Členovia Súdnej rady počas zasadnutia. (Zdroj: TASR)
domov.sme.sk | Peter Kováč
Uznesenie podporilo všetkých 12 prítomných.
BRATISLAVA. Súdna rada sa ohradila voči správe Európskej komisie o právnom štáte koncom júna. Komisia v nej označila Slovensko spolu s Maďarskom ako krajiny, ktoré majú spomedzi všetkých 27 členských krajín najviac problémov s právnym štátom.
„Súdna rada konštatuje, že správa je neobjektívna a neodráža skutočný stav právneho štátu na Slovensku,“ zhodla sa jednohlasne Súdna rada.
Eurokomisii členovia rady vyčítajú, že nezohľadnila v správe vyjadrenia, ktoré jej v procese prípravy poskytli. Rovnako vraj nebrala do úvahy rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré sa týkali tém súvisiacich so zmenou trestnej politiky štátu, či nereflekovala na „alarmujúci stav výkonu súdnictva po reforme súdnej mapy“.
„Nie je to správa o právnom štáte, je to politický dokument,“ zdôrazňovala v rámci diskusie šéfka rady Marcela Kosová.
Spolu s ďalšími členmi spochybňovala, že závery eurokomisie vychádzali aj zo stanovísk mimovládnych organizácií či z informácií zverejnených v médiách.
„Je to jeden hanebný dokument, ktorý sa ani nemôže tváriť, že je objektívny,“ hovorila podpredsedníčka rady Ayše Pružinec Eren.
S kolegami hovorila o tom, že Európska komisia „jednoducho vypla iný názor“ a postavila sa na stranu predstaviteľov bývalej vládnej koalície či na stranu zrušenej špeciálnej prokuratúry.
Sudca Peter Šamko nad rámec kritiky pripustil prekvapenie, že si Komisia nevšimla dodatočnú novelu trestných kódexov, ktorá má zabezpečiť vyššiu ochranu eurofondov v porovnaní s peniazmi zo štátnej kasy. „A to je problém, lebo selektuje. Robí diskriminačné predpolie v Trestnom zákone,“ povedal Šamko.
Podľa sudcovskej iniciatívy by mala Súdna rada rovnako postupovať v prípade sudcu Juraja Kapinaja, ako v prípade sudkyne Pamely Záleskej.
Sudcovská iniciatíva Za otvorenú justíciu (ZOJ) volá potom, aby vrcholný orgán súdnictva, teda Súdna rada, reagoval rovnakým spôsobom na všetky udalosti, ktoré súvisia so správaním sudcov. Poukázala na dva prípady: v jednom z nich vystupoval bratislavský sudca Juraj Kapinaj, v druhom sudkyňa Špecializovaného trestného súdu Pamela Záleská.
Policajný vyšetrovateľ Štefan Mašin, čeliaci spolu s kolegami z prípadov veľkých káuz obvineniu, opísal v rozhovore pre Aktuality.sk, ako sa údajne odohralo rozhodovanie o jeho väzbe. Podľa jeho slov si sudca Juraj Kapinaj dal rúško cez nos, cez oči, ľahol si do polohy ležmo a začal si točiť spinkou v pojednávacej miestnosti.
„Ja som sa pozrel na obhajkyňu, lebo som nevedel, či mám pokračovať vo výsluchu alebo čo mám robiť ďalej. On to zaregistroval, povedal mi, že vyzerá to tak, že ho nezaujíma, čo rozprávam, ale že on to počúva, že kľudne môžem hovoriť ďalej. Po pár sekundách sa posadil, potom opäť a akože venoval mi svoju pozornosť. Toto som považoval za také dosť neštandardné,“ tvrdí Mašin.
Sudca Juraj Kapinaj v reakcii na Mašinove slová napísal, že „vyjadrenie obvineného vyšetrovateľa Štefana Mašina sa nezakladá na pravde.“
V ostatných dňoch viaceré médiá priniesli informáciu o údajnom nevhodnom správaní sudcu jedného z bratislavských súdov počas rozhodovania o väzbe. Predsedníčka Súdnej rady Slovenskej republiky Marcela Kosová vo svojom vyjadrení odmietla komentovať túto informáciu s tým, že trestné konanie sa vedie v pojednávacej miestnosti.
Boli to však predsedníčka súdnej rady spolu s jej podpredsedníčkou, ktoré v minulosti vyslovovali veľmi rezolútne stanoviská na adresu sudkyne Špecializovaného trestného súdu Pamely Záleskej, ktorú jeden z obžalovaných obvinil z údajného zabránenia v podaní lieku v priebehu pojednávania.
Naša iniciatíva vo svojich stanoviskách opakovane zdôrazňovala, že súdna rada sa má ozvať k bezdôvodným mediálnym útokom na sudcov. Nevyhnutné však je, aby tak robila konzistentne a nevytvárala dojem, že sudcov rozdeľuje na dve kategórie.
Štefan Mašin v relácií Na rovinu s Laurou Kellö KalinskouZdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk
aktuality.sk | Laura Kellöová
V polícii je 15 rokov. Vyšetroval mafiánsku skupinu sátorovcov aj drogové gangy. Keď preveroval podozrenia okolo ľudí z inšpekcie, obvinili ho. Po skončení Národnej kriminálnej agentúry ho preradili na okresnú políciu, kde pred rokmi začínal kariéru. V exkluzívnom rozhovore opísal aj kauzu takzvaných čurillovcov, ktorá je aktuálne na súde.
V rozhovore s vyšetrovateľom Štefanom Mašinom sa dozviete:
– ako vyzeral rozklad NAKA;
– akých skúsených vyšetrovateľov preradilo vedenie polície na nižšie útvary;
– či by vedeli rozpadajúcemu sa zboru pomôcť vojaci;
– aké najväčšie prípady vyšetril;
– prečo podpísal uznesenie, za ktoré ho potom obvinila inšpekcia;
– či sa policajti rozprávajú tak vulgárne, ako verejnosť počula na odposluchoch;
– čo sa dialo na súde, keď sudca rozhodoval o jeho väzbe;
– či sa dá rozvrat v polícii napraviť.
V domácom väzení
Ľutujete v tomto období, že ste sa stali policajtom na Slovensku?
Nie, neľutujem ani chvíľku, že som sa stal policajtom. Aj napriek tomu všetkému, čo sa stalo, toto neľutujem.
Vážená pani predsedníčka a pani podpredsedníčka súdnej rady,
Vážení členovia súdnej rady,
dovoľujeme si Vás formou otvoreného listu požiadať o reakciu na tieto otázky:
V súčasnosti už zrušené Analytické centrum Ministerstva spravodlivosti SR malo rozpracovaných niekoľko projektov, ktoré sa priamo dotýkali sudcov. K najvýznamnejším patril projekt váženia vecí a časové rámce, ktoré mali mať priamy dosah na určovanie počtu sudcov na jednotlivých súdoch. Projekt váženia vecí sa dlho pripravoval za účasti aj zahraničných expertov a na túto tému bolo niekoľko pracovných seminárov. Predsedníčka súdnej rady Marcela Kosová sa počas realizácie projektu ešte ako členka súdnej rady osobne zasadila o to, že bola dohodnutá spolupráca medzi súdnou radou a analytickým centrom, a bolo na túto tému zorganizovaných viacero spoločných návštev na krajských súdoch. Realizáciu projektu pozastavila pandémia koronavírusu a neskôr sa odsúval pre plnenie iných úloh. Analytické centrum vypracovalo aj metodiku pre časové rámce, t.j. koľko času trvajú jednotlivé fázy súdneho konania.
Analytické centrum teda pracovalo na konkrétnych projektoch, ktoré majú zásadný význam pre objektivizovanie práce súdov a sudcov podľa konkrétnych dát. Dovoľujeme si požiadať o odpoveď aké opatrenia prijala alebo prijme súdna rada, aby sa napriek zrušeniu Analytického centra MS SR dokončili prace v uvedených projektoch.
V čase, kedy aktívni sudcovia Mgr. Miloš Kolek a JUDr. Ján Gandžala vykonávali funkciu podpredsedu súdnej rady, bola im odobratá možnosť používať v tomto čase ich e-mailovú adresu v sieti justice.sk. Súčasné vedenie súdnej rady to odôvodňovalo tým, že prístup do tejto siete môžu mať len aktívni sudcovia. Po tom, ako bola do funkcie podpredsedníčky súdnej rady zvolená JUDr. Ayše Pružinec Eren, však naďalej používa justičnú adresu a pravidelne komunikuje na hromadných adresách všetkých sudcov.
Dovoľujeme si požiadať o odpoveď z akých dôvodov sa tak deje a čo sa zmenilo oproti situácii, kedy túto funkciu vykonávali iní aktívni sudcovia.
Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľské prostredie. Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že pri odmietnutí možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.
