- Podrobnosti
- JUDr. Katarína Javorčíková
- Založenie ZOJ
- 1768
Pracujem v justícii 31 rokov, mám vek po 50-tke, cítim sa unavená a je mi veľmi smutno. Môj smútok z veľkej miery pramení zo straty Juraja a v krátkom čase po jeho odchode aj zo straty môjho milovaného otca, ale nielen z toho.
Často myslím na roky práce v Združení sudcov Slovenska, na ten obrovský entuziazmus, nadšenie, masovú základňu, veľkú podporu zo zahraničia. Bola som pri tom, keď vznikali základy demokratického súdnictva a verila som, že tento proces je nezvratný. Tá práca ma vyčerpávala a napĺňala energiou a radosťou súčasne. Mala som dlho pocit, že v súdnictve sme vytvorili silnú základňu sudcov, ktorí dokážu presadiť všetko pozitívne, čo sme videli vo vyspelej Európe. V čase keď bol prezidentom ZSS Juraj Majchrák a viceprezidentkou Soňa Minxová, bola zjednotená veľká časť sudcov, a získali sme si rešpekt a vážnosť aj v zahraničí.
A potom prišiel rok 2006 a všetko sa začalo meniť. Zo sudcovskej elity sa zrazu stali nehodní sudcovia, ktorých bolo treba vyzliecť z talára, alebo ich aspoň inak postihnúť. Združenie sudcov zostalo ticho a začala sa jeho pomalá agónia. Zo Súdnej rady sa stal zvláštny orgán, akoby pracujúci len pre jedného muža na jej čele. Ticho zostalo aj na súdoch a všetci sme čakali čo bude ďalej. Ako prvý verejne zaznel hlas sudkyne Dubovcovej, ktorá na zdesenie mnohých presne popísala, čo sa v justícii deje. Množiace sa disciplinárky vyburcovali aj ďalších, ktorí cítili potrebu aspoň morálne prísť podporiť kolegov pred disciplinárnym súdom. V roku 2009 sa narodilo „Päť viet“ a napriek útokom zo všetkých strán si pár sudcov trúflo v roku 2010 založiť iniciatívu Za otvorenú justíciu.