dennikn.sk | Veronika Prušová

Členka súdnej rady Ayše Pružinec Eren. Foto TASR

(Aktualizované 18.2.) Združenie Za otvorenú justíciu vidí dôvody na podanie návrhu na disciplinárny postih podpredsedníčky súdnej rady.

V rokoch 2006 až 2009 vtedajší minister spravodlivosti Štefan Harabin ako nominant HZDS v prvej vláde Roberta Fica chodil na náhodné kontroly okresných súdov.

Už vtedy sa takéto návštevy považovali za nevhodné. Minister mal veľkú právomoc nad sudcami. Nehovoriac o tom, že z Harabina sa v roku 2009 plynulo stal predseda Najvyššieho súdu aj súdnej rady, ktorá má priame kompetencie voči sudcom ešte väčšie.

Súdna rada rozhoduje o kariérnom raste sudcov. Má slovo pri tom, keď niekto kandiduje za predsedu súdu. Rozhoduje, či sudcovia a sudkyne spĺňajú predpoklady sudcovskej spôsobilosti. A má posledné slovo pri ich žiadosti o preloženie na iný súd.

Je rok 2025 a na Špecializovaný trestný súd sa minulý týždeň nečakane dostavila podpredsedníčka súdnej rady Ayše Pružinec Eren, ktorá si prišla vypočuť rozsudok a následne ho pred novinármi aj okomentovala.

„Podstatou verejnosti súdnych pojednávaní a vyhlásenia rozsudku je to, že sa ho môže zúčastniť ktokoľvek, kto nie je účastníkom konania. Vďaka tomu sa ich môžu zúčastniť napríklad aj novinári a médiá," odpovedala na otázky predsedníčka súdnej rady Marcela Kosová, ktorá preto nerozumela, na čo sa Denník N pýta.

Redakcia oslovila aj Pružinec Eren. Na otázky nereagovala.

Sudca Šamko: Išlo o fungovanie justície

Podpredsedníčka súdnej rady Pružinec Eren sa objavila na Špecializovanom trestnom súde minulý týždeň v pondelok. Prišla na rozsudok v kauze Víchrica, ktorá na jeseň 2020 zasiahla aj súdnictvo.

Hlavnou tvárou kauzy sa vtedy stala bývalá štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská (za Smer), no medzi zadržanými bol aj krajský sudca Richard Molnár, v tom čase pre verejnosť nie veľmi známy.

Ako sa neskôr ukázalo, išlo o dôležitú postavu na bratislavských súdoch a podľa všetkého predĺženú ruku konkurzného právnika Zoroslava Kollára.

„Rozsudok sa týkal fungovania justície, a preto nepovažujem za neobvyklé, že sa vyhlásenia rozsudku osobne zúčastnila aj podpredsedníčka súdnej rady. Ak by sa mal predstaviteľ justície zúčastniť osobne na vyhlásení rozsudku v nejakej trestnej kauze, tak by to mala byť táto vec," myslí si člen súdnej rady a sudca Peter Šamko.

Fungovania justície sa týkalo aj rozhodovanie Špecializovaného trestného súdu vo februári 2023, keď posudzoval dohodu o vine a treste s bývalou sudkyňou Miriam Repákovou. Za ohýbanie práva ju odsúdili na podmienku. Vtedy zo súdnej rady na vyhlásenie rozsudku neprišiel nikto.

Richard Molnár (vpredu), Zoroslav Kollár. Foto TASR

Šamko je trestným sudcom a pôsobí na Krajskom súde v Bratislave. S Pružinec Eren sú kolegovia, rovnako ako boli kolegovia aj s Molnárom. Keď ho v marci 2020 zadržala NAKA, Šamko za neho ponúkal záruku, aby neskončil vo väzbe.

Okrem spoločného pôsobenia na krajskom súde spája podpredsedníčku súdnej rady s Molnárom i vysoká škola. Sú spolužiaci z bratislavského práva. Na Právnickú fakultu Univerzity Komenského s nimi chodil aj Zoroslav Kollár, ktorý sa v roku 2022 k úplatkom priznal a je už právoplatne odsúdený za korupciu.

Práve Kollára a Molnára sa týkal aj minulotýždňový rozsudok. Obžaloba mala jedenásť bodov, pričom Molnára sa týkalo desať. Podozrivý bol z podplácania aj zasahovania do nezávislosti súdu. Neprávoplatne odsúdený je len za jeden zo skutkov. Za to, že dal priamo pri vchode do Justičného paláca v Bratislave úplatok v knihe inému sudcovi Vladimírovi Sklenkovi.

Kollára, ale aj tretieho spoluobžalovaného, advokáta Tomáša Kuláka, sudca Špecializovaného trestného súdu Miroslav Mazúch pred týždňom oslobodil spod obžaloby. V ich prípade ostalo svedectvo Sklenku osamotené a to na odsúdenie nestačilo.

Po rozsudku hovorila o škandále

„Považujem to za škandalózne fiasko bývalého Úradu špeciálnej prokuratúry," zhodnotila rozhodnutie sudcu Miroslava Mazúcha Pružinec Eren pred novinármi na ceste zo súdu. „Boli braní s obrovským humbukom, strávili vo väzbe jedenásť mesiacov, pán Kollár rok a pol," tvrdila novinárom.

„A vo finále sú dvaja oslobodení a jeden bol potrestaný za jeden bod obžaloby, tak to je škandál," vyhlásila Pružinec Eren.

Keď sa jej novinár Adel Ghannam z portálu 360 opýtal, či nie je škandál to, že jej kolega bral úplatok (správne malo byť dával úplatok – pozn. red.) priamo na súde, opýtala sa ktorý.

„Sudca Molnár," reagovali novinári, na čo Pružinec Eren vyhlásila: „To nie je právoplatné, k tomu sa vyjadrovať nebudem."

Vznikla tak situácia, keď oslobodzujúcu časť neprávoplatného rozsudku komentovala, ale odsudzujúci verdikt už nie.

Podpredsedníčka súdnej rady kritizovala väzbu podozrivých. Zoroslav Kollár v nej strávil 16 mesiacov, ale väčšinu z nich, a to deväť, bol vo väzbe za skutky, ku ktorým sa priznal a bol za ne odsúdený.

Ayše Pružinec Eren si prišla vypočuť rozsudok nad svojím exkolegom Richardom Molnárom. Foto N

Kritici sa ozvali, kolegovia nemajú výhrady

Pre členov súdnej rady vyjadrenia ani účasť podpredsedníčky Pružinec Eren na súde nie sú problém. Ani jeden zo súčasných šestnástich členov nereagoval kriticky. Väčšina nominantov volených sudcami, čo je celkovo deväť, pri otázkach redakcie mlčala a neposlala odpovede.

Súdna rada má mať osemnásť členov, pričom dvaja momentálne chýbajú. Deväť zástupcov si volia sudkyne a sudcovia a po troch nominuje prezident, vláda a parlament. Práve dvaja zástupcovia Národnej rady aktuálne v rade chýbajú.

Na vyjadrenie podpredsedníčky súdnej rady, ktorá je stále aj sudkyňou, reagovalo združenie Za otvorenú justíciu. Vzniklo v roku 2009 ako neformálna sudcovská iniciatíva, ktorá sa ozývala najmä voči krokom Štefana Harabina. V súčasnosti pôsobí ako občianske združenie, ktoré spája aktívnych aj emeritných sudcov. V poslednom čase kriticky reaguje na viaceré rozhodnutia súdnej rady.

Teraz, po vyjadrení Pružinec Eren na Špecializovanom trestnom súde, iniciatíva hovorí, že „komentovaním živej trestnej veci priamo na súde po vyhlásení rozsudku a označením postupu orgánov činných v trestnom konaní za škandál hrubo porušila v priamom prenose základné zásady etiky sudcu a súčasne aj člena súdnej rady".

„Takéto správanie považujeme za neakceptovateľné a zakladajúce dôvody na odvolanie Ayše Pružinec Eren z funkcie podpredsedníčky a členky súdnej rady a podanie návrhu na jej disciplinárny postih," reagovalo združenie Za otvorenú justíciu.

Väčšina členov súdnej rady na druhej strane pripomína, že vyhlasovanie rozhodnutí i samotné pojednávania sú verejné.

„Každý občan, bez ohľadu na jeho povolanie, postavenie alebo funkciu, má právo zúčastniť sa na verejnom vyhlásení rozsudku. Takéto právo teda má aj predseda, podpredseda a členovia súdnej rady," povedal advokát a člen rady Martin Bezák, ktorý je nominantom vlády.

Notárka a nominantka vlády v súdnej rade Ľudmila Joainidisová dodala, že účasťou verejnosti, teda aj podpredsedníčky súdnej rady je „zabezpečená verejná kontrola riadneho, zákonného a spravodlivého výkonu súdnej moci". 

Bola to jej osobná aktivita

Sudkyňa Správneho súdu v Bratislave a členka súdnej rady Dana Jelinková Dudzíková argumentuje pri otázkach o účasti podpredsedníčky tým, že išlo o jej „osobnú privátnu aktivitu". Nevie o tom, že by jej účasť súvisela s kompetenciami súdnej rady.

Podobný argument zaznel aj od zástupcov prezidenta Petra Pellegriniho v súdnej rade. Účasť bola „jej osobným rozhodnutím", reagovala advokátka Zuzana Čížová. „Predpokladám, že tam prišla ako súkromná osoba, ktorá, a to je dôležité zdôrazniť, vyjadrila svoj súkromný názor," reagoval obhajca Adrián Kucek.

Kucek sa takisto zúčastnil pondelkového vyhlásenia rozsudku. Je totiž advokátom obžalovaného Kollára. Kucek priznal, že o príchode Pružinec Eren vopred nevedel.

Advokát Martin Puchalla, ktorého do súdnej rady tiež nominoval prezident, povedal, že na dôvody účasti podpredsedníčky sa treba pýtať jej. Rovnako aj na to, aký signál tým chcela vyslať.

Pokiaľ ide o komentovanie rozhodnutia, odvoláva sa na vlastnú prax, keď sa vraj ako advokát viackrát stretol s právnou aj vecnou nezávislosťou súdnych rozhodnutí od zisteného právneho a skutkového stavu.

„Som preto dlhodobo zástancom názoru, že je priam nevyhnutné možno aj tvrdo, avšak korektne, vecne a odborne polemizovať s rozhodnutiami súdov, a to aj neprávoplatnými, aby si súdy im zverenú právomoc nezamieňali so svojvôľou," reagoval Puchalla.

Martin Puchalla (vľavo) a Adrián Kucek počas zasadnutia súdnej rady. Foto TASR

Nebol to zásah do súdnej moci

Ako to je s neprávoplatným rozhodnutím súdov a môžu sa k nim sudcovia vyjadrovať?

Predsedníčka súdnej rady Marcela Kosová a jej kolega Šamko pripomenuli, že od roku 2021 je možné, aby sa sudcovia vyjadrovali aj k neprávoplatne skončeným rozhodnutiam.

Odvolali sa na zmenu v zákone, ktorú presadil vtedajší podpredseda parlamentu Juraj Šeliga (Demokrati). Urobil tak v novele ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (SaS). Presadil vetu, že „sudca má právo sa verejne vyjadrovať k svojim rozhodnutiam".

Zrušil sa tak dlhoročný zákaz pre sudcov. Tí sa totiž k žiadnym neprávoplatným prípadom vyjadrovať nemohli. Nemohli tak komentovať ani vlastné rozsudky, a práve to chcel Šeliga zmeniť.

„Ten návrh sa určite týkal len toho, aby sudcovia mohli vysvetľovať svoje neprávoplatné rozhodnutia," hovorí dnes Šeliga.

V súdnej rade si však zmenené ustanovenie zákona vysvetľujú tak, že sudcovia môžu komentovať akékoľvek neprávoplatné rozhodnutia.

„Zákon žiadnym spôsobom neobmedzuje slobodu prejavu člena súdnej rady pri komentovaní súdnych rozhodnutí, ani tých, ktoré ešte nenadobudli právoplatnosť," hovorí člen súdnej rady Bezák. Pripomína, že člen súdnej rady je len povinný regulovať svoje vyjadrenia tak, aby nespochybňovali nezávislosť a nestrannosť súdnej moci.

V tom sa zhodne s predsedníčkou súdnej rady Kosovou, ktorá pripomenula, že sudca musí mať pri komentovaní rozhodnutí vždy na zreteli, že nesmie zasiahnuť do prezumpcie neviny a do nezávislosti súdnej moci. „Podpredsedníčka súdnej rady nič z toho neporušila," dodala Kosová.

Bezák, ale aj ďalší členovia rady sa zhodli, že Pružinec Eren nekomentovala rozsudok. Svojimi vyjadreniami reagovala na kvalitu, odbornosť a zákonnosť postupov prokurátorov bývalej špeciálnej prokuratúry.

„Už na prvý pohľad je zrejmé, že predmetné vyjadrenie podpredsedníčky súdnej rady nemá objektívnu spôsobilosť spochybniť nezávislosť a nestrannosť súdnej moci," konštatoval Bezák. Nič na tom nemení ani fakt, že jej vyjadrenie malo expresívnejší charakter.

„Ako bývalý prokurátor považujem prácu polície a prokuratúry v tejto kauze za mimoriadne nekvalitnú," dodal aj sudca Šamko, ktorý v minulosti pôsobil na bratislavskej prokuratúre.

„Žiadne overovanie výpovede kajúcnika, žiadne zbieranie či vyvodzovanie dôkazov, ale len bezduchá viera vo výpoveď kajúcnika a spoliehanie sa na väzobné stíhanie obvinených a čakanie, či za pomoci väzby nebude dosiahnuté nejaké priznanie," pridal sa Šamko ku kritike. 

Argumentuje tak veľmi podobne ako jeho bývalý kolega zo súdu a priateľ Molnár v záverečnej reči. Ten aj počas celého súdneho procesu opakoval, že jeho väzba mala slúžiť len na to, aby usvedčil Kollára, čo sa nestalo.

Kedysi to videla Kosová inak

Okrem spomínaného znenia ustanovenia zákona, ktoré umožňuje sudcom komentovať svoje rozhodnutia, sa na nich vzťahuje aj etický kódex.

V ňom sa píše, že „sudca neposkytuje žiadne verejné vyjadrenia, ktoré by mohli mať podstatnejší vplyv na výsledok prejednávaných vecí, na spravodlivý proces alebo pojednávanie, a tak vo verejnosti vyvolať dojem, že je zaujatý a neobjektívny". Toto obmedzenie sa podľa kódexu netýka právoplatne skončených vecí.

Aj súčasná predsedníčka súdnej rady Kosová inak vnímala slobodu prejavu členov súdnej rady a sudcov pri komentovaní neprávoplatných rozhodnutí súdov. Keď sa totiž jej predchodca v čele rady Ján Mazák vyjadroval pre Denník N k rozsudku v kauze vraždy Jána Kuciaka, Kosová ho skritizovala.

Mazák hovoril o tom, že verdikt ho prekvapil. Ale súčasne dodal aj to, že ústne zdôvodnenie v ňom vyvolalo veľké rozpaky. „Hneď som si však uvedomil, že na to, aby som si dokázal urobiť jednoznačný záver, musím poznať celé odôvodnenie v písomnej podobe," povedal Mazák v septembri 2020.

V januári 2021 Kosová ako členka súdnej rady napísala text, v ktorom sa okrem iného pýtala, či sa má predseda súdnej rady vyjadrovať ku konkrétnym, neprávoplatným, rozhodnutiam súdov. Zamyslela sa nad tým, či môže potvrdzovať ich obsah alebo ich spochybňovať, a tým aj sudcov, ktorí rozhodnutie vyhlásili.

Kosovej odkaz bol, že ak by sa predseda súdnej rady vyjadril o potrebe rešpektovania rozhodnutí súdov, bolo by to v poriadku. V jeho prípade to však bolo inak.

„Bez zna­los­ti spi­su sa jed­nak nie je mož­né re­le­van­tne vy­jad­riť k aké­mu­koľ­vek roz­hod­nu­tiu sú­du, a aj ke­by pán pred­se­da trest­ný spis či spi­sy vi­del a mal ich pod­rob­ne naš­tu­do­va­né, nie je súk­rom­ná oso­ba, či no­vi­nár, kto­rý si mô­že uro­biť ná­zor na zá­kla­de me­dia­li­zo­va­ných, či ne­ja­kým „zvláš­tnym" spô­so­bom zís­ka­ných in­for­má­cií zo spi­su," napísala na portáli pravnelisty.sk, ktoré založil sudca Šamko.

Marcela Kosová už ako predsedníčka súdnej rady. Foto TASR

Problémom je novinárska otázka

A hoci vystúpenie podpredsedníčky nevnímajú v súdnej rade kriticky, za problém označil advokát Bezák novinársku otázku. Novinár Ghannam sa totiž pýtal na to, či nie je škandál, že sudca bral úplatok priamo na súde.

Otázku považuje Bezák za „flagrantné porušenie ústavou garantovaného práva obžalovaného Richarda Molnára na prezumpciu neviny". Podľa ústavy sa totiž každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.