dennikn.sk | Veronika Prušová

Pavol Ďurka (vľavo) a Ján Čurilla. Foto – N

Na otázku o vyvodzovaní zodpovednosti voči sudcovi Jurajovi Kapinajovi predsedníčka súdnej rady Marcela Kosová odpovedala, že nebude reagovať na mediálne spracované informácie.

Keď bratislavský sudca Juraj Kapinaj pred tromi rokmi rozhodoval o väzbe pre vyšetrovateľa NAKA Jána Čurillu a jeho kolegov, poslal ich za mreže ešte pred tým, ako si ich vypočul. Pre toto pochybenie o stíhaných policajtoch už nemôže rozhodovať.

Obžalobu podanú na policajtov teraz posúdi jeho kolega Tomáš Hajduk. Podozriví sú zo zneužívania právomoci verejného činiteľa. Dopustili sa ho podľa obžaloby tým, že chceli vyšetrovať podozrenia voči tímu policajnej inšpekcie, ktorý zasa vyšetroval ich.

Sudcu Kapinaja vylúčil už začiatkom septembra bratislavský krajský súd. Teraz sú známe aj dôvody, prečo to urobil.

Už po prvom výsluchu Jána Čurillu založil do spisu príkaz na prijatie do väzby, kde boli okrem jeho mena napísaní ako väzobne stíhaní aj Pavol Ďurka, Milan Sabota, Štefan Mašin a Peter Scholtz. Túto chybu teda zopakoval štyrikrát.

Podľa senátu krajského súdu takéto konanie sudcu vyvolalo pochybnosti o jeho nezaujatosti. Zároveň uznal, že obvinení teraz môžu mať pochybnosti, či po skúsenostiach z rozhodovania Kapinaja o ich väzbe nezvolí rovnaký prístup aj pri obžalobe. Môžu sa obávať, že ich odsúdi skôr, ako si ich vypočuje.

O vylúčení sudcu Kapinaja rozhodol senát predsedu Michala Kačániho a sudcov Karola Kováča a Erika Tomusa pomerom hlasov 2:1.

Ide už o druhú kritiku za rozhodnutie o väzbe pre Čurillu. Disciplinárne konanie voči Kapinajovi sa však nechystá iniciovať nikto s takouto právomocou.

Čítať ďalej...

Daňová poradkyňa BMB Partners Taxand Renáta Bláhová. (Zdroj: SME/Marko Erd)

sme.sk | Jozef Tvardzík

Európska únia môže spornú daň z finančných transakcií zastaviť, tvrdí Bláhová.

Zákon o dani z finančných transakcií vznikol bez riadneho legislatívneho procesu a kopíruje maďarský zákon z roku 2012. Slovenská vláda však zašla ešte ďalej a transakčnou daňou si trúfla na vyššie zdanenie nadnárodných firiem.

Anton Jaček

Vážený pán prezident, vážení hostia, milé kolegyne a kolegovia,

Aj mne dovoľte, aby som sa poďakoval za pozvanie na tohtoročné zhromaždenie Soudcovské unie ČR.

Som čestným členom SÚ ČR už viac ako 20 rokov. Pravidelne a rád som sa zúčastňoval týchto stretnutí, ale posledné štyri roky mi v tom zabránili objektívne okolnosti. Prvé dva roky opatrenia súvisiace s covidom a ďalšie dva roky jesenná viróza.

Momentálne mám od 1.7.2024 prerušený výkon funkcie sudcu a k tomuto dátumu som sa vzdal aj funkcie predsedu Krajského súdu v Trnave. Mohol som pokračovať ešte dva a pol roka. Po 40-tich odpracovaných rokoch v justícii, z toho 18 rokov ako predseda krajského súdu, ma k tomu nepriviedla psychická alebo fyzická vyčerpanosť, ale pocit, že slovenská justícia je už roky prakticky nereformovateľná. Bráni tomu dlhoročná politická nestabilita v štáte, neschopnosť politických strán prijať spoločnú víziu reformy justície, ale hlavne vnútorná rozpoltenosť v sudcovskom zbore na samosprávnu očistu justície a intenzitu kritiky do vlastných radov.

Čítať ďalej...

  Katarína Javorčíková

Vážený pán prezident, ctení hostia, vážení kolegovia, milí priatelia,

Je pre mňa cťou, že s odstupom času mám opätovne možnosť prihovoriť sa Vám v mene sudcovskej iniciatívy Za otvorenú justíciu. V septembri tohto roku uplynulo 15 rokov od nášho založenia a keď sa obzrieme späť, môžeme konštatovať, že naša história bola od počiatku prepojená aj s Vašou históriou. Hlavne mnohými osobnými kontaktmi, spoluprácou na našich projektoch a aj vďaka vzácnym dlhoročným priateľstvám medzi niektorými našimi členmi.

Mnohí z vás si pamätajú, že sme vznikli v roku 2009 v ťaživej dobe tzv. harabinizácie súdnictva, a bohužiaľ ani po uplynutí pomerne dlhej doby nenastala v slovenskej justícii situácia, aby sme si mohli povedať, že naše ciele, pre ktoré sme vznikli, sú už naplnené a môžeme sa rozísť. Podobne ako v Českej republike aj na Slovensku v súčasnosti čelíme vážnym výzvam, ktoré smerujú do základov právneho štátu a nezávislosti súdnictva.

Čítať ďalej...

(Ad : Rozhovor so sudcom Ústavného súdu SR Petrom Strakom)

dennikn.sk | Rudolf Suran

Autor je právnik.

Na stránkach tohto denníka sa začiatkom septembra ústavný sudca Peter Straka vyjadril v obsiahlom rozhovore k rozhodnutiu Ústavného súdu vo veci zmien trestného práva. Prípad mal na starosti ako sudca spravodajca.

Urýchlene rozhodli vraj preto, lebo téma rozdeľovala spoločnosť. Súdy nemohli podľa Trestného zákona z roku 2005 individuálne pristupovať k páchateľom a trestať ich miernejšie. Väznili sa aj tí, ktorí kradli z núdze. To on ako sudca s 30-ročnou praxou komunikujúci so slabšími a vylúčenými ľuďmi zle znášal. Preto veľmi túžil stať sa sudcom Ústavného súdu a opakovane kandidoval, aby prispel k náprave. Spomenul futbalové celebrity Cristiana Ronalda a Lionela Messiho, ktorí za miliónové daňové podvody vyviazli s podmienečnými trestami. A v Nórsku majú nízke tresty a nízku kriminalitu.

„Prečo musíme tak veľmi odskakovať od iných európskych krajín?“ spýtal sa sugestívne. Vraj vývoj ľudstva ide ruka v ruke s humanizáciou trestania. To musia pochopiť aj poškodení. Kedysi odtínanie rúk a galeje. Dnes je trend iný. Kto ukladá prísne tresty, zalieča sa verejnej mienke. V roku 2022 bolo 5 602 krádeží, z čoho 55 percent spáchali recidivisti. Akú efektivitu mal doterajší zákon?