Dňa 29. augusta poskytla členka súdnej rady Ayše Pružinec Eren rozhovor pre internetové noviny Hlavné správy, v ktorom okrem iného uviedla nasledovné:
„Hlavné správy: Vy a niekoľkí ďalší odvážni sudcovia burcujete verejnosť a upozorňujete na to, že v štáte sa dejú veci, ktoré nie sú v súlade s právom. Nebojíte sa, že sa vás za to pokúsia nejakým spôsobom odstaviť alebo kompromitovať? Alebo sa tak už stalo?
Ayşe Pružinec Eren: Sudca by mal mať strach iba vtedy, ak si neplní svoje pracovné povinnosti. Iný druh strachu by ho mal z výkonu funkcie sudcu diskvalifikovať. Pre mňa a mojich kolegov to nie je otázka odvahy, ale otázka čistého svedomia, s ktorým sa môžeme pozerať do zrkadla bez toho, aby sme sami pred sebou museli klopiť zrak.
Obava z kompromitácie alebo snahy „zbaviť“ sa nás, najmä v dobe konjunktúry výroby kajúcnikov, resp. spolupracujúcich obvinených, je tu stále. O moju diskreditáciu sa postaral právny expert strany SaS poslanec Baránik. Predseda Súdnej rady považoval za disciplinárne previnenie v právnických kruhoch uznávaného sudcu Petra Šamka to, že na tri dni zverejnil celú Threemu, a uložil mu napomenutie. Rovnako obišiel aj sudca Števík za napísanie otvoreného listu prezidentke republiky.
Odkedy som spolu s Danou Jelinkovou a Marcelou Kosovou v Súdnej rade, pravidelne čelíme rôznym osočeniam zo strany niektorých politických nominantov, avšak nemôžeme byť ticho, pretože nás do Súdnej rady „posadili“ sudcovia, ktorí nás zvolili a nie sme tam na to, aby sme mlčky presedeli celé zasadnutie a iba stláčali hlasovacie gombíky.
Snahu kompetentných orgánov postihovať sudcov za verejne vyslovené názory na pomery v justícii považujeme za ďalší zo signálov, ktorý ohrozuje slobodnú diskusiu o stave slovenského súdnictva. Avšak atmosféra strachu, ktorú sa snažia navodiť, a v ktorej sudca nemôže vysloviť hoc aj kontroverzný a provokujúci názor, je odrazom neslobody ducha. A mať slobodného ducha je nielen právom, ale aj povinnosťou sudcu. Mať slobodného sudcu je zároveň právom občana.“
Autor je predseda Súdnej rady Slovenskej republiky, bývalý predseda Ústavného súdu
Prvý septembrový deň už desaťročia patrí dňu ústavy. Pripomínať si deň základného zákona štátu je súčasť našej ústavnej identity. Štátny sviatok.
Ako obvykle, vysokí ústavní činitelia napíšu alebo povedia niekoľko viet potvrdzujúcich túto tradíciu.
Tohtoročné pripomenutie si ústavy mne osobne priniesol, bez nejakej spojitosti s oficiálnym vnímaním významného dňa, isté obavy. Úzko spojené s ústavným zriadením.
Verbálna kadencia, stohy popísaného papiera, čo znesie všetko, predvádzanie sa v médiách nemusia byť zárukou kvality ani morálnej integrity. No v slovenských pomeroch tým možno dosiahnu dosť.
Pomätenec Hérostratos v túžbe po sláve zapálil jeden z divov sveta – chrám bohyne Artemis v Efeze. Odvtedy je „herostratovský čin“ označením ničomnosti spáchanej pre falošnú „slávu“.
Dnes je „hérostratov“ nespočet. Majú dostupnejšie možnosti presadiť sa.
Jeden z následníkov antického predobrazu u nás je aj Martin Daňo. Vo videu vyzýval na vymlátenie železom mozgu z hláv konkrétnych osôb. Urážal sudcov. Skákal po laviciach poslancov na zasadnutí zastupiteľstva v Košiciach. Niektorí ho majú za novinára. Iní za postihnutého nešťastníka.
„Pri nazeraní na túto ,kauzu‘ je v optike mnohých primárnym najmä fakt, že ide o vzťah dvoch žien a že ide o Záleskú a Tódovú, hoci vo svojich vyjadreniach začínajú tým, že ,veď nám nejde o to, že sú to dve ženy‘. Pritom sudkyňa Špecializovaného trestného súdu bola sledovaná na dovolenke človekom, ktorý môže byť označený za nebezpečného,“ hovorí Pamela Záleská v rozhovore pre Aktuality.sk.
V rozhovore sa dočítate:
– prečo iniciatívne vystúpila pred súdnou radou a ako vnímala štvorhodinové rokovanie;
– prečo je presvedčená, že jej vzťah nepatrí do uší a očí verejnosti;
– či by sudcovia mali verejne deklarovať svoje vzťahy;
– kedy by sa ako sudkyňa cítila zaujatá;
– ako vnímala, že jej pri vypočutí sedel za chrbtom obžalovaný David Lindtner;
– či sa cíti zaujatá v prípadoch, o ktorých písala Monika Tódová;
– prečo sa nenamietla v kauze úkladnej vraždy Jána Kuciaka;
– prečo je rada, že sa za ňu nepostavilo Združenie sudcov Slovenska;
– ako vníma video Martina Daňa a jeho načasovanie.
JÁN MAZÁK Autor je predseda Súdnej rady Slovenskej republiky
Celá záležitosť je nasmerovaná na vytvorenie modelu, ktorý – ak sa osvedčí pri sudkyni Záleskej – sa môže bez zaváhania zneužiť aj u iných sudcov a sudkýň.
Všeobecne sa vie, že nie zanedbateľné počty sudkýň a sudcov sú manželmi alebo sú v iných príbuzných vzťahoch a pôsobia na súdoch, ba aj na tých istých súdoch. Platí to aj pre orgány prokuratúry, povolanie advokáta, exekútora, notára... kombinácie sú rôzne. Nič mimoriadne.
Celú záležitosť blízkeho vzťahu medzi sudkyňou Špecializovaného trestného súdu Pamelou Záleskou a novinárkou Monikou Tódovou by preto bolo možné zúžiť na to, čo sa obvykle a oprávnene požaduje od iných osôb žijúcich v rodinných a obdobných vzťahoch a vykonávajúcich nejakým spôsobom súvisiace profesie.
Osobné vzťahy, súkromie, rodinný život nemajú byť živnou pôdou pre porušovanie etických a právnych pravidiel či povinností. U sudcu dvojnásobne. Bodka.
Rozvírenie údajného škandálu okolo osobného vzťahu sudkyne Záleskej a novinárky Tódovej ide vysoko nad rámec tejto zrozumiteľnej a takmer samozrejmej požiadavky. Skúsime poodhaliť, z akých dôvodov.
Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľské prostredie. Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že pri odmietnutí možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.
