dennikn.sk | Ján Mazák

Foto N – Vladimír Šimíček

Nenašiel som v celom právnom priestore Európskej únie situáciu alebo publikáciu, v ktorých by akademik prezentoval svoje právne názory spôsobom, aký v rozhovore použil dekan právnickej fakulty Eduard Burda.

Po dnešnom monitoringu tlače (posledný aprílový deň) som zostal ako obarený. Nečítam všetky denníky, týždenníky a nepočúvam súvisiace relácie, avšak výňatok z verejne dostupnej diskusie s Eduardom Burdom, dekanom Právnickej fakulty Univerzity Komenského, ma vskutku zaskočil.

Hrozby dekana v priamom prenose

V nerozhodnutej trestnej veci začal rozvíjať svoje úvahy o tom, že sudca Špecializovaného trestného súdu Milan Cisárik chce odsúdiť guvernéra NBS Petra Kažimíra za trestný čin, ktorý v čase spáchania skutku vôbec neexistoval.

Nemožné!

A ak sudca Cisárik bude kvalifikovať trestný čin podľa ustanovenia, ktoré v čase spáchania skutku neexistovalo, je to také jednoznačné porušenie zákona, že to musí (!) byť buď trestný čin zneužitia právomocí verejného činiteľa, alebo trestný čin ohýbania práva.

Mýli sa sudca Cisárik alebo dekan Burda? To je jedno!

V tomto kontexte je najmenej podstatné, že sa Edurad Burda mýli. Trestné činy podplácania existovali aj pred prijatím novely Trestného zákona z roku 2024. Sudca Cisárik preto nepoužil právnu kvalifikáciu, ktorá neexistovala. Len k nej pribudlo spresnenie. Ochrana finančných záujmov Európskej únie. Navyše, zákonný sudca Špecializovaného trestného súdu vykonal všetky procesné úkony, ktoré boli nevyhnutné na to, aby mohlo dôjsť ku kvalifikácii skutku podľa jeho právneho názoru.

Aj keby dekan Burda mal pravdu (isto ju však nemá), i v takom prípade by mohol a mal vysvetliť iba to, aké právne úvahy zastáva ako profesor v odbore trestné právo. Pravdaže, bez hrozieb na adresu sudcu a návodu pre orgány činné v trestnom konaní. Garantované právo na slobodu prejavu vrátane práva na odborný (kvázi vedecký) názor. Bodka.

Eduard Burda sa z nepochopiteľných príčin nezastavil na limitoch, ktoré sú všeobecne uznávané pri uplatnení rozmanitých pohľadov na výklad a používanie trestného práva v univerzitnom prostredí.

Pokračoval objasňovaním dôsledkov. Ak sudca Cisárik neustúpi, neprijme jeho výklad novely Trestného zákona z roku 2024, tak bude nevyhnutné ho trestne stíhať, obviniť zo zneužívania právomoci verejného činiteľa, z ohýbania práva, začať vyšetrovanie... lebo by išlo o svojvôľu.

Vyhrážanie sa sudcovi pred vynesením prvostupňového rozhodnutia?

Vypustiť do verejného priestoru také vety pred vynesením konečného rozhodnutia v trestnej veci obžalovaného Petra Kažimíra otvára viaceré otázky.

Najzásadnejšou otázkou je správne pochopenie útoku Eduarda Burdu voči postupu sudcu Milana Cisárika. Podstatou tohto ataku je to, aby sudca neuplatnil svoj právny názor, ktorý už, mimochodom, na hlavnom pojednávaní jasne artikuloval. Sudca je preto povinný sa s ním v konečnom rozhodnutí vyrovnať. Podčiarknem. Tento sudca Špecializovaného trestného súdu má jednoznačnú povinnosť podľa zákona konať a rozhodovať podľa jeho ostatných procesných úkonov, medzi ktoré patrí aj oznámenie zmeny kvalifikácie skutku v obžalobe.

Lenže nikto (vrátane Eduarda Burdu) ešte nevie, ako sa sudca Cisárik vyrovná s finálnou kvalifikáciou skutku, ktorý je v obžalobe na Petra Kažimíra. Ako bude ďalej postupovať a rozhodovať, či nezmení názor alebo nevykoná iné opatrenia...

Okrem toho, sudca Špecializovaného trestného súdu rozhoduje v prvom stupni. Jeho právne názory, ak by boli chybné, neúplné alebo odporovali by existujúcej judikatúre, môže zmeniť alebo doplniť odvolací súd, teda Najvyšší súd. Na to opravné súdy máme.

Patrí k výsadám univerzitných učiteľov aj pôsobenie na nezávislosť súdu?

Po týchto vetách nezostáva mne, ako univerzitnému profesorovi, nič iné iba sa opýtať. Oprávňujú univerzitných činiteľov akademické výsady na také zasahovanie do nezávislosti súdov a sudcov, ako sa objavilo vo verejných stanoviskách dekana právnickej fakulty Eduarda Burdu?

Viem, negatívna odpoveď sa ponúka bez nejakého hlbšieho zamyslenia. Lenže nebolo mojím zámerom získať odpoveď. Iba upozorniť na jasnú hranicu medzi tým, čo je profesorovi na právnickej fakulte pri vyjadrení jeho odborných názorov dovolené a ktoré jeho závery už sa pohybujú v priestore neprijateľných úvah, navyše vyslovených pred vynesením prvostupňového rozsudku, končiacich v tomto prípade o nutnosti stíhať sudcu za jeho verdikt.

Len na dôvažok. Nenašiel som v celom právnom priestore Európskej únie situáciu alebo publikáciu, v ktorých by akademik prezentoval svoje právne názory spôsobom, aký v rozhovore použil dekan právnickej fakulty Eduard Burda.

Súdna rada by nemala mlčať

Po odvolaní z funkcie predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky som si dal záväzok. Nevenovať príliš pozornosť tomuto ústavnému orgánu sudcovskej legitimity. Bez ohľadu na to, čo a ako sa deje v jeho útrobách. Dnes táto zdržanlivosť nie je namieste.

Nazdávam sa, že súdna rada po takom explicitnom napadnutí sudcu Špecializovaného trestného súdu Milana Cisárika pre jeho rozhodovanie, právne názory a iné postupy, akého sa dopustil dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda, by mala zbystriť pozornosť. A  prijať primerané opatrenia. Aké, je plne na rozhodnutí tejto kolektívnej ústavnej inštitúcie.

Mlčanie by ju dozaista nectilo.