Slovensko sa v rebríčku vnímania korupcie medziročne prepadlo o dvanásť miest a ocitlo sa na 59. mieste spomedzi 180 krajín. Vyplýva to z každoročného skúmania, ktoré uskutočňuje medzinárodná mimovládna organizácia Transparency International Slovensko. O výsledkoch dnes informovala jej slovenská pobočka.

Transparency International Slovensko (TIS) upozornila, že medziročne ide o historicky najväčší prepad. V roku 2023 sa naša krajina nachádzala na 47. priečke, dnes sme na 59. mieste. Podľa neziskovej organizácie ide o výnimočný jav v rámci celej Európskej únie. O viac priečok ako Slovensko sa v poslednom desaťročí prepadli iba Cyprus a Malta. Udialo sa tak medzi rokmi 2015 a 2016.

Transparency International Slovensko vysvetlilo, že globálny rebríček vnímania korupcie sa zostavuje na základe indexov nezávislých inštitúcií, ktoré spätne mapujú posledný rok až dva. Na rozdiel od vlaňajšieho umiestnenia, ktoré ešte do veľkej miery zohľadňovalo obdobie predchádzajúcich vlád Eduarda Hegera a čiastočne aj Ľudovíta Ódora, aktuálne miesto zohľadňuje najmä prácu štvrtej vlády Roberta Fica.

Pri zostavovaní rebríčka je jednotlivým krajinám priradený počet bodov. Slovensko ich získalo 49. Podľa TIS ide o mimoriadny pokles aj v tomto ukazovateli, keď sme sa medziročne prepadli o 5 bodov. Plný počet je 100. „V aktuálnom vydaní sa rovnako ako my medziročne prepadlo iba šesť ďalších krajín a viac iba jediná – Eritrea, ktorá mala o 8 bodov menej ako v roku 2023. Z hľadiska skóre aj umiestnenia sme tak klesli na úroveň z obdobia po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej,“ špecifikovala neziskovka na tlačovom brífingu.

Za poklesom je aj trestná novela

„Viaceré reformy oslabili protikorupčné mechanizmy a obchádzali zapájanie verejnosti. Vláda zrušila Úrad špeciálnej prokuratúry a Národnú kriminálnu agentúru, ktoré boli zodpovedné za boj proti korupcii a závažnej kriminalite," poznamenal šéf slovenskej pobočky Michal Piško s tým, že v kombinácii so skrátením premlčacích lehôt, zmiernením trestov za korupciu a upustením od hroziacich trestov, viedli tieto zmeny k obmedzeniu schopnosti stíhať páchateľov ako i k beztrestnosti v niektorých významných kauzách. Odvolával sa pri tom na výsledky centrály v Berlíne.

Pripomína aj politické nominácie, obchádzanie štandardných legislatívnych postupov a vládne podkopávanie nezávislých inštitúcií a médií spolu s útokmi na mimovládne organizácie cez naratívy o „zahraničných agentoch na ruský štýl“.

Piško vláde vyčítal aj dovolanie, ktoré dostalo na slobodu za korupciu odsúdeného bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Podľa rebríčkov je problém aj zníženie efektivity policajnej práce spôsobenej legislatívnymi, ale i systémovými zmenami v podobe rušenia a preorganizovania špecializovaných zložiek zameraných na korupciu.

„Polícia v roku 2024 podľa vlastných štatistík zistila a objasnila iba necelých 50 korupčných trestných činov. Počet vyšetrovaných páchateľov klesol v posledných dvoch rokoch na 90, čo sú najnižšie čísla za posledné desaťročie,“ dodal Piško, ktorý vláde premiéra Roberta Fica vyčíta aj útoky na tretí sektor, občianske protesty a médiá.

Slovensko v rebríčku CPI za rok 2024 zaostáva aj za priemerom krajín Európskej únie. „Kým vlani sme na priemer EÚ strácali 10 bodov, aktuálne je to už 13 (49 vs. 62 bodov). Horšie ako my bolo na tom len päť krajín EÚ – Chorvátsko (63. miesto), Malta (65.), Rumunsko (65.), Bulharsko (76.) a posledné Maďarsko (82.). Vyrovnalo sa nám Grécko (59.) a predstihol nás Cyprus (46)," uzavrel šéf TIS Piško.