Obyvatelia Slovenska dôverujú európskym inštitúciám viac než vlastnej vláde a parlamentu, vyplýva z najnovšieho prieskumu Eurobarometra. Medzi obyvateľmi Slovenska zároveň za uplynulý rok výrazne stúpla dôvera v médiá a momentálne je na úrovni celoeurópskeho priemeru.
Európskemu parlamentu a Európskej komisii dôveruje 52 percent slovenských respondentov, kým Národnej rade len 32 percent a vláde 31 percent.
Za najväčšie súčasné problémy Slovenska označili respondenti vysoké náklady na život (47 percent), ekonomickú situáciu (22 percent), štátny dlh (18 percent), zdravie (17 percent) a dôchodky (12 percent).
Zároveň oproti minulému roku na Slovensku výrazne stúpla dôvera v médiá – až o 18 percentuálnych bodov.
Odsúdený nie je pri výkone trestu povinnej práce obmedzený na osobnej slobode, ani pri bežných životných situáciách.
Bratislava 1. decembra (TASR) - Nielen represívna funkcia potrestania páchateľa protiprávnej činnosti, ale najmä jeho prevýchova a šanca viesť riadny život, charakterizuje trest povinnej práce. Ide o alternatívny druh trestu, ktorý možno uložiť iba za prečin s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov. Novelizáciou trestných kódexov s účinnosťou od 6. augusta sa však upustilo od povinnosti súdu vyžadovať súhlas páchateľa trestného činu s jeho uložením. TASR o tom informovala Miriama Gašparíková z tlačového oddelenia Ministerstva spravodlivosti (MS) SR.
"Trest povinnej práce predstavuje alternatívu v prípadoch, kedy páchateľ nie je nebezpečný a skutok nie je spoločensky závažným trestným činom. Najčastejšie boli takto potrestaní páchatelia za drobné krádeže, ale aj zanedbanie povinnej výživy, či ohrozovanie mravnej výchovy mládeže," vysvetľuje generálny riaditeľ sekcie restoratívnej a alternatívnej justície MS Daniel Petričko.
Odsúdený nie je pri výkone trestu povinnej práce obmedzený na osobnej slobode, ani pri bežných životných situáciách. Tým sú zachovávané rodinné väzby bez zhoršenia sociálnej situácie odsúdeného, či jeho najbližších. "Sekundárnym benefitom tohto druhu trestu je aj prehĺbenie pracovných návykov, aby sa odsúdený dokázal v budúcnosti lepšie zamestnať a zvykol si na systém práce. V neposlednom rade, čo nám ukázala aj prax, nájsť si eventuálne zamestnanie možno aj u poskytovateľa trestu povinnej práce," poznamenal Petričko.
Aj bývalí sudcovia majú právo vyjadriť sa, hovoria viaceré osobnosti z justície. V ankete vznikla polemika; odpovedali aj predseda Ústavného súdu, súčasný aj bývalí ministri spravodlivosti, predsedníčka súdnej rady či aj bývalý predseda Špecializovaného trestného súdu.
Bývalý predseda súdnej rady a Ústavného súdu Ján Mazák a bývalá členka súdnej rady, emeritná sudkyňa a členka združenia Za otvorenú justíciu Katarína Javorčíková už nemôžu rozhodovať o tom, kto sa stane sudcom a predsedom súdov.
Súdna rada ich totiž tento týždeň vyradila zo svojej databázy kandidátov na členov výberových komisií na výber sudcov a predsedov súdov. Ich vyradenie navrhla predsedníčka súdnej rady Marcela Kosová.
Kosová návrh odôvodnila tým, že Mazák a Javorčíková už nespĺňajú najmä morálno-etické predpoklady na rozhodovanie o tom, kto a či vôbec spĺňa predpoklady stať sa sudcom.
Sudcovská iniciatíva Za otvorenú justíciu považuje uznesenia Súdnej rady Slovenskej republiky z 19. novembra 2024 o vyradení Kataríny Javorčíkovej a Jána Mazáka z databázy kandidátov na členov výberových komisií za neprijateľný spôsob rozhodnutia, ktorým bol hrubo porušený Rokovací poriadok súdnej rady. Títo kandidáti boli z databázy vyradení na základe návrhu predsedníčky súdnej rady Marcely Kosovej z dôvodu, že údajne nespĺňajú morálne predpoklady byť členmi výberových komisií. V diskusii k tomuto návrhu odzneli voči nim mnohé osobné útoky, spôsobilé poškodiť ich dobré meno a zdiskreditovať ich povesť vo verejnosti, bez toho, aby mali možnosť byť prítomní na zasadnutí súdnej rady a vyjadriť sa k týmto vážnym obvineniam. Podľa Rokovacieho poriadku súdnej rady má pritom každá osoba, o veciach ktorej súdna rada rozhoduje, právo byť o tom vopred upovedomená a dostaviť sa na prejednanie veci.
ZOJ protestuje proti takémuto spôsobu rozhodovania súdnej rady, ktorým nielen porušuje práva dotknutých osôb a svoje interné predpisy, ale vzbudzuje aj dojem, že nerozhoduje na základe riadne zisteného skutkového stavu, ale pod vplyvom osobných animozít, a znižuje tak rešpekt a vierohodnosť vlastnej inštitúcie.
Ešte ako členka Súdnej rady Slovenskej republiky som bola zvolená do databázy kandidátov na členov výberových komisií na výber sudcov a predsedov súdov. V tejto databáze členovia zostávajú aj po tom ako skončí ich mandát v súdnej rade, pokiaľ sa sami nevzdajú alebo nevznikne osobitný dôvod na to, aby ich súdna rada z databázy vyradila. Súdna rada mi žiadny takýto dôvod neoznámila a už vôbec nie, že na svojom novembrovom zasadnutí bude rokovať o mojom vyradení z databázy. Až na webstránke Denníka N som si s údivom prečítala krátku správu, že spolu s profesorom Jánom Mazákom sme boli vyradení z databázy súdnej rady, pretože nemáme dostatočné morálne predpoklady byť členmi výberových komisií.
Zo zvukového záznamu zasadnutia súdnej rady som sa následne dozvedela, že podľa návrhu predsedníčky súdnej rady Marcely Kosovej som morálnu spôsobilosť stratila tým, že som sa v lete tohto roka zúčastnila na politickom proteste PS a SAS za odvolanie ministerky kultúry a ministra spravodlivosti, čím som spochybnila svoju nestrannosť, a vraj som tu aj preukázateľne klamala. Taktiež som podľa návrhu klamala vo svojom článku, ktorý zverejnil Denník N pod názvom „Keď chce sudca sudcu biť, palicu aj dôvody si nájde“. Návrh na moje odvolanie bez problémov prešiel s 13-timi hlasmi, a 3 členovia sa zdržali.
Som teda z databázy „hladko“ vyradená s biľagom nemorálnej osoby. A bez toho, aby niekoho zo súdnej rady zaujímalo moje vyjadrenie a dali mi šancu, aj kvôli verejnosti, povedať dôvody, ktoré by ich mohli presvedčiť o opaku. Spomenula som si, že v čase kedy som bola členkou súdnej rady, predsedajúci zasadnutia súdnej rady zabezpečoval, aby sme vždy dali možnosť osobe, o ktorej sme nejakým spôsobom rozhodovali, aby sa k tomu mohla vyjadriť. Zalistovala som teda v Rokovacom poriadku súdnej rady a našla som k tomu aj dnes platné ustanovenie. Konkrétne, že „Kancelária (súdnej rady) upovedomí osobu, o veci ktorej sa rozhoduje, o termíne zasadnutia, na ktorom bude o veci rozhodovať, v primeranom čase pred jeho konaním.“
Zamýšľam sa nad tým, či aj ja dostatočne spadám pod výraz „osoba“ na to, aby som mohla prísť pred súdnu radu ak o mne rozhoduje. Mne sa zdá, že áno. Ale zo zvukového záznamu som sa z úst pani predsedníčky dozvedela, že nevidí dôvod oslovovať „nejakých dvoch dôchodcov“ (teda mňa a profesora Mazáka), či chceme alebo nechceme byť v databáze, keď súdna rada vidí, že nespĺňame morálne podmienky na to, aby sme v databáze boli.
Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľské prostredie. Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že pri odmietnutí možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.