dennikn.sk | Veronika Prušová

Minister spravodlivosti Boris Susko zo Smeru. Foto N – Tomáš Benedikovič

Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) vracia sudcom možnosť získavať odmeny, ktoré rušila už exministerka Lucia Žitňanská v roku 2011 ako možný korupčný nástroj. Ešte vážnejší zásah novela prináša pre disciplinárne konania.

Sudcom sa vrátia odmeny a nebudú ich už pravidelne hodnotiť. Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) počíta aj s novým nastavením disciplinárnych senátov. Do pripomienkového konania zaradil novelu, ktorou sa zmenia disciplinárne senáty.

Ak zmeny prejdú, platiť budú od nasledujúceho roka.

Sudcovia Najvyššieho správneho súdu stratia väčšinu pri rozhodovaní o tom, či sudca alebo sudkyňa pochybili. Prehlasovať ich môžu prísediaci, ktorých vyberie počítač z databázy navolenej súdnou radou. Keď Najvyšší správny súd v roku 2021 vznikal, jeho kľúčovou agendou mali byť práve disciplinárne rozhodnutia.

Prečo Susko mení nedávno nastavené pravidlá? Z dôvodovej správy to nie je úplne jasné. Odvoláva sa na vládny program, v ktorom všeobecne koalícia Smeru, Hlasu a SNS pri svojom vzniku sľubovala prehodnotenie disciplinárnych konaní v pôsobnosti Najvyššieho správneho súdu, ale aj úpravu statusových otázok sudcov.

Kolíková: Zaváňa to harabinizáciou

Novela ruší mnohé prvky, ktoré do fungovania súdnictva zaviedli Suskove predchodkyne. Lucia Žitňanská, ktorá  ministerstvo viedla v rokoch 2010 až 2012 a potom 2016 až 2018. V roku 2020 pokračovala v zmenách Mária Kolíková (SaS).

„Je to vážny krok. Zaváňa to až érou harabinizácie súdnictva,“ reaguje na novelu Kolíková. Obáva sa pripravených zmien  najmä v kontexte signálov, ktoré v poslednom období súdna rada vysiela. „Mám strach, aby sa nezačal vyvíjať tlak na sudcov, ktorí sú aj pre súdnu radu nepohodlní,“ dodáva.

Novela totiž práve pri nastavení disciplinárneho konania posilňuje právomoc súdnej rady. Opäť jej vracia právo podávať disciplinárne návrhy. A to napriek tomu, že bude mať dôležité slovo pri tom, kto vôbec bude o disciplinárnej zodpovednosti sudcov a sudkýň rozhodovať.

Mária Kolíková ako ministerka v septembri 2020 diskutovala o reforme súdnictva s opozičným poslancom Borisom Suskom. Foto – TASR

Súdna rada bude vyberať sudcov, ale aj nesudcov z databáz, z ktorých počítač rozhodne o prísediacich do senátov. Túto kompetenciu má aj teraz, keď do databázy vyberá nesudcov. Zásadný rozdiel je v tom, že prísediaci budú mať po novom v senáte prevahu.

Skutočnosť, že súdna rada je pri zrode senátov, bola v roku 2011 hlavným argumentom, aby prišla o kompetenciu navrhovať disciplinárne konanie voči sudcom. Po rokoch ju získal späť len predseda, respektíve predsedníčka rady. Zaznievalo najmä to, že sudca, ktorý tvorí senáty, nemôže byť aj žalobcom.

Bola to aj reakcia na éru Štefana Harabina, ktorý najskôr ako minister spravodlivosti za HZDS a potom ako predseda súdnej rady a Najvyššieho súdu disciplinárne konania zneužíval proti svojim kritikom.

Prevahu získajú prísediaci

Práve zásah do disciplinárnych konaní považuje Kolíková za najzávažnejšiu zmenu Suskovej novely. Minister totiž zásadne mení celú filozofiu rozhodovania.

Od roku 2021, keď Najvyšší správny súd vznikol, platilo, že pozornosť sústredí na disciplinárne rozhodovania a posudzovanie prehreškov sudcov a sudkýň (ale aj prokurátorov, exekútorov či notárov). Toto chce teraz minister Smeru zmeniť.

Vysvetlime si najprv, ako rozhodujú disciplinárne senáty v súčasnosti. Majú päť členov, traja z nich sú sudcami Najvyššieho správneho súdu a dvaja sú prísediaci vybraní z databázy nesudcov navolených súdnou radou. Senát rozhoduje hlasovaním.

Odvolanie proti verdiktu neexistuje. Výnimkou sú len prípady, ak by sudcu či sudkyňu potrestal senát najprísnejšie – navrhol odvolať z funkcie. Vtedy má dotknutý právo podať odvolanie a rozhoduje opäť päťčlenný senát – zložený výhradne zo sudcov Najvyššieho správneho súdu.

Zrušenie odvolania zrýchlilo rozhodovanie disciplinárnych senátov. Sudcovia a sudkyne sa mohli proti ich verdiktom brániť ústavnými sťažnosťami. Mnohí to aj využili, napríklad člen súdnej rady a krajský sudca Peter Šamko, či súčasný predseda Špecializovaného trestného súdu Michal Truban. Prvý neuspel, o druhého sťažnosti nebolo zatiaľ rozhodnuté.

Ministrova novela teraz vracia späť možnosť odvolania. No ešte vážnejší zásah predstavuje nastavenie senátov. Susko sa vracia k modelu pred Kolíkovej novelou platnou od roku 2021 – zavádza trojčlenné senáty, v ktorých bude predsedom sudca Najvyššieho správneho súdu a pri ňom budú dvaja prísediaci – jeden sudca a jeden nesudca. Sudca bude z iného ako Najvyššieho správneho súdu.

Prevahu získajú prísediaci aj v odvolacích päťčlenných senátoch. Popri predsedovi senátu, sudcovi Najvyššieho správneho súdu budú rozhodovať dvaja nesudcovia a dvaja sudcovia všeobecných súdov. Ministerstvo argumentuje, že takto bude zabezpečené, aby o disciplinárnej zodpovednosti rozhodovali sudcovia „celej súdnej sústavy“.

Môžu odstaviť sudcov Najvyššieho správneho súdu

Zmenami v zložení senátov sa však Suskov návrh nekončí. Novela totiž obsahuje aj ustanovenie, ktoré určuje, kto sa vôbec predsedom disciplinárneho senátu môže stať. Musí to byť sudca, ktorý je vo funkcii aspoň desať rokov.

Táto veta sa dá čítať tak, že ministerstvo chce dĺžkou sudcovskej praxe zabezpečiť kvalitu súdnych rozhodnutí. No ako upozorňuje Kolíková, táto veta spôsobí aj to, že mnohí súčasní sudcovia Najvyššieho správneho súdu prídu o možnosť rozhodovať v disciplinárnych konaniach.

Keď totiž tento súd vznikal, možnosť prihlásiť sa za sudcov dostali aj „ľudia z vonku“. Právnici, ktorí do roku 2021 nepôsobili v justícii. Takémuto otvoreniu súdnictva sa mnohí dovtedajší sudcovia bránili. Sudcovia Najvyššieho súdu, ktorí riešili správne súdnictvo a očakávalo sa od nich, že prejdú na Najvyšší správny súd, kritizovali výberové konanie a to, že by mali byť posudzovaní rovnako ako „ľudia z vonku“.

Lenže vďaka „otvoreniu“ sa sudcami Najvyššieho správneho súdu stali napríklad profesor a bývalý dekan Paneurópskej vysokej školy práva Peter Potásch, profesor z Právnickej fakulty Univerzity Komenského Juraj Vačok, dlhoročná právnička Via Iuris Kristína Babiaková, advokát a kandidát na ústavného sudcu Michal Matulník a ďalší. Práve oni sa stali členmi disciplinárnych senátov a medzičasom aj predsedami.

Ak Suskova novela prejde v aktuálnom znení, práve týmto odborníkom budú chýbať roky vo funkcii sudcu. Nebudú pokračovať v rozhodovaní, na ktoré sa uplynulé štyri roky špecializovali.

„Sú to skutočne vážne zásahy. Mám z toho obrovské obavy,“ opakuje reakciu na novelu Kolíková.

Novelu predložil Susko na pripomienkovanie v utorok 11. februára. Zatiaľ je bez pripomienok. Medzirezortné pripomienkové konanie potrvá do 3. marca.

Odmeny stále rušia a obnovujú

Ministrova novela v mnohom reaguje na požiadavky súdnej rady. Priamo priznáva, že zapracovala uznesenia z posledného roka a pol. Napríklad pokiaľ ide o systém pravidelného hodnotenia sudcov. Doposiaľ boli hodnotení každých päť rokov, teraz im minister vyšiel v ústrety a zavádza, že hodnotenie sa bude týkať len „nováčikov“ v talári. Novela zavádza, že hodnotením prejdú len sudcovia po výkone prvých päť rokov.

Reakciou ministra na požiadavky sudcov je aj ustanovenie, ktorým opäť vracia predsedom súdov právomoc udeľovať odmeny. Zrušila ju exministerka Žitňanská (vtedy SDKÚ) v roku 2011. Bola to reakcia na éru Štefana Harabina, ktorý rozdeľovanie odmien využíval na získavanie lojality sudcov Najvyššieho súdu a, naopak, na trestanie svojich kritikov.

Žitňanská, ktorej štátnou tajomníčkou a pravou rukou na ministerstve bola vtedy Kolíková, vysvetľovala, že odmeny sú nástrojom vnútornej korupcie na súde. V roku 2012 však nastúpil na ministerstvo nominant Smeru Tomáš Borec a „šéfovské“ odmeny sa od novembra 2015 vrátili. Trvalo ďalších päť rokov, kým ich ministerka Kolíková navrhla zrušiť.

Na odmeny nebude mať nárok každý sudca. Bude na rozhodnutí predsedu, či ich dostane, pričom by ich mal rozdávať za aktivity nad rámec základných sudcovských povinností, ale napríklad aj pri dosiahnutí veku 50 rokov.

Kritériá, podľa akých môže predseda súdu odmeny udeliť, určí sudcovská rada, teda zástupcovia sudcov na každom súde.