dennikn.sk | Veronika Prušová

Foto N – Vladimír Šimíček

V prípade haciend hovorí o preverovaní niekoľkých desiatok prípadov a aj o pochybeniach štátnych úradníkov. Európsky prokurátor Juraj Novocký rozpráva, že by na Slovensku mala byť pri prideľovaní eurodotácií prísnejšia kontrola.

V rozhovore hovorí aj o tom:

• prečo sa dnes páchateľovi oplatí nepriznať;
• prečo po zániku NAKA stáli niektoré vyšetrovania aj rok;
• prečo Európska prokuratúra vyšetruje predaj munície na Ukrajinu;
• a že v prípade haciend konala Európska prokuratúra ešte pred medializáciou a padli tam už aj obvinenia.

Naposledy sme sa rozprávali pred štyrmi rokmi. To bolo v Luxemburgu. Vy ste dnes v Bratislave. Ako vnímate Slovensko po rokoch pôsobenia v zahraničí? Mení sa?

Celkom určite áno. Vývoj v každej oblasti je prirodzený a nikto nemôže povedať, že by sme chceli stagnovať. Vývoj tu celkom určite je. Je to už potom subjektívna otázka, či ten vývoj je pozitívny alebo negatívny.

Ideme lepšou alebo horšou cestou? 

Dôležitou spoločenskou zmenou bola novela trestných kódexov, ktorá platí presne rok. A na ňu reagovala aj Európska prokuratúra. Aj v jej dôsledku policajt právoplatne odsúdený za korupciu, jedna z ústredných postáv takzvanej vojny v polícii, dostal päťročný trest domáceho väzenia a peňažný trest 92-tisíc eur. Čo na to hovoríte?

Ak dovolíte, nebudem hodnotiť jednotlivé kauzy, pretože ich nepoznám. Je to však jedna z vecí, na ktorú sme celkom prirodzene poukazovali a ktorá je naďalej platná. A to, že napríklad v oblasti korupcie, aj v oblasti závažných ekonomických trestných činov, je trestný zákon aktuálne nastavený tým spôsobom, že takmer neprichádza do úvahy uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Naopak, sudcovia na základe zákonných ustanovení sú v úvodzovkách nútení ukladať či už peňažné tresty, tresty s podmienečným odkladom, alebo tresty domáceho väzenia.

Čítať ďalej...

V súvislosti s verejnými vyjadreniami ministra spravodlivosti a predsedníčky Súdnej rady k zablokovaniu prístupu nášho združenia k e-mailovej komunikácii so sudcami, považujeme za nevyhnutné uviesť na pravú mieru viaceré nepresnosti a zavádzajúce tvrdenia:

1. Komunikácia neprebiehala cez intranet justičnej siete ZOJ nikdy neposielala výstupy ani správy cez interný intranet Ministerstva spravodlivosti či justície, ako tvrdí minister spravodlivosti. Komunikovali sme výlučne cez verejne dostupné e-mailové adresy sudcov, súdov ako aj ministerstva samotného, ktoré sú prístupné aj iným subjektom verejného života – médiám, mimovládnym organizáciám či občanom. Nepotrebovali sme preto mať na takýto prístup uzavretú zmluvu s Ministerstvom spravodlivosti.

2. Minister spravodlivosti neobjasnil, či boli zablokované aj iné subjekty. Minister spravodlivosti vo svojej reakcii uviedol, že ide o opatrenie proti kybernetickým hrozbám, no nezodpovedal otázku, prečo bolo selektívne zablokované práve združenie ZOJ a či podobné opatrenia boli uplatnené aj voči iným subjektom. Ak ide skutočne o bezpečnostné opatrenia, očakávame transparentné a rovnaké zaobchádzanie so všetkými subjektmi, ktoré komunikujú so sudcami. Navyše, na rozdiel od Ministerstva spravodlivosti správcovia sietí Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR nevyhodnotili prístup ZOJ k mailovým adresám sudcov týchto súdov za bezpečnostné riziko, hoci sú vystavení rovnakým kybernetickým hrozbám ako sudcovia súdov v rámci siete justice.sk.

3. K doručovaniu výstupov ZOJ prostredníctvom jeho členov.

Predsedníčka Súdnej rady obvinila ZOJ z klamstva, keď tvrdí, že má zablokovaný prístup k sudcom. Nespochybniteľným faktom však je, že ZOJ ako samostatné združenie tento prístup zablokovaný má, takže neklameme. Je pravdou, že členovia ZOJ, ktorí sú zároveň aktívnymi sudcami, môžu komunikovať so sudcami cez svoje justičné adresy. ZOJ ako stavovské združenie sudcov by však malo mať možnosť komunikovať so sudcami vo vlastnom mene, a nie prostredníctvom svojich členov. Po zablokovaní nemôže ZOJ elektronicky komunikovať nielen priamo so sudcami, ale ani posielať poštu prostredníctvom podateľní súdov alebo ministerstvu spravodlivosti ako ostatné subjekty.

Ďalším závažným dôvodom je, že v praxi sa opakovane stávalo, že ak ktorýkoľvek z našich členov zaslal výstupy ZOJ kolegom sudcom, čelil tlaku, výhradám a nezriedka aj osobným útokom, najmä zo strany niektorých členov Súdnej rady, ktorí sú sudcami. Z tohto dôvodu sme sa rozhodli chrániť našich členov a komunikovať so sudcami ako tím ZOJ z jednej samostatnej adresy. Ako združenie, ktorého členmi sú sudcovia Slovenskej republiky, máme nielen právo, ale aj povinnosť vstupovať do verejnej diskusie o stave justície. Zasielanie analytických, etických či systémových podnetov priamo sudcom a správe súdov je legitímny nástroj občianskej spoločnosti.

4. Zásadne odmietame vyjadrenia predsedníčky Súdnej rady a člena Súdnej rady Petra Šamka, že protestom proti komunikačnej blokácii sa snažíme prekryť informácie týkajúce sa prípadu bývalého predsedu Okresného súdu Bratislava III Romana Fitta. ZOJ sa k tejto kauze nikdy nevyjadrovalo a nemáme žiadny záujem ju akokoľvek zľahčovať alebo prekrývať. Na problém našej blokácie sme verejne poukázali až po tom, ako po dlhom administratívnom procese ministerstvo spravodlivosti zaslalo konečnú informáciu o zablokovaní e-mailového prístupu ZOJ.

V Bratislave 31.júla 2025

tím ZOJ

dennikn.sk | Veronika Prušová

Na snímke minister spravodlivosti SR Boris Susko (SMER-SD) počas 17. schôdze Národnej rady SR, ktorá bola zvolaná k jeho odvolaniu 20. augusta 2024 v Bratislave.

FOTO TASR – Jakub Kotian

Ministerstvo spravodlivosti pod vedením Borisa Suska (Smer) zablokovalo sudcovskej iniciatíve Za otvorenú justíciu (ZOJ) možnosť komunikovať priamo so sudcami. Ministerstvo znemožnilo tomuto sudcovskému združeniu rozposielať e-maily cez sieť justice.sk.

ZOJ sa sformovala potom, čo sa sudca Štefan Harabin v roku 2006 najskôr stal ako nominant Mečiarovho HZDS ministrom spravodlivosti v prvej vláde Roberta Fica (Smer) a potom v roku 2009 plynulo prešiel do čela Najvyššieho súdu. A práve v tomto roku vznikla aj iniciatíva Za otvorenú justíciu.

Harabin svojich kritikov šikanoval a oni sa cez túto iniciatívu snažili šíriť svoje stanoviská. Na to využívali aj e-mailovú sieť justice.sk. To, čo sa ZOJ darilo za Harabina, jej od februára tohto roka ministerstvo pod vedením Suska znemožnilo.

Na justice.sk fungujú pracovné e-maily všetkých sudcov okresných aj krajských súdov. Okrem toho sú na sieti aj maily na súdy, ich podateľne, ale i samotné ministerstvo spravodlivosti. ZOJ však už teraz nemá možnosť cez sieť poslať žiadne svoje stanovisko a osloviť tak priamo sudcov.

Začiatkom februára 2025 bolo združenie sudcov Za otvorenú justíciu (ZOJ) náhle odrezané od prístupu k e-mailovej sieti justice.sk, ktorá patrí pod správu Ministerstva spravodlivosti SR. Ministerstvo tento krok odôvodnilo „prevenciou pred zvýšeným ohrozením kybernetickej bezpečnosti“. ZOJ však považuje tento postup za bezdôvodný, neprimeraný a potenciálne represívny, keďže znemožňuje bežnú profesionálnu komunikáciu sudcovského združenia.

ZOJ opakovane verejne kritizovalo problematické rozhodnutia a postupy ministra spravodlivosti Borisa Suska ako aj Súdnej rady Slovenskej republiky. Zamedzenie elektronickej komunikácie so sudcami preto vyvoláva dôvodné podozrenie, že ide o účelové umlčanie kritického hlasu sudcov. ZOJ nemá vedomosť o žiadnom konkrétnom kybernetickom incidente, nebola o riziku informovaná a ani vyzvaná na spoluprácu. Ministerstvo týmto rozhodnutím porušilo základné princípy nezávislosti justície a právneho štátu.

 ZOJ vyzýva Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky na okamžité obnovenie jeho prístupu k e-mailovej komunikácii v rámci siete justice.sk a na transparentné vysvetlenie dôvodov tohto zásahu.

V Bratislave 29. júla 2025

tím ZOJ

domov.sme.sk | Peter Kováč

Odsúdený právnik Zoroslav Kollár a minister spravodlivosti Boris Susko zo Smeru. (Zdroj: SME/Jozef Jakubčo a Marko Erd)

BRATISLAVA. Bol to vraj jeden z kľúčových momentov, pre ktoré vláda prišla s novelou trestných kódexov. Minister spravodlivosti Boris Susko zo Smeru hovoril o 'smiešnych trestoch' pre kajúcnikov, ktorí vraj vyviazli naľahko vďaka tomu, že údajne vypovedali tak, ako sa od nich očakávalo.

Po roku sa však ukazuje, že Susko robí opak toho, čo avizoval. Trestný poriadok mu po novom dovoľuje podávať dovolania, ktorými spochybnil uzavreté dohody o vine a treste. Napriek slovám o „smiešnych trestoch“ však Susko na základe tohto ustanovenia doteraz podal len dve dovolania. Obe sú v prospech odsúdeného, v oboch žiada o zrušenie pôvodných trestov.

Vyplýva to z údajov, ktoré si denník SME vyžiadal od ministerstva spravodlivosti na základe infozákona.

„Ministerstvo konštatuje, že v rokoch 2024 a 2025 bolo dovolanie podľa paragrafu 371 Trestného poriadku (napadnutie dohody o vine, pozn. red.) podané v dvoch prípadoch, a to v máji 2025,“ uviedol Suskov rezort.

V oboch prípadoch ide o exponované kauzy a mená.

Čítať ďalej...