domov.sme.sk | Michal Katuška

BRATISLAVA. Docent práva, premiér Robert Fico zo Smeru tvrdí, že vládna koalícia "vyhrala nad nenávistnou opozíciou" v spore o novelu Trestného zákona na Ústavnom súde v pomere 100:0.

Ústavný súd pritom síce v skrátenom konaní, absencii verejnej diskusie a pripomienkovania nevidel rozpor s ústavou, ale upozornil na porušenie zákona.

Fico v stredu večer po rozhodnutí súdu aj tak chválil svojho ministra spravodlivosti Borisa Suska a jeho ľudí za "profesionálnu prácu".

Ficov pocit víťazstva môže umocňovať, že Ústavný súd opäť potvrdil, že zneužívanie zrýchlenej zmeny zákonov bude aj do budúcna možné, aj keď porušuje zákon. Stačí, ak opozícia dostane aspoň nejaký priestor na vystúpenia v parlamente.

Šéf Katedry ústavného práva Trnavskej univerzity Marek Káčer naznačuje, že poslancov by museli obmedziť extrémne, aby to vyvolalo reakciu Ústavného súdu.

"Napríklad, ak by parlament časovo neobmedzil diskusiu k nejakému zákonu na dvadsať hodín, ale na dvadsať minút. A tých dvadsať minút by rozdelil medzi poslanecké kluby, čo by znamenalo, že niektoré by sa k zákonu vyjadrovali len pár minút. To by bol ten veľký zásah," tvrdí Káčer.

postoj.sk | Eva Čobejová

Netrvalo to dlho, už po štyroch mesiacoch Ústavný súd rozhodol, ako to je s novelou Trestného zákona, ktorá tu budila veľké emócie.

Z vládnucej strany prichádza zas až triumfálny pocit. Robert Fico má zjavne pocit zadosťučinenia, ale ani to mu nestačí.

Na svojom FB premiér žiada v mene celej vládnej koalície „pani Čaputovú a celú opozíciu, protivládne médiá a mimovládne organizácie, aby sa ospravedlnili za prejavy nenávisti a organizovanie štvavých verejných protestov v súvislosti s vládnym návrhom zákona..."

Pritom začiatkom marca Robert Fico hovoril ešte o tom, že by mal šéf Ústavného súdu Ivan Fiačan odstúpiť, a kritizoval Ústavný súd za to, že rýchlo rozhodol o pozastavení účinnosti novely, ktorá ešte ani nebola podpísaná. Neprejavoval teda voči súdu v Košiciach veľa rešpektu.

Teraz je to inak. 

Čítať ďalej...

dennikn.sk | Veronika Prušová

Novela trestných kódexov bola náhla a obrovská. Vládna väčšina ju presadila bez pripomienkového konania, bez diskusie, čo by nemalo ostať pri rozhodovaní Ústavného súdu bez povšimnutia.

Bývalý dlhoročný ústavný sudca Lajos Mészáros (69) si myslí, že pri novele už „dozrel čas“ na to, aby súd rozhodol o jej nesúlade s ústavou pre spôsob, akým ju koalícia presadila. Je však skeptický, či sa tak naozaj stane. „Ústavný súd je v tomto veľmi zdržanlivý, nechce takto zasahovať do politiky,“ priznáva.

V rozhovore sa takisto dočítate:

• ako sa hľadá väčšina na Ústavnom súde;
• prečo kandidoval na Ústavný súd a po 19 rokoch išiel do súdnej rady;
• čo si myslí o útokoch politikov na sudcov a v čom sú nebezpečné;
• prečo by súdna rada nemala rozhodovať o tom, či sudcov možno stíhať pre ohýbanie práva;
• prečo je lex atentát zrelý na posúdenie Ústavným súdom;

  Čítať ďalej...

  0 komentárov

domov.sme.sk | Peter Kováč

Dvojica prokurátorov z kauzy Kuciak skončila ku koncu júna na prokuratúre. MATÚŠ HARKABUS a jeho kolega Daniel Mikuláš síce mali záujem dokončiť tento prípad, no generálny prokurátor nevyhovel ich žiadostiam o preloženie na Krajskú prokuratúru Žilina. Maroš Žilinka ich zaradil na medzinárodný odbor, resp. netrestný úsek, čo zahŕňalo päť dní v týždni kancelárskej práce v Bratislave.

V polovici apríla Harkabus v rezignačnom liste Žilinkovi napísal, že atmosféra na prokuratúre pripomína normalizáciu zo 70. rokov.

Dnes Harkabus opisuje, kedy pochopil, že Žilinka ho nikam nepreloží a prečo si myslí, že mu tým vyjadril nedôveru.

spravy.rtvs.sk | RTVS


Ilustračná snímka.Foto: RTVS

Majetkové pomery sudcov sú známe. Mnohí zarábajú viac ako poslanci parlamentu či lekári. Ich ročné príjmy z výkonu práce sudcu sa u niektorých pohybujú od 40-tisíc eur do 90-tisíc eur ročne v čistom. Vyplýva to z ich majetkových priznaní za uplynulý rok. Ich platy majú reflektovať riziko a zodpovednosť aj za osudy ľudí.

Na Slovensku aktívne pracuje vyše 1 300 sudcov. Všetci sudcovia boli povinní podať do konca marca majetkové priznanie za minulý rok. Neurobilo tak deväť z nich. Najlepšie zarábajúcim slovenským sudcom bol v minulom roku predseda trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu František Mozner. Jeho ročný príjem bol skoro 90-tisíc eur v čistom.

Takmer 85-tisíc eur zarobil predseda Špecializovaného trestného súdu v Pezinku Ján Hrubala. Predseda Najvyššieho súdu Ján Šikuta si vlani na účet pripísal skoro 77-tisíc eur v čistom. Priznali aj nehnuteľnosti, pozemky či autá.

Majetkovým priznaniam sudcov sa v reportáži v relácii Správy RTVS venoval redaktor Silvester Roštár:

https://spravy.rtvs.sk/wp-content/uploads/2099/06/stv1-20240630-peniaze-sudcov-1.mp4#t=0.01

„Suma priemerného zárobku sudcu sa odvíja od platu poslanca parlamentu. K tomu je potrebné pripočítať rôzne príplatky, keď sudca napríklad vykonáva nejakú riadiacu funkciu alebo je v senáte,“ vysvetlil právnik a analytik Transparency International Slovensko (TIS) Ján Ivančík.

V minulých rokoch napríklad predseda Okresného súdu v Rožňave zarábal podobne ako premiér. Zatiaľ čo vlani bol mesačný plat predsedu vlády takmer 4 600 eur bez paušálnych náhrad, základný plat poslanca parlamentu bol 3 900 eur, a mesačný priemerný plat sudcu predstavoval vyše štyritisíc eur. Všetky majetkové priznania ešte prejdú kontrolou.

„V prípade pochybností vyzve kontrolná komisia konkrétneho sudcu na preukázanie majetkového prírastku za minulý rok. Prípadne na objasnenie iných okolností spojených s majetkom,“ pokračovala hovorkyňa Kancelárie Súdnej rady SR Veronika Vasilková.

Čítať ďalej...