V slovenskej verejnosti rezonuje téma v súvislosti s rozhodnutím ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Borisa Suska, ktorým prerušil výkon trestu odňatia slobody právoplatne odsúdenému bývalému špeciálnemu prokurátorovi Dušanovi Kováčikovi. Svoje rozhodnutie minister spravodlivosti v médiách odôvodnil tým, že právoplatný odsudzujúci rozsudok Dušana Kovačika je arbitrárnym rozhodnutím, ktoré vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu a aj odsúdený Dušan Kováčik má právo na spravodlivý súdny proces.  ZOJ považuje za neprípustné a mimoriadne škodlivé pre riadne fungovanie právneho štátu, ak najvyšší predstavitelia výkonnej moci verejným spochybňovaním právoplatných súdnych rozhodnutí sami znižujú dôveru verejnosti voči súdnej moci, jej nezávislosti a schopnosti zákonne a spravodlivo rozhodovať. Takéto závery vo vzťahu k  súdnemu rozhodnutiu môže vysloviť len príslušný súd rozhodujúci o opravných prostriedkoch, na základe riadneho dokazovania.

Sudcovia sa nesmú stať terčom útokov obžalovaných  ani predstaviteľov výkonnej  moci, ktorá  ich zastrašuje disciplinárnymi návrhmi s návrhom najprísnejšieho trestu - odvolania z funkcie sudcu.  Je neprípustné, aby podanie disciplinárnych návrhov ohlasoval predseda vlády a minister spravodlivosti verejne na tlačových konferenciách, a za nimi ako ich poradcovia stáli obžalovaní, o ktorých títo sudcovia rozhodovali či rozhodujú. ZOJ považuje takéto útoky na sudcov za hrozby nielen voči sudcom, ktorých sa týkajú, ale voči všetkým sudcom. Výkonnú moc žiadame nech upustí od takého konania, a súdnu radu a sudcovské rady žiadame, aby sa postavili na obranu takto atakovaných sudcov.

V Galante 6. septembra 2024

                 JUDr. Katarína Javorčíková

JUDr. Filip Demo

hovorcovia ZOJ

transparency.sk | Ján Ivančík

Na Ministerstve spravodlivosti po ôsmich rokoch končí analytické centrum. Ministerstvo pod vedením Borisa Suska argumentuje, že ide iba o organizačnú zmenu. Faktom ale je, že mnohí zamestnanci v rezorte spravodlivosti končia a ucelený analytický útvar už existovať nebude. V štátnej sfére nejde o jediný prípad. Pod zámienkou šetrenia obdobne dopadli aj analytici na Ministerstve obrany, kompetencie boli osekané Útvaru hodnoty za peniaze a štát prišiel o mnohých analytikov naprieč rezortmi.

Hoci je konsolidácia verejných financií celkom zjavne nevyhnutná, šetrenie na vyhodnocovaní dát sa môže štátu draho vypomstiť. Práve nesystematické zásahy a rýchlo kvasná tvorba legislatívy, či administratívnych zmien vedie k nehospodárnosti a nízkej efektivite. Na tieto problémy nás pritom upozorňuje aj Európska komisia v júnových odporúčaniach v oblasti ekonomických, sociálnych a rozpočtových politík.

Analytické centrum na Ministerstve spravodlivosti pritom za ostatné roky odvádzalo vynikajúcu prácu. Jej plody si možno všimnúť na ucelenom webe https://web.ac-mssr.sk/. Týkali sa napríklad zaťaženosti jednotlivých súdov, metodiky na určovanie počtu sudcov, váženia náročnosti súdnych prípadov, ale tiež investičných stratégií ministerstva. Podklady pripravovalo aj pre zmenu trestných politík.

Bez vyhodnocovania relevantných údajov bude tvorba najdôležitejších štátnych politík opäť najmä o emóciách, politizácii a čo najhlasnejšom kričaní. Aj nedávne skúsenosti nás pritom učia, že toto nie je najefektívnejší spôsob manažovania štátu, trpí ale aj boj s korupciou. Práve identifikácia slabín a navrhovanie systematických riešení je úloha, v ktorej sú štátne analytické centrá nenahraditeľné.

Foto N – Peter Lázár

dennikn.sk | Veronika Prušová

Ústavný sudca Peter Straka v rozhovore o novele trestných kódexov hovorí v prospech miernejších trestov aj na príklade miliónových daňových únikov futbalistov Lionela Messiho a Ronalda. „Jeden bol odsúdený na peňažnú pokutu 250-tisíc eur, druhý na podmienku. Futbal hrajú ďalej a Ronaldo reprezentuje aj členský štát Európskej únie. U nás by boli natvrdo zavretí. Chceme naozaj až natoľko odskakovať od iných európskych krajín?“

Ústavný sudca Peter Straka (57) na začiatku leta verejnosti ako sudca spravodajca vysvetľoval, prečo napokon Ústavný súd nevyhlásil za protiústavnú novelu trestných kódexov koalície Roberta Fica.

Cieľom Ústavného súdu nebolo obhajovať predložený materiál, ale nastaviť zrkadlo 19-ročnej existencii Trestného zákona z roku 2005, vysvetľuje.

Tento bývalý prešovský krajský sudca bol zástancom zmierňovania trestov a za vážny problém považoval aj trestanie „horalkových krádeží“.

Pýta sa, či sa nebudeme červenať, ak budúcim generáciám priznáme, že „až na dva roky sme dokázali zatvoriť človeka za opakovanú krádež potravín. Nakoniec, prečo tu pomyselnú horalku tým ľudom štát neposkytne, ale ich zatvorí do väzenia?“

So sudcom Strakom, ktorý je na Ústavnom súde od roku 2019, sme hovorili aj o tom:

• prečo bolo ťažšie rozhodnúť o odsúdenom vrahovi ako o novele trestných kódexov;
• či sleduje médiá a ako vnímal protesty proti novele;
• prečo sa máme riadiť zákonom, ktorý bol prijatý v rozpore s legislatívnymi pravidlami;
• čo by sa muselo stať, aby Ústavný súd označil novelu trestných kódexov za protiústavnú;
• či rozhodnutie súdu znamená, že parlamentná väčšina si môže robiť v parlamente, čo chce;
• čo by odkázal poškodeným obchodníkom, ktorí sa sťažujú na pribúdajúce krádeže.

  Čítať ďalej...

  0 komentárov

domov.sme.sk | Martin Vančo


Bývalá šéfka analytického útvaru ministerstva spravodlivosti Danka Kovaľová (Zdroj: Marko Erd)

Kováľová hovorí o nových pomeroch v rezorte spravodlivosti.

domov.sme.sk | Matúš Burčík

Minister spravodlivosti Boris Susko s premiérom Robertom Ficom. (Zdroj: SITA)

Najvyšší súd prvý raz zaplatil odškodné pre rozdiel s platmi špeciálnych sudcov.

Nikto by si nemal robiť ilúzie, že sa mu vyplatí nejaká dvoj- či trojmiliónová satisfakcia za platové rozdiely, odkázal v roku 2010 sudcom vtedajší premiér Robert Fico.

Hovoril o tých, ktorí si podávali takzvané antidiskriminačné žaloby, lebo sa cítili znevýhodnení oproti kolegom z novozriadeného špeciálneho súdu, ktorým zákon priznával osobitné príplatky.

Sudkyni Najvyššieho súdu Elene Kováčovej, ktorá je dnes už na dôchodku, sa také poškodenie imidžu napokon oplatilo. Na základe antidiskriminačnej žaloby jej nedávno štát vyplatil satisfakciu v celkovej výške 227 888 eur.

Samotná istina bola 100-tisíc eur. Ďalších 123 322 eur sú priznané úroky z omeškania a na 4566 eur boli vyčíslené trovy súdneho konania. Vyplatenie peňazí SME potvrdila Kancelária Najvyššieho súdu.

„Vo vzťahu k JUDr. Kováčovej už záväzok vyplývajúci z antidiskriminačnej žaloby neevidujeme,“ uviedla hovorkyňa Alexandra Važanová. Potvrdila tiež, že ide o prvý takýto prípad, pričom súd má podobné záväzky ešte voči niekoľkým ďalším sudcom.

Frustrovaní sudcovia

Sedemnásť rokov má dnes čitateľ, ktorý sa narodil v čase, keď sa začal príbeh antidiskriminačných žalôb v slovenskej justícii. Vyše 800 sudcov sa od roku 2007 rozhodlo podať žaloby pre údajnú platovú diskrimináciu.

Zákon priznával špeciálnym sudcom príplatok vo výške šesťnásobku priemernej mzdy. Tá napríklad za rok 2006 bola 18 761 korún (v prepočte konverzným kurzom 622 eur, pozn. red.). Pôvodným zámerom bolo zabezpečiť ich proti korupčným tlakom.

Podávanie žalôb bolo organizované z Najvyššieho súdu. Vzory podaní rozposielala aj jeho neskoršia šéfka Daniela Švecová. Angažovala sa tiež Jana Bajánková, ktorá sa neskôr stala predsedníčkou Súdnej rady. Obe pôsobili v občianskoprávnom kolégiu, takže v téme boli expertky.

Ešte pred tým, ako sa dostali do funkcií, svoje žaloby obe stiahli. Po vlne kritiky, že žaloby sú nemorálne, sa postupne vzdávali aj ďalší sudcovia. V stovkách konaní súdy žaloby zamietli alebo konanie zastavili pre nezaplatenie súdnych poplatkov.