- Podrobnosti
- Administrátor
- Články
- 341
sita.sk | Natália Kolná
Práškovanie ľudí z lietadiel, pád dvojičiek, smrtiace vakcíny proti Covid-19 či atentát na premiéra bez kvapky krvi. Konšpiračné teórie a hoaxy sú v našej spoločnosti prítomné od nepamäti, no zdá sa, že posledné roky sa s nimi roztrhlo vrece a Slováci sú bohužiaľ na špičke krajín Európy, ktorých obyvatelia veria dezinformáciám.
O tom, ako sa hoaxy šíria, ako vznikajú konšpiračné teórie a aké sú efektívne postupy na overovanie informácií, nám porozprával psychológ Aleš Bednařík. Povedal nám tiež, aké najšialenejšie konšpirácie počas svojej kariéry počul a že aj profesionál ako on, sa raz skoro stal konšpirátorom.
Slovník pojmov
Dezinformácie – nepravdivé informácie s cieľom zavádzať, prípadne škodiť
Podkategórie:
Hoaxy – naliehavé poplašné správy, ktoré nútia ľudí šíriť ich a naháňať strach
Konšpiračné teórie – vysvetľujú nejakú udalosť ako výsledok tajného sprisahania skupiny osôb
Fake news – falošné správy, ktoré sa tvária ako ozajstná žurnalistika, ale pritom zavádzajú publikum tým, že zámerne skresľujú realitu
- Podrobnosti
- Administrátor
- Články
- 327
dennikn.sk | Lucia Osvaldová, Juraj Koník
Fotografia premiéra Roberta Fica na úrade vlády. Foto N – Vladimír Šimíček
Európska komisia varuje, že novela Trestného zákona môže ovplyvniť „korupčné kauzy týkajúce sa vysokých úradníkov, politikov a podnikateľov úzko spriaznených s politikou“.
Európska komisia v pravidelnom hodnotení stavu právneho štátu všetkých členských krajín konštatuje, že tieto dve krajiny majú pretrvávajúce problémy ohrozujúce boj proti korupcii, nezávislosť médií či fungovanie občianskej spoločnosti.
Slovensko spolu s Maďarskom pri informovaní o správe vypichli napríklad aj v Česku.
Európska komisia Slovensku vytkla napríklad aj to, že za posledný rok neurobilo pokrok pri zabezpečení objektivity rozhodnutí prokuratúry a neobmedzila moc generálneho prokurátora pri paragrafe 363, ktorým vie zrušiť stíhanie.
Podpredsedníčka eurokomisie Věra Jourová si pri prezentovaní správy všimla, že Slovensko sa napríklad inšpiruje Maďarskom pri nových pravidlách pre mimovládne organizácie „kde by sa mali monitorovať a možno aj sankcionovať neziskovky, ktoré dostávajú peniaze zo zahraničia“. Viaceré nové slovenské zákony sú podľa nej „problematické“.
Správa vychádza po tom, ako si slovenská vláda mesiace píše s Európskou komisiou o tom, či sme schopní zaručiť ochranu stámiliónov eur z plánu obnovy pred podvodmi a po tom, ako Komisia spochybňuje napríklad aj zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry.
- Podrobnosti
- Administrátor
- Články
- 395
slovakia.representation.ec.europa.eu | Zastúpenie na Slovensku
S piatym vydaním správy je EÚ lepšie pripravená čeliť výzvam v oblasti právneho štátu. Aká je situácia v oblasti právneho štátu na Slovensku?
Komisia dnes uverejnila svoju piatu výročnú správu o právnom štáte, v rámci ktorej systematicky a objektívne preskúmala vývoj v oblasti právneho štátu, a to jednotným spôsobom vo všetkých členských štátoch. V porovnaní s prvým vydaním správy o právnom štáte prijatej v roku 2020 sú členské štáty a EÚ ako celok oveľa lepšie pripravené odhaľovať vznikajúce výzvy, predchádzať im a riešiť ich. Buduje sa tak odolnosť našich európskych demokracií a vzájomná dôvera v EÚ. Zároveň sa zlepšuje fungovanie jednotného trhu a vytvárajú sa výhody pre podnikateľské prostredie, vďaka ktorému sa zvyšuje konkurencieschopnosť a udržateľný rast.
- Podrobnosti
- Administrátor
- Články
- 303
dennikn.sk | Monika Tódová
Predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan reaguje na útoky Roberta Fica a vysvetľuje rozhodnutie o novele Trestného zákona. Foto – TASR
Čo nové vieme z písomného rozhodnutia Ústavného súdu:
vládna koalícia porušila zákon, keď novelu Trestného zákona presadila cez zrýchlené legislatívne konanie – nie je to však protiústavné;
ústavní sudcovia hovoria, že trestná politika je zodpovednosťou vládnej väčšiny a oni môžu zasiahnuť iba pri excesoch;
zároveň nenašli porušovanie ústavných práv vyšetrovaných a súdených;
novinkou je aj to, že aj viaceré právne inštitúcie sú presvedčené o protiústavnosti novely.
Ústavný súd v piatok na obed zverejnil 117-stranové písomné rozhodnutie o novele Trestného zákona. Ako už súd približne pred dvomi týždňami ústne informoval, za protiústavné považuje iba štyri body v novele – a podstata zmeny zostáva. Platí tak zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a aj zásadné zníženie trestov za krádeže, podvody a korupciu.
Vládna koalícia rozhodnutie Ústavného súdu oslavovala a dokonca vyzývala opozíciu, aby sa ospravedlnila za to, že upozorňovala na to, ako novela rozbije trestnú politiku štátu, napríklad aj za veľké protesty.Z písomného rozhodnutia Ústavného súdu však vyplýva, že na oslavu vláda až tak nemá dôvod. Ústavný súd rozbil väčšinu argumentov, ktorými vláda odôvodňovala prijatie novely v skrátenom legislatívnom konaní. Dokonca ústavní sudcovia vyhlásili, že vládna koalícia postupovala protizákonne – nie však s takou intenzitou, aby to mohlo byť vyhlásené aj za protiústavné.
Nie sme druhá komora parlamentu
Pozrime sa na rozhodnutie súdu podrobnejšie: Ústavný súd v prvom rade povedal, že jeho úlohou nie je riešiť obsah trestnej politiky štátu. V žiadnom prípade teda nehovorí, či je rozhodnutie vlády znížiť tresty, premlčacie lehoty a hranice škôd správne. To je podľa neho výsostnou kompetenciou demokraticky zvolenej väčšiny. Súd jednoducho hovorí, že nie je druhou komorou parlamentu, a ak si vláda myslí, že tresty sú prísne, môže ich znížiť.
Z odôvodnenia súdu sa dá vydedukovať, že by zasiahol len naozaj v mimoriadnom prípade, „ak by ústavná hodnota vnútornej bezpečnosti štátu bola zasiahnutá deštruktívnym spôsobom, keď by trestné právo nemohlo plniť takmer vôbec účel ochrany štátu či spoločnosti a realizované zmeny by mali celkom zjavný potenciál vyvolať komplexnú eróziu trestnoprávnej ochrany“.
Súd to takto nepíše, ale predstaviť si to môžeme napríklad tak, že by sa ozval, keby napríklad demokraticky zvolená väčšina schválila, že krádež (alebo iný trestný čin, ktorým sa zasahuje do základných práv občanov) nie je trestným činom.Ak si iná skupina politikov myslí, že takáto miernejšia trestná politika štátu nie je správna, nič jej podľa Ústavného súdu nebráni, aby sa usilovala o zmenu v parlamente demokratickou cestou. Preložené do jednoduchšieho jazyka – treba vyhrať voľby a získať väčšinu.
- Podrobnosti
- Administrátor
- Články
- 314
standard.sk | Igor Stupňan
Nová podoba Súdnej rady SR nadobúda kontúry, ktoré sú výsledkom rozhodnutia vlády a nového prezidenta Petra Pellegriniho. Úplné zloženie tohto 18-členného orgánu sudcovskej samosprávy by sa malo zavŕšiť v septembri, kedy by mal parlament zvoliť zostávajúcich dvoch členov.
Kandidátom má byť, ako denníku Štandard potvrdil, aj bývalý šéf Najvyššieho súdu SR a bývalý prezidentský kandidát Štefan Harabin.
Pellegrini stavil na advokátov
Prezident Pellegrini najskôr odvolal dvoch členov Súdnej rady, ktorých menovala jeho predchodkyňa Zuzana Čaputová, tretiemu sa skončilo funkčné obdobie v júni. Namiesto nich v utorok vymenoval do Súdnej rady svojich troch nominantov.
Ide o Martina Puchallu, ktorý je advokátom s 19-ročnou praxou a je predsedom Slovenskej advokátskej komory (SAK). Je tiež zástupcom ministerstva spravodlivosti vo výberových komisiách na sudcov.
Druhým je advokát Adrián Kucek. Má 15 rokov praxe, je predsedom disciplinárneho senátu advokátskej komory. Známe je, že zastupoval napríklad nitrianskeho podnikateľa Norberta Bödöra a aj podnikateľa Zoroslava Kollára.
Treťou je Zuzana Čížová. Má 24-ročnú prax a posledných 20 rokov pôsobí ako advokátka. Je členkou predsedníctva SAK.