Vôľa ľudu sa čoraz viac vníma ako hrozba, pred ktorou nás má brániť politická kartelizácia a súdna moc ako nadradená zložka politického procesu.
Călin Georgescu a Giorgia Meloniová. Foto: TASR/AP
„Nech sudcokracia zvíťazí nad demokraciou", znel titulok, ktorým sa pred rokom český Deník N hlásil k možnému súdnemu zastaveniu Trumpovej kandidatúry. „Nie je isté, že voliči Trumpa zastavia, preto by bolo lepšie, keby to urobili súdy."
Išlo o stále vzácny okamih úprimnosti. V západnom svete je demokracia ešte vždy fetišom, aj keď, ako píše poľský filozof Michał Kuź, „čoraz viac pripomína náboženskú dogmu – môže sa uctievať, ale beda tomu, kto by ju chcel veľmi skúmať".
Premieňa sa totiž vnútorné chápanie demokracie, v ktorej sa „vôľa ľudu" prejavená volebným aktom čoraz viac vníma ako hrozba, pred ktorej nepredvídateľnosťou nás má na jednej strane brániť politická kartelizácia, na strane druhej práve zvrchované postavenie súdnej moci ako nadradenej zložky politického procesu.
V USA sa Trumpa pomocou súdov zastaviť nepodarilo, aj keď snaha nepochybne bola (a kandidát na to poskytoval veľa vhodného materiálu). V každom prípade situácie, v ktorých sú súdne orgány štylizované do pozície rozhodujúcich aktérov politického diania, sa množia. Zaujímavé príbehy v tomto kontexte poskytuje v týchto dňoch Európa. Jeden sa odohráva v Rumunsku, druhý v Taliansku.
Rumunsko – kríza západnej politiky v miniatúre
Kauza zrušených rumunských volieb rozhodnutím ústavného súdu vyvolala aj ďaleko za hranicami tejto krajiny emotívnu diskusiu. Ako sa dalo očakávať, poskytla mocnú zbraň do ruky všetkým spochybňovačom liberálneho poriadku. Dostali priamo pod nos naservírovaný dôkaz „pokrytectva establišmentu", ktorý rešpekt k demokracii praktikuje iba vtedy, keď jeho kandidát vyhráva.
Robert Fico skladá poslanecký sľub na Ústavu SR. Foto - TASR/AP
Autor je bývalý generálny advokát Súdneho dvora EÚ
Vo verejnom priestore ešte nevychladli hlavy politikov, občianskej verejnosti a protestujúcich ľudí o téme vystúpenia Slovenska z Európskej únie a už sme svedkami oveľa razantnejšieho záujmu o diskvalifikáciu nášho štátu v tomto právnom spoločenstve suverénnych krajín.
Premiér Robert Fico plánuje zmeniť ústavu. Prednosť európskeho práva podľa neho nemá platiť, „ak sú právne záväzné akty EÚ v rozpore s touto ústavou“.
Takže píšem. Málo kritizujem, viac vysvetľujem.
Lisabonská zmluva potvrdila prednosť práva Únie
Z historického aspektu sa vrátime do roku 2009. Začiatkom decembra nadobudla účinnosť Lisabonská zmluva. Podpísaná predsedom vlády Robertom Ficom. Všetky členské štáty uznali, že v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie majú od roku 1964 (!) zakladajúce zmluvy a právo prijaté Úniou na ich základe prednosť pred právom členských štátov vrátane ústavného práva, kam patrí aj ústava.
Internetového agresora eskortovali na Slovensko z Londýna v utorok popoludní. Vo Veľkej Británii žil Daniel Bombic známy ako Dany Kollár vyše dvadsať rokov. Boli na neho vydané tri medzinárodné zatykače.
Po noci strávenej v cele policajného zaistenia Daniel Bombic, známy pod prezývkou Dany Kollár, odkráčal zo súdu bez elektronického náramku a obmedzení. Namiesto väzby ho sudca Špecializovaného trestného súdu Peter Pulman pustil napriek trom zatýkacím rozkazom na slobodu.
Rozhodnutie ešte nie je právoplatné, rozhodovať bude 6. februára Najvyšší súd. Bombic ostáva naďalej stíhaný. Obvinený je z extrémizmu, podnecovania, kyberšikany a zo zverejňovania osobných údajov.
Zo stanoviska súdu vyplýva, že sudca Pulman konštatoval dôvodnosť stíhania Bombica, nevidel však dôvod na to, aby skončil vo väzbe. Nerozhodoval preto ani o žiadnej náhrade. Ponúknutá bola pritom záruka dôveryhodnej osoby, písomný sľub aj návrh, že by bol Bombic pod dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Kandidáti na post šéfa Najvyššieho súdu František Mozner a Andrea Moravčíková. (Zdroj: TASR)
BRATISLAVA. Členov Súdnej rady čaká v apríli zrejme vôbec najdôležitejšie hlasovanie počas ich pôsobenia vo funkcii. Vyberať budú nového predsedu Najvyššieho súdu, keďže Jánovi Šikutovi sa v máji končí päťročné funkčné obdobie.
Zoznam kandidátov, ktorí sa o kreslo budú uchádzať, sa ukázal v utorok, keď o polnoci uplynula lehota na podávanie prihlášok.
S určitosťou sa podľa informácií SME prihlásili do volieb dvaja uchádzači.
Sprava riaditeľ Úradu inšpekčnej služby Branislav Zurian, minister vnútra Matúš Šutaj Eštok a policajný prezident Ľubomír Solák počas mimoriadneho vyhlásenia k útoku v Poprade. (Zdroj: TASR)
komentare.sme.sk | Nataša Holinová
Po niekoľkých dňoch od vrážd v Spišskej Starej Vsi sa možno pýtať, ako veľmi zlyhal štát v prípade mladého násilníka.
Zľahčovali to? Áno, najneskôr v piatok, konkrétne členovia vlády a Smeru. Zároveň v sobotu skončil policajný prezident Ľubomír Solák.
Známe riziko
Je pravda, že keď niekomu preskočí a rozhodne sa vraždiť, je ťažké tomu zabrániť akoukoľvek prevenciou. Osobitne ak je reč o školách a dávnejšom blúznení o kamerách, ktoré by sledovali a rozpoznávali žiakov pomocou AI, dostali sme až príliš rukolapný dôkaz, aké to boli hlúposti.
Lenže – ako poznamenali minister vnútra Matúš Šutaj Eštok a generálny prokurátor Maroš Žilinka už vo štvrtok večer – spišskostaroveský vrah nebol „nepopísaný list papiera".
Dve rozhodnutia súdu a dištančné vzdelávanie mal práve preto, lebo sa správal násilnícky, a opis jeho správania, ktorý k tomu viedol, na prvý pohľad prekračuje hranice šikanovania.
Len dva dni pred vraždami o mladom násilníkovi rozhodoval okresný súd a zamietol návrh prokurátora na uloženie ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou.
Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľské prostredie. Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že pri odmietnutí možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.