Podarilo sa jej vybudovať jeden z najväčších analytických tímov v štáte, ktorý pripravoval napríklad reformu súdnej mapy či plán obnovy.
- Podrobnosti
- Administrátor
- Články
- 187
domov.sme.sk | Martin Vančo
Bývalá šéfka analytického útvaru ministerstva spravodlivosti Danka Kovaľová (Zdroj: Marko Erd)
Kováľová hovorí o nových pomeroch v rezorte spravodlivosti.
Bývalá šéfka analytického útvaru ministerstva spravodlivosti Danka Kovaľová (Zdroj: Marko Erd)
BRATISLAVA. Danka Kovaľová prišla na ministerstvo spravodlivosti v roku 2016, aby tu vybudovala nový analytický útvar. V tom čase rezort nerobil žiadne analýzy a nemal ani riadny informačný systém na spracovávanie dát.
Kovaľová pred príchodom na ministerstvo podnikala. Mala vlastnú firmu, ktorá robila socioekonomické analýzy pre vládny sektor. Na ministerstve prežila piatich ministrov, až súčasný minister Boris Susko (Smer) zrušil k 1. augustu bez zdôvodnenia celý analytický útvar. Zamestnancom útvaru písomne oznámili, že prínosy ich práce sú nemerateľné.
V rozhovore pre denník SME hovorí o práci analytického útvaru, nenávratných škodách, ktoré jeho zrušenie spôsobilo, ako aj o celkovo chode rezortu spravodlivosti, kde sa po príchode Suska výrazne zmenila atmosféra.
Vráťme sa v čase. Ako analytický útvar vôbec vznikol?
Vznikol v máji 2016 za Ficovej vlády a išlo o iniciatívu Martina Filka (bývalý šéf Inštitútu finančnej politiky, pozn. red.) vytvoriť analytické útvary, ktoré budú podporovať štátne inštitúcie. Tieto útvary mali moderným spôsobom prispievať k tvorbe politík a ich vyhodnocovaniu.
- Podrobnosti
- Administrátor
- Články
- 205
domov.sme.sk | Matúš Burčík
Minister spravodlivosti Boris Susko s premiérom Robertom Ficom. (Zdroj: SITA)
Najvyšší súd prvý raz zaplatil odškodné pre rozdiel s platmi špeciálnych sudcov.
Nikto by si nemal robiť ilúzie, že sa mu vyplatí nejaká dvoj- či trojmiliónová satisfakcia za platové rozdiely, odkázal v roku 2010 sudcom vtedajší premiér Robert Fico.
Hovoril o tých, ktorí si podávali takzvané antidiskriminačné žaloby, lebo sa cítili znevýhodnení oproti kolegom z novozriadeného špeciálneho súdu, ktorým zákon priznával osobitné príplatky.
Sudkyni Najvyššieho súdu Elene Kováčovej, ktorá je dnes už na dôchodku, sa také poškodenie imidžu napokon oplatilo. Na základe antidiskriminačnej žaloby jej nedávno štát vyplatil satisfakciu v celkovej výške 227 888 eur.
Samotná istina bola 100-tisíc eur. Ďalších 123 322 eur sú priznané úroky z omeškania a na 4566 eur boli vyčíslené trovy súdneho konania. Vyplatenie peňazí SME potvrdila Kancelária Najvyššieho súdu.
„Vo vzťahu k JUDr. Kováčovej už záväzok vyplývajúci z antidiskriminačnej žaloby neevidujeme,“ uviedla hovorkyňa Alexandra Važanová. Potvrdila tiež, že ide o prvý takýto prípad, pričom súd má podobné záväzky ešte voči niekoľkým ďalším sudcom.
Frustrovaní sudcovia
Sedemnásť rokov má dnes čitateľ, ktorý sa narodil v čase, keď sa začal príbeh antidiskriminačných žalôb v slovenskej justícii. Vyše 800 sudcov sa od roku 2007 rozhodlo podať žaloby pre údajnú platovú diskrimináciu.
Zákon priznával špeciálnym sudcom príplatok vo výške šesťnásobku priemernej mzdy. Tá napríklad za rok 2006 bola 18 761 korún (v prepočte konverzným kurzom 622 eur, pozn. red.). Pôvodným zámerom bolo zabezpečiť ich proti korupčným tlakom.
Podávanie žalôb bolo organizované z Najvyššieho súdu. Vzory podaní rozposielala aj jeho neskoršia šéfka Daniela Švecová. Angažovala sa tiež Jana Bajánková, ktorá sa neskôr stala predsedníčkou Súdnej rady. Obe pôsobili v občianskoprávnom kolégiu, takže v téme boli expertky.
Ešte pred tým, ako sa dostali do funkcií, svoje žaloby obe stiahli. Po vlne kritiky, že žaloby sú nemorálne, sa postupne vzdávali aj ďalší sudcovia. V stovkách konaní súdy žaloby zamietli alebo konanie zastavili pre nezaplatenie súdnych poplatkov.