Minister spravodlivosti Boris Susko s premiérom Robertom Ficom. (Zdroj: SITA)
Najvyšší súd prvý raz zaplatil odškodné pre rozdiel s platmi špeciálnych sudcov.
Nikto by si nemal robiť ilúzie, že sa mu vyplatí nejaká dvoj- či trojmiliónová satisfakcia za platové rozdiely, odkázal v roku 2010 sudcom vtedajší premiér Robert Fico.
Hovoril o tých, ktorí si podávali takzvané antidiskriminačné žaloby, lebo sa cítili znevýhodnení oproti kolegom z novozriadeného špeciálneho súdu, ktorým zákon priznával osobitné príplatky.
„Odkazujem sudcom, že sami poškodili svoj imidž,“ konštatoval vtedy Fico. Suma, ktorú pred štrnástimi rokmi uviedol, bola ešte v korunách, dnes sú tri milióny bývalých korún v prepočte zhruba 100-tisíc eur.
Sudkyni Najvyššieho súdu Elene Kováčovej, ktorá je dnes už na dôchodku, sa také poškodenie imidžu napokon oplatilo. Na základe antidiskriminačnej žaloby jej nedávno štát vyplatil satisfakciu v celkovej výške 227 888 eur.
Samotná istina bola 100-tisíc eur. Ďalších 123 322 eur sú priznané úroky z omeškania a na 4566 eur boli vyčíslené trovy súdneho konania. Vyplatenie peňazí SME potvrdila Kancelária Najvyššieho súdu.
„Vo vzťahu k JUDr. Kováčovej už záväzok vyplývajúci z antidiskriminačnej žaloby neevidujeme,“ uviedla hovorkyňa Alexandra Važanová. Potvrdila tiež, že ide o prvý takýto prípad, pričom súd má podobné záväzky ešte voči niekoľkým ďalším sudcom.
Frustrovaní sudcovia
Sedemnásť rokov má dnes čitateľ, ktorý sa narodil v čase, keď sa začal príbeh antidiskriminačných žalôb v slovenskej justícii. Vyše 800 sudcov sa od roku 2007 rozhodlo podať žaloby pre údajnú platovú diskrimináciu.
Vychádzali z toho, že na Špeciálnom súde dostávajú sudcovia mimoriadne príplatky, ktoré oni nemajú. Cítili sa z toho vraj frustrovaní.
Zákon priznával špeciálnym sudcom príplatok vo výške šesťnásobku priemernej mzdy. Tá napríklad za rok 2006 bola 18 761 korún (v prepočte konverzným kurzom 622 eur, pozn. red.). Pôvodným zámerom bolo zabezpečiť ich proti korupčným tlakom.
Podávanie žalôb bolo organizované z Najvyššieho súdu. Vzory podaní rozposielala aj jeho neskoršia šéfka Daniela Švecová. Angažovala sa tiež Jana Bajánková, ktorá sa neskôr stala predsedníčkou Súdnej rady. Obe pôsobili v občianskoprávnom kolégiu, takže v téme boli expertky.
Ešte pred tým, ako sa dostali do funkcií, svoje žaloby obe stiahli. Po vlne kritiky, že žaloby sú nemorálne, sa postupne vzdávali aj ďalší sudcovia. V stovkách konaní súdy žaloby zamietli alebo konanie zastavili pre nezaplatenie súdnych poplatkov.
Aj sudcovia, ktorí uspeli, napokon vyplatenie peňazí nežiadali. Doteraz nebol známy prípad, že by niektorému z nich štát reálne vyplatil požadované odškodné.
Igor Králik a Michal Truban. Foto N – Vladimír Šimíček
Michala Trubana určili štyria z piatich členov výberovej komisie na prvé miesto. Je pravdepodobné, že minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) ho za predsedu Špecializovaného trestného súdu vymenuje.
Michal Truban sa pravdepodobne opäť stane predsedom Špecializovaného trestného súdu. Vo výberovom konaní skončil u štyroch z piatich členov komisie na prvom mieste. Ide síce len o odporúčanie, ktoré nemusí minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) akceptovať, ale to, že rozhodne inak, je veľmi málo pravdepodobné.
Ak Trubana vymenuje, stane sa predsedom súdu po tretí raz.
Jeho protikandidátom bol súčasný podpredseda súdu Igor Králik, ktorý ho dočasne aj riadi po tom, čo sa funkcie vzdal Ján Hrubala.
dennikn.sk | Táto správa je súčasťou online prenosu
„Nemôžem uveriť, že toto prepustenie nie je pomocou odsúdenej osobe, ktorá v minulosti významne pomáhala k naplneniu cieľov vládnucej strany Smer,“ povedala o Dušanovi Kováčikovi členka súdnej rady z rokov 2020 až 2023.
„Niektorí ma poznajú aj ako hovorkyňu sudcovskej iniciatívy Za otvorenú justíciu, ale zdôrazňujem, že tu a teraz prezentujem len svoje osobné názory,“ povedala v úvode prejavu.
Spomína, ako počas Nežnej revolúcie stála na rovnakom námestí ako dnes, a vyjadrovala súhlas s prejavom Vladimíra Mečiara. „Na chvíľu som uverila, že práve on je schopný naštartovať v spoločnosti demokratické procesy.“
Rýchlo sa však dostavilo tvrdé vytriezvenie. Počas takzvanej harabinizácie súdnictva, voči ktorej sa Javorčíková spolu s kolegami a kolegyňami verejne postavila, musela podľa vlastných slov znášať ťažkú šikanu.
„Podobne ako v súčasnosti, keď odvolací dekrét bez uvedenia dôvodov a s okamžitou platnosťou generálnemu riaditeľovi SND doručila úradníčka s ochrankou ráno do bytu, aj v minulosti Harabinov úradník roznášal výpovede nepohodlným predsedom súdov bez slova vysvetlenia,“ hovorí.
Bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika prepustili na slobodu v stredu na základe rozhodnutia ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer). V zhruba hodinovom rozhovore sa sťažuje na súdny proces a hovorí, že prokurátora Šúreka a ľudí, ktorí ho stíhali, by mali obviniť zo zosnovania zločineckej skupiny.
„Zaráža ma, že to nebolo kvalifikované ako zločinecká skupina, ale len zneužitie právomoci verejného činiteľa. Pevne verím, že ešte príde ďalšia kvalifikácia,“ vyhlásil Kováčik. „Konať však treba rýchlo, nie s oneskorením dvoch, troch rokov,“ dodal v rozhovore s Mimi Šramovou, asistentkou poslanca SNS Ivana Ševčíka, ktorá je známa servilnými rozhovormi s politikmi Smeru, Hlasu a Republiky.
Kováčik sa kriticky vyjadril aj k tomu, že ľudia, ktorí prispeli k jeho odsúdeniu, nie sú stíhaní vo väzbe.
„Chápem vyjadrenia koaličných politikov, že oni sú iní. To je pekné, že sú iní, ale treba rešpektovať zákon,“ povedal Kováčik. „Oni jačia a nie sú pritom vôbec vo väzbe,“ vyhlásil.
Okrem toho odkazuje, že stíhanie Šúreka, Čurillu, Ďurku a Daňka nestačí. Obvinení by mali byť aj ďalší. O vyvodzovaní zodpovednosti hovorí aj v prípade médií, ktoré o ňom písali.
Minister Susko rozhodol v stredu o prerušení výkonu trestu pre bývalého špeciálneho prokurátora a súčasne podal v jeho prípade odvolanie. Kováčika právoplatne odsúdil Najvyšší súd v máji 2022 za korupciu na 8 rokov a peňažný trest 100-tisíc eur. Do väzenia išiel za to, že zobral úplatok 50-tisíc eur od mafie.
Dušan Kováčik u Mimi Šramovej. Reprofoto – YouTube
Skôr ako stihla Európska komisia sudcovi Jurajovi Klimentovi odpovedať, podal na neho minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) disciplinárny návrh. Žiada, aby ho odvolali z funkcie sudcu. Dôvody sú však iné, ako prezentoval na verejnosti.
Európska komisia pozorne sleduje vyjadrenia vládnych predstaviteľov na adresu sudcov, ako aj možné zásahy do nezávislosti súdnictva. „Rovnako by som chcela zdôrazniť, že Komisia bez váhania prijme všetky potrebné kroky na zabezpečenie dodržiavania zásad právneho štátu,“ ubezpečila v liste sudcov Najvyššieho súdu Juraja Klimenta a Petra Štifta komisárka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová.
Spoločne sa na Európsku komisiu obrátili po tom, ako na nich opakovane verejne útočili vládni predstavitelia a vyháňali ich zo súdnictva.
„Takíto ľudia by v súdnictve nemali byť,“ hovoril v júni minister spravodlivosti Boris Susko (Smer), ktorý výhrady voči obom sudcom prezentoval na úrade vlády s vicepremiérom Robertom Kaliňákom (Smer). Pred novinárov prišli spolu s advokátmi a poradcami premiéra Marekom Parom, Davidom Lindtnerom či predsedom parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť Tiborom Gašparom, ktorí sú trestne stíhaní.
Minister obrany Kaliňák vyhlásil, že Kliment „nemôže súdiť ani dedinskú hádku o pol prasaťa“.
Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľské prostredie. Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že pri odmietnutí možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.