Language Switcher

Vyberte váš jazyk

dennikn.sk | Veronika Prušová

Na snímke minister spravodlivosti SR Boris Susko (SMER-SD) počas 17. schôdze Národnej rady SR, ktorá bola zvolaná k jeho odvolaniu 20. augusta 2024 v Bratislave. FOTO TASR - Jakub Kotian

Na snímke minister spravodlivosti SR Boris Susko (SMER-SD) počas 17. schôdze Národnej rady SR, ktorá bola zvolaná k jeho odvolaniu 20. augusta 2024 v Bratislave.

FOTO TASR – Jakub Kotian

Ministerstvo spravodlivosti pod vedením Borisa Suska (Smer) zablokovalo sudcovskej iniciatíve Za otvorenú justíciu (ZOJ) možnosť komunikovať priamo so sudcami. Ministerstvo znemožnilo tomuto sudcovskému združeniu rozposielať e-maily cez sieť justice.sk.

ZOJ sa sformovala potom, čo sa sudca Štefan Harabin v roku 2006 najskôr stal ako nominant Mečiarovho HZDS ministrom spravodlivosti v prvej vláde Roberta Fica (Smer) a potom v roku 2009 plynulo prešiel do čela Najvyššieho súdu. A práve v tomto roku vznikla aj iniciatíva Za otvorenú justíciu.

Harabin svojich kritikov šikanoval a oni sa cez túto iniciatívu snažili šíriť svoje stanoviská. Na to využívali aj e-mailovú sieť justice.sk. To, čo sa ZOJ darilo za Harabina, jej od februára tohto roka ministerstvo pod vedením Suska znemožnilo.

Na justice.sk fungujú pracovné e-maily všetkých sudcov okresných aj krajských súdov. Okrem toho sú na sieti aj maily na súdy, ich podateľne, ale i samotné ministerstvo spravodlivosti. ZOJ však už teraz nemá možnosť cez sieť poslať žiadne svoje stanovisko a osloviť tak priamo sudcov.

Ministerstvo tak združeniu znemožnilo komunikovať oficiálne pod svojou hlavičkou. Stanoviská iniciatívy by mohli rozposielať zo súkromných e-mailov a tí členovia, ktorí sú aktívni sudcovia, aj zo svojich pracovných schránok. Potom by však už nebolo zrejmé, že ide o stanovisko ZOJ.

Cenzúru ministerstvo odmieta. Hovorí o ochrane sudcov

ZOJ ako združenie aktívnych a emeritných sudcov krok ministerstva označilo za bezprecedentný zásah do nezávislosti justície a cenzúru, ktorá nemá oporu v právnom štáte. Iniciatíva kritizovala rozhodnutia súčasného ministra, ktorý je v úrade od jesene 2023.

„ZOJ považuje tento postup za bezdôvodný, neprimeraný a potenciálne represívny, keďže znemožňuje bežnú profesionálnu komunikáciu sudcovského združenia,“ konštatuje iniciatíva v stanovisku, v ktorom píše aj o účelovom umlčaní kritického hlasu sudcov. Tvrdí, že cez sieť justice.sk komunikovala len so sudcami, ktorí na priamu otázku nevyjadrili svoj nesúhlas s doručovaním správ od ich iniciatívy a že išlo o témy, ktoré sa ich priamo týkali, rovnako ako aj výkonu súdnej moci.

Ministerstvo spravodlivosti sa voči tvrdeniam o účelovosti a obmedzovaní kritického hlasu sudcov či o porušovaní základných princípov nezávislosti justície a právneho štátu ohradilo a vysvetľuje, že sudcovia majú plný prístup do rezortnej domény a mailovej siete justice.sk a nikto ich teda neobmedzuje.

„Majú vytvorené všetky podmienky na riadny výkon povolania v rámci svojho určeného pracovného prostredia,“ konštatuje ministerstvo. „Uvítali by sme hlbšie porozumenie našich kolegov, pretože opatrenia, ktoré v tejto oblasti prijímame, slúžia na ochranu aj ich samotných.“

Ide o kybernetickú bezpečnosť

Keďže ZOJ od februára nemala možnosť komunikovať cez sieť justice.sk, nemohla sa ani týmto spôsobom spýtať ministerstva spravodlivosti, ako je to s jej blokovaním. Hovorkyňa iniciatívy Katarína Javorčíková preto poslala na ministerstvo infožiadosť ako fyzická osoba.

„Ministerstvo blokádu odôvodnilo prevenciou pred bližšie nešpecifikovanými kybernetickými hrozbami a odporučilo ZOJ využívať štandardný spôsob komunikácie určený pre verejnosť,“ vysvetlila Javorčíková.

Štandardný spôsob komunikácie určený pre verejnosť je obrátiť sa na podateľňu súdu listom alebo e-mailom. Novinári komunikujú so sudcami cez hovorcov súdov. Podateľne súdov, ale aj hovorcovia majú e-maily na sieti justice.sk.

ZOJ teda štandardným spôsobom po vyradení zo systému komunikovať nevedela.

Keď sa Denník N spýtal na dôvody blokovania ZOJ, ministerstvo to v stanovisko odôvodnilo tým, že musí dodržiavať zákon o kybernetickej bezpečnosti. Tvrdí, že v dôsledku tohto zákona musí zavádzať „robustné bezpečnostné opatrenia“ na zabezpečenie fungovania informačných systémov, predchádzanie neoprávneným prístupom a úniku citlivých údajov.

Zobraziť väčšie rozlíšenie

Katarína Javorčíková. Foto N – Tomáš Benedikovič

Blokujú okrem ZOJ ešte niekoho?

Ministerstvo ďalej píše, že „v súlade s princípmi kybernetickej bezpečnosti a platnou legislatívou je prístup tretích strán ako ZOJ do vnútorných informačných systémov a intranetu posudzovaný s maximálnou obozretnosťou a možný výhradne na základe jasného právneho titulu alebo zmluvného vzťahu“. Potom ešte pridáva, že so ZOJ nemá žiadnu zmluvu a žiaden zákon mu neprikazuje ju uzavrieť.

Argumentuje aj kybernetickým útokom na katastrálny úrad, ktorý na prelome uplynulého a súčasného roka znefunkčnil katastrálny informačný systém. A ako dôvod blokovania ZOJ ministerstvo spomenulo aj masívny kybernetický útok na české ministerstvo spravodlivosti.

„Tieto skúsenosti podčiarkujú nevyhnutnosť a oprávnenosť prijímania prísnych preventívnych a ochranných opatrení, ktorých hlavným cieľom je ochrana verejného záujmu, integrity a nepretržitej funkčnosti dôležitých systémov rezortu,“ dodalo Suskovo ministerstvo.

Prečítajte si tiež

Aký široký je pád katastra: stoja predaje bytov, prevody peňazí, geodeti nemôžu merať, vypadli aj parkovacie karty

ZOJ na zablokovanie nik vopred neupozornil. Iniciatíva pritom nemala prístup do interného systému, len posielala e-maily cez verejne prístupné adresy. Na otázku, koho okrem tejto sudcovskej iniciatívy takto rezort obmedzil, tlačové oddelenie ministerstva spravodlivosti neodpovedalo.

Ministerstvo zabezpečuje kybernetickú ochranu len sudcov všeobecných súdov, ZOJ teda stále môže priamo komunikovať so sudcami Najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu, ich pracovné e-maily nemajú doménu justice.sk.

„Takýto krok ministerstva spravodlivosti narúša nezávislosť súdnej moci, ktorá okrem iného vyžaduje, aby sudcovia mohli slobodne komunikovať bez zásahov výkonných orgánov,“ hodnotí súčasný stav Javorčíková. Právo na združovanie a slobodu prejavu nesmie byť podľa nej potláčané orgánom verejnej moci pod zámienkou „kybernetickej prevencie“ bez transparentného a preskúmateľného odôvodnenia.

ZOJ žiada dôveryhodné a overiteľné zdôvodnenie postupu ministerstva a okamžité obnovenie prístupu k oficiálnemu komunikačnému kanálu. „V opačnom prípade sa vytvára nebezpečný precedens, keď môže byť akýkoľvek kritický hlas umlčaný v mene nejasných bezpečnostných obáv,“ dodala Javorčíková s tým, že v právnom štáte sa problémy neriešia umlčaním, ale diskusiou.

Prečítajte si tiež

Kyberbezpečnosť vo verejnej správe je zanedbaná, jej riadenie chaotické, upozornil NBÚ už v roku 2023

Sudca Šamko: Je to pseudoproblém

Sudca Krajského súdu v Bratislave a člen súdnej rady Peter Šamko považuje blokovanie ZOJ za „pseudoproblém“. Známy je tým, že založil portál pravnelisty.sk a v záujme slobody prejavu na ňom napríklad zverejnil aj Kočnerovu Threemu.

Vysvetľuje, že každý sudca môže poslať hromadný e-mail všetkým ostatným sudcom. „Ak ZOJ chce niečo poslať sudcom, môže to kedykoľvek urobiť prostredníctvom svojich členov – sudcov.“ Nikto podľa neho nezablokoval ich názory ani prístup k ostatným sudcom.

V iniciatíve sú okrem aktívnych sudcov aj emeritní, teda takí, ktorí už nesúdia. Bývalí sudcovia prístup k pracovným e-mailom nemajú, aktívni áno. Mohli by teda rozposielať zo svojich individuálnych sudcovských adries hromadné e-maily, ale stanoviská ZOJ nie sú ich osobnými názormi, zastupujú celú iniciatívu. Preto ZOJ chcela komunikovať priamo zo svojej domény a nie cez svojich členov.

„Je to pseudoproblém, ktorý sa iba snaží prekryť aktuálne rozhodnutie správneho súdu o nezákonnom rozhodnutí bývalej ministerky spravodlivosti o odvolaní Romana Fitta z funkcie predsedu súdu,“ dodal Šamko.
 
O tom, že sudca Fitt uspel so svojou žalobou voči odvolaniu z funkcie dnes už bývalého Okresného súdu Bratislava III, informoval Šamko práve na Právnych listoch. Fitta odvolala v apríli 2022 vtedajšia ministerka Mária Kolíková (SaS). Predchádzal tomu zásah policajtov NAKA, ktorí sa snažili na súde zaistiť utajovanú prílohu k trestnému spisu, ktorý sa týkal obvineného Ľudovíta Makóa a Borisa Beňu.
 
Na súde v tom čase rozhodovali o ich väzbe. Sudkyňa Iveta Halvoňová návrhu prokurátora nevyhovela.
 
Kolíková vyčítala Fittovi nedostatočnú súčinnosť. Argumentovala manažérskym zlyhaním, čo teraz Správny súd v Bratislave spochybnil. Zo sudcu Fitta sa medzičasom stal predseda Mestského súdu Bratislava I.

Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľské prostredie. Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že pri odmietnutí možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.