Spomeňme si napríklad na sudcu Juraja Klimenta. Dozvedel sa, že „nemôže súdiť ani dedinskú hádku o pol prasaťa“. Autorom výroku je minister obrany Robert Kaliňák.

Začuli sme aj názor, že „takíto ľudia by v súdnictve nemali byť“, pre zmenu od ministra spravodlivosti Borisa Suska.

A minister vnútra Matúš Šutaj Eštok vyjadril dokonca presvedčenie, že (sudca) „sa dopustil možno aj nejakého trestného činu ohýbania práva“. Šutaj Eštok sa následne ospravedlnil.

V každom prípade ministri, teda členovia vlády a súčasní držitelia výkonnej moci, vyslovili takéto hodnotiace úsudky na adresu sudcov. Teraz sa môže trebárs hlasovať, či ide o kritiku súdneho rozhodnutia, alebo osobné útoky.

Podstatné v dnešnom kontexte je, že Súdna rada v novembri 2023 neschválila ani jeden z dvoch predložených návrhov uznesení k medializovaným útokom proti sudcom. Do decembra 2024 však nabrala odvahu a ústami svojej predsedníčky Marcely Kosovej smelo tvrdí napríklad, že je nebezpečné, ak sa „zároveň verejne oznamuje, že rozhodnutia súdov nie sú potrebné a nie je potrebné ich rešpektovať“.

Napísal vari nejaký komentátor, že sudkyňa Viera Hadrbulcová nemôže súdiť ani dedinskú hádku o prasa? Nenapísal, ale keby to niekto bol spravil, ešte lepšie by vynikla konzistentnosť Súdnej rady, ktorej neprekážali osobné útoky na sudcov zo strany ministrov, ale prekáža jej vyjadrenie v zmysle rozhodnutie rešpektujeme, ale nesúhlasíme s ním a odvoláme sa.

Preto je výborné, že sa o tejto veci odborne diskutuje a petícia právnikov podpísaná aj významnými menami pripomenula svojim kolegom „Nesmieme pripustiť obmedzenie slobody prejavu vytláčaním kritiky. Kritická spätná väzba súdnictvo posilňuje, nie oslabuje.“

Dodať treba len, že do pôsobnosti Súdnej rady Slovenskej republiky patrí zabezpečovať plnenie úloh verejnej kontroly súdnictva, a to nevraví komentátorka, ale Ústava Slovenskej republiky.