Katarína Javorčíková

Vážený pán prezident, ctení hostia, vážení kolegovia, milí priatelia,

Je pre mňa cťou, že s odstupom času mám opätovne možnosť prihovoriť sa Vám v mene sudcovskej iniciatívy Za otvorenú justíciu. V septembri tohto roku uplynulo 15 rokov od nášho založenia a keď sa obzrieme späť, môžeme konštatovať, že naša história bola od počiatku prepojená aj s Vašou históriou. Hlavne mnohými osobnými kontaktmi, spoluprácou na našich projektoch a aj vďaka vzácnym dlhoročným priateľstvám medzi niektorými našimi členmi.

Mnohí z vás si pamätajú, že sme vznikli v roku 2009 v ťaživej dobe tzv. harabinizácie súdnictva, a bohužiaľ ani po uplynutí pomerne dlhej doby nenastala v slovenskej justícii situácia, aby sme si mohli povedať, že naše ciele, pre ktoré sme vznikli, sú už naplnené a môžeme sa rozísť. Podobne ako v Českej republike aj na Slovensku v súčasnosti čelíme vážnym výzvam, ktoré smerujú do základov právneho štátu a nezávislosti súdnictva.

Čítať ďalej...

(Ad : Rozhovor so sudcom Ústavného súdu SR Petrom Strakom)

dennikn.sk | Rudolf Suran

Autor je právnik.

Na stránkach tohto denníka sa začiatkom septembra ústavný sudca Peter Straka vyjadril v obsiahlom rozhovore k rozhodnutiu Ústavného súdu vo veci zmien trestného práva. Prípad mal na starosti ako sudca spravodajca.

Urýchlene rozhodli vraj preto, lebo téma rozdeľovala spoločnosť. Súdy nemohli podľa Trestného zákona z roku 2005 individuálne pristupovať k páchateľom a trestať ich miernejšie. Väznili sa aj tí, ktorí kradli z núdze. To on ako sudca s 30-ročnou praxou komunikujúci so slabšími a vylúčenými ľuďmi zle znášal. Preto veľmi túžil stať sa sudcom Ústavného súdu a opakovane kandidoval, aby prispel k náprave. Spomenul futbalové celebrity Cristiana Ronalda a Lionela Messiho, ktorí za miliónové daňové podvody vyviazli s podmienečnými trestami. A v Nórsku majú nízke tresty a nízku kriminalitu.

„Prečo musíme tak veľmi odskakovať od iných európskych krajín?“ spýtal sa sugestívne. Vraj vývoj ľudstva ide ruka v ruke s humanizáciou trestania. To musia pochopiť aj poškodení. Kedysi odtínanie rúk a galeje. Dnes je trend iný. Kto ukladá prísne tresty, zalieča sa verejnej mienke. V roku 2022 bolo 5 602 krádeží, z čoho 55 percent spáchali recidivisti. Akú efektivitu mal doterajší zákon?

dennikn.sk | Minúta po minúte

Súdna rada trvá na tom, že eurokomisár pre spravodlivosť dostal pozvánku na minulotýždňové zasadnutie k správe o právnom štáte. „Oficiálne pozvanie bolo zaslané 9. septembra o 12:57 priamo na e-mailovú adresu Didiera Ryendersa, ako aj oficiálnu e-mailovú adresu komisie,“ tvrdí rada. Dodáva, že v rovnaký deň poslali pozvánku aj doporučenou zásielkou.

Súdna rada teraz stanoviskom reagovala na reakciu Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, ktorú zverejnil Denník N.

„Je smutné, že komisia okamžite reagovala na otázky Denníka N, pričom so súdnou radou nekomunikovala. Je nedôstojné odkazovať si s komisiou tieto skutočnosti cez médiá, našu výhradu budem komunikovať priamo komisii,“ uviedla predsedníčka rady Marcela Kosová.

dennikn.sk | Ján Mazák

Súdna rada. Nikoho neprekvapilo, že „trafená hus“ zagágala. Foto – TASR

Autor je občan EÚ

Správa Európskej komisie (EK) o právnom štáte za rok 2023 je výsledkom viacmesačného úsilia predstaviteľov a zamestnancov EK. Relatívne dlhý čas zbierali, analyzovali a hodnotili údaje o kvalite rozhodujúcich ukazovateľov, aby mohli prísť k záveru, či právny štát je uznávanou, rešpektovanou a dodržiavanou hodnotou vo všetkých členských štátoch (článok 2 Zmluvy o EÚ). Oslovili – aj na Slovensku – desiatky inštitúcií, občianske a iné iniciatívy, jednotlivcov, skrátka všetkých, ktorých sa téma týkala.

Správu písali odborníci, ktorí poznajú európsky justičný priestor do najmenších detailov. Právnici, experti na manažment súdnej moci, skúsení posudzovatelia hádam všetkých reformných rozhodnutí v členských krajinách.

V konečnom znení sa uviedli iba systémové zlyhania alebo nedostatky. Sem-tam sa podčiarkli opatrenia členského štátu, prispievajúce k naplneniu idey vlády práva, napríklad u nás „zabodovalo“ oddelené správne súdnictvo.

Výsledok pre Slovenskú republiku, aj v časti súdnictvo, nie je za rok 2023 príliš lichotivý, ale ani natoľko dramatický, ako je to napríklad v Maďarsku alebo bolo v Poľskej republike.

Čítať ďalej...

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Foto: TASR/Jaroslav Novák

standard.sk | TASR

Rozhodol o tom odvolací disciplinárny senát Najvyššieho správneho súdu (NSS) SR, ktorý potvrdil zníženie funkčného platu sudcovi Daliborovi Miľanovi.

Ako ozrejmil Michal Milla z generálneho sekretariátu Kancelárie NSS SR, disciplinárny senát v prvostupňovom rozhodnutí zo 14. novembra 2023 uložil sudcovi Daliborovi Miľanovi disciplinárne opatrenie vo forme zníženia funkčného platu o 50 percent na obdobie troch mesiacov.

Navrhovateľka – predsedníčka Okresného súdu Zvolen, sa proti tomuto rozhodnutiu odvolala a navrhla, aby bol disciplinárne obvinený Miľan uznaný vinným a aby mu bolo uložené najzávažnejšie disciplinárne opatrenie, odvolanie z funkcie sudcu.

Sudcu Miľana už v minulosti uznal disciplinárny senát NSS v inom prípade vinným z pokračovacieho závažného disciplinárneho previnenia, keď si v čase pandémie viackrát odmietol prekryť na pracovisku horné dýchacie cesty.

Senát mu na rok znížil plat o 60 percent. Voči rozhodnutiu sa aj vtedy odvolala predsedníčka zvolenského súdu, ktorá navrhovala Miľanovo odvolanie z funkcie sudcu. Odvolací senát NSS však odvolanie taktiež zamietol a potvrdil zníženie platu.