dennikn.sk | Veronika Prušová

František Mozner. Foto N - Tomáš Benedikovič

Od sedemnástich členov získal František Mozner pätnásť hlasov. Ak ho prezident Peter Pellegrini za predsedu Najvyššieho súdu vymenuje, vzdá sa postu prezidenta Združenia sudcov Slovenska.

Pred piatimi rokmi potrebovala súdna rada na zvolenie kandidáta na predsedu Najvyššieho súdu štyri pokusy, tentoraz stačil jeden. Sudca František Mozner vyhral s jednoznačnou podporou. Hlasovali za neho pätnásti zo sedemnástich členov súdnej rady.

Súdna rada tak navrhne prezidentovi Petrovi Pellegrinimu, aby vymenoval Moznera do vedenia Najvyššieho súdu, kde by mal od 20. mája vystriedať dosluhujúceho predsedu Jána Šikutu.

Výsledok voľby nie je až taký prekvapujúci. Mozner nie je neznámou tvárou justície, a to najmä vďaka tomu, že je od roku 2021 prezidentom Združenia sudcov Slovenska a od roku 2019 vedie trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu.

Oboch funkcií sa v prípade vymenovania za predsedu Najvyššieho súdu chce vzdať. Výsledok voľby vníma ako záväzok.

„Fera Moznera poznám dlhé roky. Tykáme si, ale teraz si budeme vykať,“ hovorila o vzťahoch s kandidátom podpredsedníčka súdnej rady Ayše Pružinec Eren. S Moznerom si tykajú viacerí členovia súdnej rady, no počas jeho vypočutia si vykali.

S mnohými členmi rady si tyká aj druhá kandidátka, súčasná podpredsedníčka Najvyššieho súdu Andrea Moravčíková. Aj s ňou si členovia pri vypočutí vykali, i keď vrúcnejší tón otázok zaznieval pri jej protikandidátovi.

Moravčíkovej dal napokon hlas len jeden člen, jeden bol proti a pätnásti sa zdržali. „Nie je príjemné dostať len jeden hlas. Som presvedčená, že som dostatočne ozrejmila svoju motiváciu aj víziu,“ reagovala na neúspech kandidátka.

To, ako hlasovali jednotliví členovia, nie je známe.

U predsedníčky zvíťazil pragmatizmus

Mozner je dlhoročným trestným sudcom, i keď po absolvovaní práva začínal na prokuratúre. Do funkcie ho v januári 2008 vymenoval ešte prezident Ivan Gašparovič. Zhodou okolností v rovnaký deň menoval za sudkyňu aj Moznerovu protikandidátku Moravčíkovú, ktorá sa venovala obchodnému právu.

Po menovaní za sudcu začal Mozner pôsobiť na Okresnom súde Košice I, odkiaľ do roka prešiel na Krajský súd v Prešove. Sudcom Najvyššieho súdu je od apríla 2016. Jeho kandidatúru na predsedu podporili jedenásti sudcovia trestnoprávneho kolégia.

Moravčíkovú, ktorá prešla do justície z akademického prostredia, navrhol súčasný predseda Šikuta. Jedna z prvých otázok na ňu od podpredsedníčky súdnej rady Ayše Pružinec Eren bola, ako si vysvetľuje, že Mozner mal podporu od toľkých kolegov a ona len od končiaceho predsedu.

„Ak by som chcela hľadať podporu medzi kolegami, našla by som ju. Prestala som však hľadať, keď ma navrhol samotný predseda, pretože on najlepšie pozná, ako viem pracovať. Táto miera dôvery je dostatočným ohodnotením mojich manažérskych schopností,“ vysvetlila Moravčíková.

Na zvolenie to nestačilo. Predsedníčka súdnej Marcela Kosová za ostatných členov súdnej rady nechcela hovoriť, čo zavážilo pri hlasovaní, no u nej to boli jasné odpovede Moznera. „Je mi blízke jeho pragmatické a praktické zmýšľanie,“ dodala Kosová, ktorá je takisto trestnou sudkyňou.

Mozner podľa nej nehovoril o neurčitých víziách, ale pomenoval problém aj riešenie.

Ak sa stane predsedom, bude musieť riešiť štrajkovú pohotovosť zamestnancov súdov. Vstúpili do nej začiatkom apríla, pretože ministerstvo financií nesúhlasilo s tým, aby sa súdu zvýšil balík peňazí, vďaka čomu by im vzrástli odmeny.

„V histórii Najvyššieho súdu sa nestalo, aby jeho zamestnanci boli v štrajkovej pohotovosti,“ reagoval Mozner, podľa ktorého je to príklad, že „sa manažment celkom nezvládol“. Myslí si, že by bolo dobré, ak by sa situáciu podarilo čo najskôr vyriešiť, a rokovania medzi súdom a ministerstvom financií sa podľa neho mali začať už pred rokom, nie teraz.

Súdna rada sa vrátila aj k téme dvojakého ohodnotenia sudcov Najvyššieho súdu. Časť trestných sudcov má totiž príplatky za súdenie agendy Špecializovaného trestného súdu, čo je pozostatok minulosti. Patrí medzi nich aj Mozner, hoci to označuje za „anomáliu, ktorá by na súde nemala byť“.

Vyriešenie platov však považuje skôr za politickú otázku.

Prieťahy ich nezaujímali

Pri vypočutí zaznievali mnohé témy, súdnu radu však vôbec nezaujímali prieťahy v konaní, ktoré sa v poslednom období v súvislosti s Moznerom spomínali najviac.

Moznera uznal vlani disciplinárny senát Najvyššieho správneho súdu za vinného z prieťahov. Dostal napomenutie, a tak je jeho konanie premlčané. Okrem toho čelil aj disciplinárnemu návrhu, ktorý na neho v minulosti podala ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS).

Opäť boli dôvodom prieťahy, ale aj neuvedenie pravdy ministerstvu a účastníkovi konania. Disciplinárny senát, ktorému predsedal súčasný člen súdnej rady Marián Fečík, sudcu Moznera v máji 2023 spod disciplinárneho návrhu oslobodil.

Pri ústnom vyhlasovaní rozhodnutia Fečík konštatoval, že „nebolo sporné, že ku skutkom došlo“. Podľa senátu ich exministerka „nafúkla“ a nešlo o závažné disciplinárne previnenia. Okrem toho Moznera oslobodili, pretože podľa senátu Kolíková podala návrh z pomsty, keďže ako prezident Združenia sudcov Slovenska kritizoval jej súdnu reformu.

Fečík v úvode utorkového volebného zasadnutia súdnej rady povedal, že médiá nehovorili pri zhrnutí disciplinárnych senátov pravdu. Chcel sa opýtať Moznera na názor na mediálne výstupy, no ten konštatoval, že v „záujme duševného zdravia sa rozhodol týmto vstupom nevenovať“.

Tým bola téma disciplinárnych konaní uzavretá.

„Zrejme každému to stačilo,“ vysvetlila postoj súdnej rady k tejto téme predsedníčka Marcela Kosová. Zdôraznila, že Moznerov skutok bol premlčaný a neexistovala zákonná prekážka na to, aby kandidoval. A ani na to, aby ho súdna rada zvolila.

Člen súdnej rady konflikt záujmov nevidel

Člen súdnej rady Fečík po voľbe čelil otázkam o možnom konflikte záujmov. Doň sa mohol dostať ani nie tak rozhodnutím disciplinárneho senátu, v ktorom bol predsedom, ale tým, ako ho Mozner pred voľbou do súdnej rady podporil.

Fečík je členom súdnej rady od februára minulého roka. Pred voľbou Mozner ako prezident združenia poslal sudcom mail, v ktorom napísal, že Fečíkova „osobnostná výbava a odborná erudícia“ sú zárukou toho, že „pri riešení otázok týkajúcich sa fungovania slovenského justičného systému bude hlas sudcov (a to nielen jeho voličov) počuť a že v rámci vecnej a odbornej diskusie nepochybne prispeje k tomu, aby súdna rada našla vždy tie správne odpovede“.

Na otázky, či v utorok pri hlasovaní o Moznerovi necítil konflikt záujmov, povedal, že ho nevidí. Pripomenul, že do voľby za člena súdnej rady ho navrhla sudcovská rada Najvyššieho správneho súdu, na ktorom pôsobí, a aj Združenie sudcov Slovenska ako najväčšia stavovská organizácia sudcov.

„Ako každý sudca, aj ja mám právo uchádzať sa o dôveru stavovskej organizácie,“ vysvetľoval Fečík s tým, že dôveru, ktorú dostal od združenia zastúpeného Moznerom si veľmi váži.

Keď sa novinári Fečíka opýtali, ako hlasoval, označil to za absurdnú otázku.

Členovia súdnej rady volili hlasovacími lístkami, mohli podporiť len jedného kandidáta. Vyjadriť svoj postoj však museli k obom – buď teda boli za, proti, alebo sa zdržali.

Predsedníčka súdnej rady Marcela Kosová pri voľbe kandidáta na predsedu Najvyššieho súdu. Foto – N

Opäť sa riešila ministerská kontrola

Mozner a Moravčíková sa nevyhli otázkam, ako by mal Najvyšší súd komunikovať, aká je úloha médií vo vzťahu k justícii a aká je slovenská realita. Táto téma zaujímala sudkyňu Danu Jelinkovú Dudzíkovú, pýtala sa na ňu oboch kandidátov.

„Médiá si robia svoju prácu. Niektoré lepšie, niektoré horšie. Dôležité je, aby informovali korektne, objektívne a neskreslene,“ začal svoju odpoveď sudca Mozner a vysvetľoval, že už má „pomerne vysoký prah“ pri hodnotení mediálnych výstupov. Osobne si vraj môže povedať, či je daný výstup objektívny alebo nie, ale prácu novinára by mali podľa neho hodnotiť čitatelia.

V súvislosti s komunikáciou s médiami sa „pretriasala“ najmä reakcia predsedu Najvyššieho súdu Jána Šikutu na pokus o ministerskú kontrolu systému prideľovania spisov. Išlo o tlačovú besedu, ktorú predseda zvolal vlani v apríli narýchlo po vyjadreniach premiéra Roberta Fica (Smer) a ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer).

Najskôr sa ráno štvorica zamestnancov ministerstva pokúsila o kontrolu prideľovania spisov. Cieľom bolo preveriť, ako je možné, že podľa Fica všetky „citlivé spisy“ končili v senáte sudcu Juraja Klimenta. Fico a predstavitelia Smeru spochybňovali systém prideľovania spisov na Najvyššom súde opakovane. Začali s tým ešte v opozícii v rokoch 2020 až 2023.

Spisy na Najvyššom súde, ale aj okresných a krajských súdoch prideľuje náhodný elektronický systém. Zaviedli ho už pred vyše dvadsiatimi rokmi, a to práve z dôvodu, aby vedenie súdu ani nikto iný nemohol ovplyvniť, ktorý sudca dostane konkrétny spis.

Keď na jeseň 2023 zostavil Fico vládu, útoky na konkrétnych sudcov vrátane Klimenta pokračovali. Vlani na jar bol problém v tom, že ministerskí úradníci sa na Najvyššom súde k ničomu nedostali. Podľa Šikutu ich požiadavka znela na kontrolu celkovej databázy spisov. Hovoril o zásahu do nezávislosti súdnej moci.

„Vyzývam všetkých vládnych predstaviteľov, aby neuváženými a nepravdivými vyjadreniami nezasahovali do súdnictva a nehazardovali s už aj tak krehkou dôverou verejnosti v súdnu moc,“ zdôraznil Šikuta.

Mozner pri hodnotení reakcie Najvyššieho súdu, ale aj ministerstva uviedol, že to bola nezvládnutá komunikácia. „Nemali si odkazovať prostredníctvom tlačových besied,“ dodal Mozner. „Akcia vyvolala reakciu,“ skonštatoval ešte.

Ani z Moravčíkovej reakcie nebolo vidieť spokojnosť s tým, ako Najvyšší súd tému komunikačne zvládol. „Keď vznikli pochybnosti o manipulovaní so spismi a s ich prideľovaním, chcela som, aby sme to odprezentovali krátkym podcastom o tom, ako podateľňa funguje. Bolo by to zrozumiteľné verejnosti,“ povedala s tým, že nakoniec sa spor s ministerstvom vyriešil a ukázalo sa, že išlo hlavne o komunikačný problém.

Člen sa pýtal ako advokát

Z otázok člena súdnej rady a advokáta Martina Bezáka sa zdá, že hoci téma prideľovania spisov na Najvyššom súde by mohla byť uzavretá, pre neho nie je. Ide o advokáta, ktorý je verejne známy najmä obhajobou za korupciu odsúdeného expolicajta Mariána Kučerku.

Bezák sa začal Moravčíkovej pýtať pomerne nejasne, no z reakcie kandidátky bolo zrejmé, že vie, o čo ide. Verejnosť vytušila, že otázky smerujú na konkrétny prípad, v ktorom člen súdnej rady vystupuje ako advokát. Rovnako bolo na záver zrejmé, že spor medzi ním a Moravčíkovou ako podpredsedníčkou Najvyššieho súdu sa skončil správnou žalobou.

Kandidátka na otázku reagovala protiotázkou, v ktorej Bezáka oslovila ako advokáta, čo ho podráždilo. Do situácie musela zasiahnuť predsedníčka rady Kosová. Následne vysvetlila, že zasiahla, pretože je jej povinnosťou reagovať, keď sa člen súdnej rady vzďaľuje od témy, o ktorej sa rokuje.

Súdna rada. Foto N – Tomáš Benedikovič

Moravčíková napokon hovorila, že ona elektronický systém prideľovania spisov neinštaluje a ani nesedí v podateľni, cez ktorú sa spisy zadávajú do systému. Okrem toho dodala, že existuje zhoda na tom, že to, či systém prideľovania funguje, má na starosti ministerstvo spravodlivosti.

Bezákove otázky vraj nevnímala ako niečo, čo by ju vyrušilo. „Úloha súdnej rady je však trošku iná ako tá, ako smerovali otázky pána Bezáka,“ vysvetlila novinárom s tým, že „to, ako a akú otázku kladie, svedčí o tom, kto a ako ju kladie“.

„Preto som ho oslovila pán advokát, lebo sa správal ako advokát,“ uzavrela Moravčíková.

Pri útokoch mali jasno

S témou ministerskej kontroly súvisia aj otázky útokov politikov na sudcov a súd. Mozner sľúbil, že bude na ataky na kolegov reagovať tak, ako doposiaľ reagovalo Združenie sudcov Slovenska. To opakovane vyzývalo verejných činiteľov, aby sa zdržali vyjadrení, ktoré nie sú vecnou kritikou rozhodnutí.

Zdôraznil, že politici nesú spoluzodpovednosť za súčasný obraz justície. „Ak navrhovateľ dospeje k tomu, že je dôvod na podanie disciplinárneho návrhu, tak ho má podať. Nie som fanúšikom bombastických vyjadrení,“ poznamenal Mozner.

Aj jeho protikandidátka mala v tejto téme jasno. „Súd sa musí vždy za svojho sudcu postaviť,“ reagovala bez zaváhania Moravčíková. Priznala sa, že v komunikácii by bola zrejme aktívnejšia než súčasný predseda Šikuta. To však už nepreukáže, keďže vo voľbe uspel jej protikandidát.