Niekde sa oprela o už spomínané rozhodnutia Ústavného súdu, inde o komunikáciu policajtov NAKA či informácie od advokátov obvinených osôb. Tam, kde takýto zdroj chýba, komisia po preskúmaní konštatuje napríklad, že „uvedená kritika rozhodnutia neprekračuje parametre prípustnej kritiky súdnych rozhodnutí".

Za uznesenie v tejto podobe hlasovalo trinásť zo štrnástich prítomných členov súdnej rady. Zdržal sa sudca Peter Bebej. Ten sa aj na rokovaní súdnej rady vyjadril, že má vnútorný problém s tým, „či ministerstvo môže robiť takúto investigatívu". Podľa neho by zo strany rezortu bola kritika prípustná, ak by vychádzala výlučne z faktov. „Je otázna legitimita samotnej publikácie, ak sú tam hodnotiace úsudky, a to by ministerstvo robiť nemalo. To, čo robiť môže, by mala byť suchá štatistika. Nekomentovať, nerobiť závery, tie nech si robí čitateľ, alebo účastníci, ktorých sa to týka," zhrnul svoje výhrady.

Sudca Šamko: Považujem to za nešťastné

Podobne sa vyjadril aj ďalší člen súdnej rady Peter Šamko. Ten považuje za veľmi nešťastné, že ministerstvo začalo robiť tlačovky, či publikácie o tom, kto mal čo porušiť miesto toho, aby vyžilo svoje kompetencie. „Podľa môjho názoru to nebolo vhodné. Ak identifikovali pochybenia sudcov, alebo trestné činy, mali na to reagovať inak, ako nejakými knižkami alebo tlačovkami," povedal na zasadnutí súdnej rady.

Ad hoc komisia urobila podľa jeho slov urobila presne to, na čo vznikla. Zaoberala sa správou, snažila sa verifikovať údaje, ktoré tam boli uvedené. V závere zdôraznila, že súdna rada nie je orgánom činným v trestnom konaní ani súdom a nemá vyšetrovacie právomoci. „Som tiež za to, my nemáme čo dávať trestné oznámenia, či disciplinárne podnety. Úloha bola spracovať materiál ako odpoveď dvom sudcom, ktorí sa na nás obrátili a to sa podľa mňa aj stalo."

Predsedníčka súdnej redakcii v reakcii na Šamka a Bebeja uviedla, že o úrovni a štýle správy si môže každý myslieť čo chce. „Ak nechceme prekročiť svoje zákonné mantinely, nemôžeme hovoriť ministerstvu, čo má a nemá robiť, ak sme nenašli útok na súdnu moc."

Mediálny lynč?

V prípade sudkyne Viery Hadrbulcovej, ktorá vydala neodkladné opatrenie, že Denník N nesmie Daniela Bombica označovať za antisemitu, či extrémistu, kým nebude právoplatne rozhodnuté v jeho trestných veciach, sa súdna rada postavila jednoznačne na stranu sudkyne.

Marcela Kosová v tejto súvislosti hovorila o hrubom útoku na konkrétnu sudkyňu. Podľa nej médiá spojili konkrétnu sudkyňu s fašizmom a vyvolali verejnosť k nenávisti, ktoré môžu vyústiť do útoku na sudcov, či práve konkrétnu sudkyňu. Sudkyňa Ayše Pružinec Eren hovorila o bezprecedentnom mediálnom lynči.

„Nikdy nie je namieste dopúšťať sa invektív voči sudcovi. Kritika musí byť primeraná obsahom a použitým slovníkom," povedal aj sudca Bebej, ktorý kritizoval rozhodnutie sudkyne po obsahovej stránke. Pripomenul, že súd je povinný poučiť odporcu, ako sa má brániť v inom konaní. „Niečo, čo zákon predpokladá, mi v tom rozhodnutí chýba," uviedol.

Odmietajú mediálne útoky na sudcov

V súvislosti so sudkyňou Hadrbulcovou súdna rada prijala uznesenie, ktorým „odmieta mediálne útoky" voči nej aj voči ktorémukoľvek inému sudcovi pre jeho rozhodovaciu činnosť.

„Každý útok na konkrétneho sudcu, ako predstaviteľa jednej z troch mocí v štáte, je útokom na celú justíciu a veľmi nebezpečným javom, spôsobilým vážne ohroziť nezávislosť justície a zároveň môže byť priamym ohrozením života sudcov a ich rodín," píše sa v uznesení. Médiá vyzvala, aby rozhodnutia súdu kritizovali vecne, ale nie tak, aby ohrozili sudcov a ich rodiny.

Sudcovská iniciatíva Za otvorenú justíciu (ZOJ) nepovažuje za vhodné, ak médiá verejne spochybňujú osobnosť sudcu len preto, že vydal rozhodnutie, s ktorým nesúhlasia. „V takýchto prípadoch je dôvodné a správne, aby sa sudcu zastali stavovské organizácie, sudcovské rady aj Súdna rada Slovenskej republiky," píše sa v stanovisku.

ZOJ pripomína, že jednou zo základných úloh sudcov je chrániť práva a slobody občanov, vrátane práva na slobodu slova a slobodu tlače. Podľa ZOJ, súdna rada svojím stanoviskom a vyjadreniami svojich členov počas diskusie, priamo vyzýva na obmedzovanie tejto slobody. „Robí tak bez rozlišovania, či sú autorom určitých vyjadrení priamo novinári, alebo len anonymní internetoví diskutéri."