR;
– že Jána Mazáka si váži, Štefana Harabina vôbec nie;
– ako Harabin škodil justícii a ako už v minulosti zneužíval Súdnu radu;
– či ide o útok na nezávislosť justície;
– že by sme mali sledovať rozhodnutia Súdneho dvora EÚ voči Poľsku v oblasti právneho štátu;
– ako sa bude riešiť, keď Slovensko poruší pravidlá právneho štátu;
– ako môže EÚ donútiť slovenskú vládu zmeniť svoje rozhodnutia a aj prijaté zákony;
– či môže EÚ zasiahnuť aj v prípade politického obsadenia RTVS;
– že Európska únia a jej súd chránia hodnoty ako pluralita a demokracia;
– či môže súd zasiahnuť aj preventívne;
– že ak Slovensko prijme podobný zákon o mimovládkach ako Maďarsko, súd ho zastaví rýchlejšie;
– o čom hovorí rozsudok SDEÚ, že zverejnením Threemy boli porušené práva Mariana Kočnera;
– ako Súdny dvor EÚ zmenil a ešte stále mení Slovensko.
(Poznámka redakcie: Rozhovor sme nahrávali v piatok 2. 5. v Luxemburgu.)