dennikn.sk | Veronika Prušová
Foto N – Vladimír Šimíček
V prípade haciend hovorí o preverovaní niekoľkých desiatok prípadov a aj o pochybeniach štátnych úradníkov. Európsky prokurátor Juraj Novocký rozpráva, že by na Slovensku mala byť pri prideľovaní eurodotácií prísnejšia kontrola.
V rozhovore hovorí aj o tom:
- prečo sa dnes páchateľovi oplatí nepriznať;
- prečo po zániku NAKA stáli niektoré vyšetrovania aj rok;
- prečo Európska prokuratúra vyšetruje predaj munície na Ukrajinu;
- a že v prípade haciend konala Európska prokuratúra ešte pred medializáciou a padli tam už aj obvinenia.
Naposledy sme sa rozprávali pred štyrmi rokmi. To bolo v Luxemburgu. Vy ste dnes v Bratislave. Ako vnímate Slovensko po rokoch pôsobenia v zahraničí? Mení sa?
Celkom určite áno. Vývoj v každej oblasti je prirodzený a nikto nemôže povedať, že by sme chceli stagnovať. Vývoj tu celkom určite je. Je to už potom subjektívna otázka, či ten vývoj je pozitívny alebo negatívny.
Ideme lepšou alebo horšou cestou?
Dôležitou spoločenskou zmenou bola novela trestných kódexov, ktorá platí presne rok. A na ňu reagovala aj Európska prokuratúra. Aj v jej dôsledku policajt právoplatne odsúdený za korupciu, jedna z ústredných postáv takzvanej vojny v polícii, dostal päťročný trest domáceho väzenia a peňažný trest 92-tisíc eur. Čo na to hovoríte?
Ak dovolíte, nebudem hodnotiť jednotlivé kauzy, pretože ich nepoznám. Je to však jedna z vecí, na ktorú sme celkom prirodzene poukazovali a ktorá je naďalej platná. A to, že napríklad v oblasti korupcie, aj v oblasti závažných ekonomických trestných činov, je trestný zákon aktuálne nastavený tým spôsobom, že takmer neprichádza do úvahy uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Naopak, sudcovia na základe zákonných ustanovení sú v úvodzovkách nútení ukladať či už peňažné tresty, tresty s podmienečným odkladom, alebo tresty domáceho väzenia.
Ako sa vám na to pozerá ako bývalému prokurátorovi dnes už zrušeného Úradu špeciálnej prokuratúry, kde práve korupcia bola jednou z kľúčových agend?
Toto je otázka, ktorá mala byť vyriešená ešte pred novelou. Otázka prístupu k ukladaniu trestov mala byť predmetom naozaj širokej a podrobnej odbornej diskusie. Chápem, na jednej strane naozaj sú tu tendencie čo možno najmenej ukladať nepodmienečné tresty odňatia slobody, respektíve ukladať ich tam, kde je to absolútne nevyhnutné. No osobne sa napríklad neviem stotožniť so situáciou, keď povedzme budeme mať veľký závažný daňový podvod so škodou niekoľko desiatok miliónov eur, čo v praxi Európskej prokuratúry máme, dokonca aj s omnoho vyššou sumou, a napokon páchateľ možno v úvodzovkách vyviazne s peňažným trestom alebo trestom domáceho väzenia.
Novela bola vnímaná aj tak, že sa zrazu oplatí páchať trestné činy, že sa z trestu dokáže páchateľ vykúpiť. Je to jeden z jej odkazov?
Prečítajte si tiež
Ako vyzerá Ficova amnestia. Analyzovali sme, koho chce ochrániť pred väzením
Dôsledkom novely bolo aj skrátenie premlčacích lehôt, a tým pádom zastavenie mnohých trestných konaní. Rozumiem, že nechcete komentovať konkrétne prípady, ja ich však spomeniem. Zastavené boli napríklad kauza emisie, kde Slovensko prišlo o 47 miliónov eur, alebo boli kauzy Miroslava Výboha, Petra Žigu, čiže politicky exponované prípady. Čo to spôsobí s dôverou ľudí v právny štát?
Opäť sa vrátim k tomu, čo som povedal pred pár minútami. Všetky tieto dôsledky novely mali byť odborne prekonzultované a posúdené. A bohužiaľ, ten nedostatok verejnej odbornej diskusie sa prejavil napríklad aj v tom, že novela musela byť x-krát opravovaná, aby sa aspoň ako-tak dostala do súladu s európskym právom. A celkom určite má vplyv aj na vnímanie verejnosti.
Na jednej strane môžeme celkom oprávnene hovoriť o tom, že naše trestné konanie je príliš zdĺhavé a asi nie je žiaducim stavom, aby sme tu mali stíhania, ktoré trvajú desať, pätnásť rokov bez toho, aby sme vzniesli obvinenie alebo vec predložili súdu na rozhodnutie. Na tom sa asi všetci zhodneme. Ale na druhej strane, pokiaľ dôjde napríklad k rozhodnutiu o zastavení trestného stíhania z dôvodu premlčania, to má za následok, že konkrétny potenciálny páchateľ nie je potrestaný a nikdy nedôjde k náhrade spôsobenej škody, hoci aj v civilnom konaní. A to si myslím, že si ani autori týchto ustanovení celkom dostatočne neuvedomili.
Čiže ani pocit spravodlivosti sa u poškodených zrejme nikdy nedostaví.
Určite áno. Ak tvorcovia novely hovorili o tom, že sa má napríklad posilniť postavenie poškodeného v rámci trestného konania, že by sudcovia mali mať na pamäti pri rozhodnutiach, aby v úvodzovkách rozhodovali aj o náhrade škody, tak bohužiaľ, v praxi to ja osobne nevidím.
Pomerne značným spôsobom sa zvýšil počet prípadov trestnej činnosti. Zhodou okolností som v posledných týždňoch aj slovenské orgány upozornil na to, že v súčasnosti vyšetrujeme alebo máme takzvane registrovaných takmer 160 vecí. Spôsobená škoda je takmer jedna miliarda eur, čo je z môjho pohľadu značný nepomer oproti tomu, čo sme mali v minulosti.
Táto spôsobená škoda je už takého rozsahu, že skutočne je potrebné, aby na to slovenské orgány zareagovali. My budeme reagovať v podobe trestného stíhania jednotlivých prípadov, ale slovenské orgány by mali prijať preventívne opatrenia, aby k takýmto škodám, k takýmto trestným činom nedochádzalo.
Aké opatrenia by to mali byť?
Je to napríklad systém dôslednej kontroly. Pokiaľ sa napríklad budeme baviť o prideľovaní takzvaných eurodotácií, aby už proces prideľovania bol podrobený značnej kontrole. Aby nedochádzalo k prípadom, že sú prideľované návratné či nenávratné finančné prostriedky subjektom, ktoré napríklad nemajú žiadnu históriu, alebo ktoré nevedia preukázať činnosť v danom odbore podnikania, a aby naozaj boli tie finančné prostriedky priznávané subjektom, ktoré si to, ľudovo povedané, zaslúžia.
To znamená, že väčšina z tých 160 prípadov, ktoré ste spomenuli, sa týkajú podvodov s eurodotáciami?
Rozdelil by som to asi na dve skupiny. Počtom najväčšia skupina súvisí s eurodotáciami, s poskytovaním finančných prostriedkov, či už čiastočne, alebo plne zo zdrojov Európskej únie. A početne menšia skupina, ale zato s omnoho väčším potenciálom škody, to sú daňové podvody alebo podvody v oblasti ciel.
Prečo sa vlastne v dôsledku novely zvýšil Európskej prokuratúre počet prípadov, ktoré vyšetruje?
Veľmi zjednodušene asi tým, že novela Trestného zákona do určitej miery preferuje trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Európskej únie. To znamená, na nás sa neuplatňuje zníženie premlčacích dôb. Naopak, oproti iným trestným činom, napríklad v prípade trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy EÚ, došlo síce k minimálnemu, ale predsa len zvýšeniu trestných sadzieb.
Čo si myslíte o tom, že vďaka novele sú viac chránené európske peniaze ako slovenské?
Do určitej miery to môžem akceptovať. A keby som to povedal len zo subjektívneho hľadiska európskeho prokurátora, tak poviem, že fajn, že som s tým stotožnený. Na druhej strane ako právnik hovorím, že by sme asi nemali rozdeľovať prípady na základe toho, či bola spôsobená škoda európskej inštitúcii alebo štátnemu rozpočtu. Prístup, a to koniec-koncov hovoria aj príslušné právne predpisy EÚ, by mal byť v zásade rovnocenný. Ako právnik očakávam, že najmä zo strany obvinených alebo obžalovaných niekto túto otázku predloží na posúdenie Ústavného súdu.
Novela nebola len o sadzbách a premlčacích lehotách. Vďaka nej sa podarilo zrušiť aj Úrad špeciálnej prokuratúry. Malo to nejaký dosah na prácu Európskej prokuratúry?
Samozrejme. Bolo tam isté prepojenie, pretože zjednodušene povedané, prípady, ktoré nepatrili do pôsobnosti Európskej prokuratúry, spravidla na 90 percent realizoval ďalej Úrad špeciálnej prokuratúry. Boli pre nás celkom prirodzeným partnerom. Okrem toho sme sídlili v jednej budove, hoci v oddelených priestoroch. Dosah je vlastne taký, že momentálne musíme komunikovať jednak, samozrejme, s generálnou prokuratúrou ako tou najvyššou inštitúciou v rámci rezortu prokuratúry, a potom v jednotlivých trestných veciach, pokiaľ je to nevyhnutné, tak už nie s jedným Úradom špeciálnej prokuratúry, ale s ôsmimi krajskými prokuratúrami.
Prečítajte si tiež
Lipšica a jeho prokurátorov Žilinka odstavil. Troch posiela na väzenstvo, ďalších na netrestný úsek
Po zániku Úradu špeciálnej prokuratúry prišlo k zániku Národnej kriminálnej agentúry. Čo malo väčší dosah na vašu prácu?
Tie dosahy boli rovnocenné, hoci troška z iného pohľadu. Z hľadiska konkrétnych vyšetrovaní asi najväčší dosah malo zrušenie NAKA. Všetky vyšetrovania pre nás vykonávali vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry. A v súvislosti s organizačnými zmenami došlo k značnej zmene vyšetrovateľov. Neviem to v počtoch ani percentách vyčísliť, ale to, čo vnímam, je, že napríklad v našich veciach sa v priebehu roku vystriedali traja, štyria vyšetrovatelia, čo bola bežná prax.
Musím však oceniť súčasné vedenie polície, či už pani prezidentku, alebo vedenie Úradu boja proti organizovanej kriminality, že tá situácia sa stabilizovala a tí vyšetrovatelia, ktorí sú tam, prípadne ktorí postupne prichádzajú, sú dostatočne motivovaní a schopní vyšetrovať jednotlivé trestné veci.
Prečítajte si tiež
Aký časový sklz tie výmeny vyšetrovateľov spôsobili?
Bohužiaľ, máme prípady, kde v podstate rok nebol urobený takmer žiaden úkon. My sa tu nebavíme o nejakých takzvaných žiletkách, to znamená pár stranových spisov, ale o spisoch, ktoré majú niekoľko tisíc strán. Vyšetrovateľ, ktorý dostane takýto spis, si ho musí naštudovať. Samozrejme, nemá len jeden pridelený spis, takže musí robiť aj na ostatných. A kým sa dostane k tomu, že ten spis naštuduje, spraví nejaký plán vyšetrovania, tak zrazu už tam nebol a dostal ho niekto nový. Takže máme prípady, ktoré išli relatívne bez akýchkoľvek problémov, a snažíme sa ich predkladať na rozhodnutie súdu. Ale, bohužiaľ, sú aj prípady, kde takéto prieťahy v konaní boli.
V minulosti ste priznali, že mnohí títo vyšetrovatelia, ktorí sa po zániku NAKA dostali k vašim prípadom, nemali vôbec skúsenosti s týmto druhom kriminality. Už sa stihli zaučiť?
Tí vyšetrovatelia nie sú jednoliata skupina, takže máte tam aj pomerne skúsených vyšetrovateľov, s ktorými sa pracuje veľmi dobre. Ktorí sú schopní, vedia a chcú robiť. Máte tam celkom prirodzene aj vyšetrovateľov, ktorí chcú robiť, ale chýba im tá prax a potrebujú trocha času, aby sa zapracovali. Potom sa tie výsledky dostavia. No a potom sú aj jednotlivci, ktorí možno keby pôsobili na nejakom inom úseku, tak tam by boli prospešnejší.
Tak to bolo aj s vyšetrovateľmi na NAKA?
Tam bola situácia trošku iná v tom, že tí vyšetrovatelia boli predsa len viac stabilizovaní. Pokiaľ niekto dlhodobo pôsobí napríklad na odbore, ktorý sa venuje vyšetrovaniu finančnej kriminality, a pôsobí tam x rokov, tak minimálne tie skúsenosti by už mal mať. NAKA v tomto mala výhodu.
Skôr som sa pýtala aj na tú chuť do práce, do vyšetrovania.
To je individuálna záležitosť. Takže určite by ste tam našli aj pozitívne alebo, bohužiaľ, aj negatívne príklady.
Foto N – Vladimír Šimíček
Jedným z prípadov, ktoré dozoruje Európska prokuratúra a ktoré sa spomínali najmä začiatkom prázdnin, bola kauza ukrajinskej munície. Čiže predaj munície na Ukrajinu krátko po tom, ako ju napadlo Rusko. Spomínalo sa to preto, že polícia chcela zadržať exministra obrany Jaroslava Naďa, hoci bolo verejne známe, že je v Kanade na dovolenke. Konala polícia pod dozorom a na príkaz európskeho prokurátora?
Nemôžem sa vyjadrovať k jednotlivým prípadom, ktoré máme v našom vyšetrovaní, a k jednotlivým úkonom, ktoré sme v nich vykonávali. Chápte, že budem trocha zdržanlivejší. Ale je pravda, že každý jeden prípad, ktorý patrí do pôsobnosti Európskej prokuratúry, má na starosti takzvaný európsky delegovaný prokurátor. Takže aj tento konkrétny prípad mal na stole a stále má na starosti jeden konkrétny európsky delegovaný prokurátor, ktorý bol minimálne informovaný o tom, aké úkony sú vo veci vykonávané alebo sa plánujú vykonávať.
Rozumiem vašej zdržanlivosti, ale predsa len to vyzeralo veľmi zvláštne, keď všetci vedeli, že Jaroslav Naď je v Kanade, a napriek tomu sa ho policajti snažili zadržať. Bol tento postup podľa vás správny? A ešte k tomu to aj medializovať?
Tá medializácia celkom určite nešla zo strany Európskej prokuratúry. Myslím si, že osobitne v takýchto prípadoch platí, že čím menej informácií poskytneme, tým je to lepšie z hľadiska vyšetrovania a dosiahnutia výsledku vyšetrovania. A pokiaľ ide o ten jednotlivý úkon alebo úkony, ktoré sa v tej veci vykonávali, každé jedno vyšetrovanie je vykonávané pod dohľadom takzvanej stálej komory Európskej prokuratúry.
Ja nie som z princípu členom tejto stálej komory. Pokiaľ je to napríklad vec Českej republiky, tak tým členom stálej komory pre takýto prípad nemôže byť český kolega. Chcem tým povedať, že postup v tejto veci bude predmetom interného posúdenia zo strany tejto stálej komory. Nechcem predbiehať ani nejakým spôsobom prejudikovať ich závery. To by bolo z mojej strany určite nešťastné.
Prečítajte si tiež
Polícia chcela zadržať Jaroslava Naďa, doma ho nenašla. Akcia sa týka darovania munície na Ukrajinu
Tie postupy sa vyhodnocujú priebežne, alebo vždy až na záver vyšetrovania?
Ten takzvaný monitoring sa vykonáva priebežne. Samozrejme, pokiaľ sa tam vyskytne vec, ktorá je nejakého osobitného zreteľa, tak príslušná stála komora to posúdi v podstate ako urgentnú vec takmer okamžite. V tejto konkrétnej veci by to stála komora mohla posudzovať niekedy na jeseň, to znamená začiatkom septembra, októbra.
O tom závere bude Európska prokuratúra informovať?
Celkom určite nie. Je to interné preskúmanie.
Cesta do Kyjiva vládnym špeciálom počas štátnej návštevy Eduarda Hegera a Jaroslava Naďa. Foto N – Tomáš Hrivňák
Prípad ukrajinskej munície vyvoláva veľký ohlas na verejnosti aj v súvislosti s pôsobením Jaroslava Naďa, ktorý je predsedom mimoparlamentnej strany Demokrati. Aj tento prípad využila koalícia na útok voči nemu. Môže sa stať Európska prokuratúra predmetom politického boja na Slovensku?
Pevne verím, že k tomu nikdy nedôjde. Hovorím to úplne otvorene za seba aj za všetkých kolegov, že nikdy neposudzujeme veci z hľadiska toho, kto je v tej konkrétnej veci podozrivý, kto je obvinený a či je členom, predstaviteľom alebo sympatizantom nejakej politickej strany. Úprimne hovorím sám za seba, že v niektorých veciach v úvodzovkách netuším ani, či ten konkrétny podozrivý má nejaký súvis s nejakou politickou stranou alebo nie. Pokiaľ sa pozriete na kauzy, ktoré nejakým spôsobom boli medializované, nájdete tam zástupcov zo všetkých politických strán. To, čo vidíme z našej retrospektívy, že niekto je členom, sympatizantom, kandidátom nejakej politickej strany, či predsedom opozičnej strany, nie je pre nás dôvodom na to, aby sme začali trestné stíhanie. Naopak.
Ak vidí Európska prokuratúra, čo dokáže daný prípad vyvolať v krajine, je potom citlivejšia aj na posudzovanie jednotlivých úkonov, postupov?
Určite to neposudzujeme z hľadiska politických dôsledkov. Vždy ten úkon posudzuje stála komora. Ja som tiež členom niektorých stálych komôr, respektíve predsedom stálej komory. Vždy to posudzujeme v kontexte konkrétneho vyšetrovania. Aj v tejto veci to určite nebude hodnotené z hľadiska toho, či ten zásah bol namierený proti predsedovi politickej strany. Ale skôr z hľadiska toho, či ten úkon ako taký bol opodstatnený alebo nie.
Jaroslav Naď nebol nakoniec vôbec obvinený. Aj to vyvolalo otázky, či nebola Európska prokuratúra zatiahnutá do politických súbojov.
Ako som povedal, toto môžem jednoznačne odmietnuť. Nikdy sme sa aktívne nezapájali, ani sa nebudeme zapájať, aspoň pokiaľ ja tam budem pôsobiť, do takýchto politických aktivít. A skutočne naším záujmom je preveriť podozrenia. Sú to podozrenia, ktoré vyplynuli či už zo správy Najvyššieho kontrolného úradu, ale aj z kontroly, ktorú vykonávali európske orgány. Takže nie je to niečo, že v úvodzovkách by si to politickí protivníci pána Naďa nejakým spôsobom vymysleli.
Tie podozrenia tam sú. Nemôžem prejudikovať, ani to neviem, akým spôsobom sa tá kauza skončí, ale jednoducho musíme zistiť, aké boli tie okolnosti, za akých došlo k odpredaju alebo poskytnutiu napríklad munície na územie Ukrajiny a, samozrejme, k následnému preplateniu, pretože to je pre nás dôležité. Tá munícia bola preplatená zo zdrojov Európskej únie a my prirodzene musíme chrániť predovšetkým finančné záujmy Európskej únie v tomto smere.
Povedali ste, že neviete, ako sa ten prípad skončí. Môžete aspoň povedať, v akom je štádiu, kedy sa vyšetrovanie skončí?
Tu by som skutočne len odhadoval, kedy asi bude prijaté nejaké rozhodnutie. Pre nás je to vec, ktorá má vyššiu prioritu. Takže celkom určite by som bol rád, aby tam to rozhodnutie bez ohľadu na to, aké bude, bolo urobené čím skôr. Ale bavíme sa o veciach, ktoré sú vedené v utajovanom režime, čo si vyžaduje určitý osobitný prístup. A potom, samozrejme, sme závislí aj od spolupráce nielen so slovenskými, ale aj s európskymi orgánmi.
V tomto prípade ste vychádzali zo správy Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý napríklad upozornil aj na pôsobenie Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA). Tá sa spomínala s takzvanou penziónovou výzvou, kauzou haciend. Tie riešite tiež?
Áno, pretože sme dostali viacero podnetov, úprimne povedané niekoľko desiatok podnetov v tejto oblasti, ktoré sa týkajú nielen tejto výzvy, ale bezprostredne súvisia s činnosťou PPA. Takže áno, aj tie takzvané haciendy patria do našej pôsobnosti. Nie všetky prípady, pretože pôsobnosť Európskej prokuratúry sa vzťahuje len na trestné činy, ktoré boli spáchané veľmi zjednodušene po novembri roku 2017. A nie všetky tie takzvané haciendy patria do tohto časového obdobia, ale prevažná časť, aspoň to, čo momentálne mám k dispozícii, áno.
Od koho vám prišli tie podnety?
Ten zdroj podnetov bol rôzny. Boli to či už fyzické osoby zo Slovenska, ale nejaké podklady nám poskytol aj europoslanec Tomáš Zdechovský, respektíve misia, ktorá tu bola na Slovensku. Treba povedať, a to chcem upozorniť, že niektoré individuálne prípady sme už mali predtým. V niektorých veciach, bez toho, aby som povedal podrobnosti, už beží trestné stíhanie. Bez ohľadu na tú medializáciu tento rok na jar bolo vlastne trestné stíhanie začaté dávno predtým. Dokonca sú tam aj obvinené osoby v niektorých konkrétnych prípadoch. Pevne verím, že ten balík niekoľkých desiatok prípadov, ktoré sme dostali, sa nám podarí v nejakom rozumnom čase preveriť, vyšetriť a potom celkom určite so svojimi zisteniami budeme informovať aj verejnosť.
Hovoríte o niekoľkých desiatkach prípadov. Čo si máme pod tým predstaviť?
Ostanem pri tom pojme niekoľko desiatok prípadov.
Prečítajte si tiež
Viete odhadnúť, koľko z nich bude spadať do vašej pôsobnosti?
V tejto chvíli to neviem povedať, pretože v niektorých prípadoch ešte stále zhromažďujeme základné podklady. Myslím tým listinné podklady. V niektorých veciach nám súčinnosť poskytuje aj Úrad boja proti organizovanej kriminalite, kde bola zriadená osobitná pracovná skupina, ktorá sa venuje práve týmto projektom. A sú to veci, ktoré sú náročné z hľadiska množstva podkladov, ktoré je potrebné získať. Hovoríme o naozaj niekoľkých desiatkach projektov. Každý projekt si, samozrejme, vyžaduje určitý čas a je predčasné hovoriť, aká časť bude spadať pod nás.
Dá sa povedať, či prípady, ktoré nebudú spadať pod vašu pôsobnosť, budú premlčané?
Myslím si, že ani tam to nebude premlčané, pretože bez ohľadu na to, či vec patrí do pôsobnosti Európskej prokuratúry alebo nie, stále hovoríme o poškodzovaní finančných záujmov Európskej únie. Čiže podľa mojich vedomostí, väčšina tých prípadov, aspoň tie, s ktorými som mal možnosť sa oboznámiť, tam bude premlčacia doba minimálne desať rokov. Takže ešte stále tam máme krátku rezervu.
Potom sa však asi bavíme o tom, že to treba vyšetriť za niekoľko mesiacov, nie?
Ak si dobre pamätám, výzva na projekty bola vyhlásená v roku 2015 a prvé zmluvy boli podpisované na prelome jar/leto 2016. Takže nejaký časový priestor tam ešte je.
Okrem toho, že sa skutok stal po novembri 2017, ešte vieme, že prípad bude patriť pod vás? Podľa výšky škody?
Dôležitá je aj výška spôsobenej škody. Nariadenie o Európskej prokuratúre veľmi zjednodušene hovorí o tom, že by sme mali konať v prípade takzvaných eurodotácií a vo veciach, kde je škoda minimálne 10-tisíc eur a vyššie a celkom určite nad 100-tisíc eur. Tam musíme konať. Máme prípady, kde je aj škoda nižšia, ale máme aj prípady, kde sú stíhaní aj zamestnanci, predstavitelia Poľnohospodárskej platobnej agentúry.
Prečo? Prideľovali dotácie, ktoré nemali byť pridelené?
Veľmi zjednodušene áno. S najväčšou pravdepodobnosťou, samozrejme, pri dodržaní zásady prezumpcie neviny, sa bavíme o tom, že tí zamestnanci porušili svoje povinnosti.
Sú tam aj vznesené obvinenia?
Aj vznesené obvinenia, dokonca minimálne jedna vec je už na Špecializovanom trestnom súde vo forme obžaloby a myslím si, že v krátkom čase by sa tam malo začať konať.
Môžete byť konkrétny?
V tejto chvíli ešte nie, ale samozrejme, nie je problém vám dodatočné informácie poskytnúť.
Honosná hacienda v Nitrianskych Hrnčiarovciach, na ktorú šla dotácia vyše pol milióna eur a ku ktorej má blízko Norbert Bödör. Foto N – Tomáš Benedikovič
Už ste spomenuli, že niektoré prípady ste preverovali ešte skôr, ako boli zverejnené. Preverujete prípady, ako bola hacienda v Malante či Fafokan, alebo penzión dcér funkcionárky PPA?
Neodpoviem vám konkrétne, ale prípady, ktoré ste vymenovali, sú mi známe.
Takže dostanú sa podľa vás niekedy na súd?
Myslím si, že áno. V jednej veci z tých, ktoré ste menovali, boli dokonca aj vznesené obvinenia.
Je zaujímavé, že hovoríte o preverovaní desiatok prípadov. Novinári upozornili na x prípadov, ale závery PPA vyzerajú tak, že všetko bolo v poriadku. Aspoň podľa medializovaných informácií. Ako si vysvetľujete tento rozpor?
Nebudem komentovať činnosť Pôdohospodárskej platobnej agentúry a jej závery alebo závery ich kontrol. My sme viazaní podkladmi, ktoré sme zhromaždili, a dôkazmi, ktoré sme zhromaždili v rámci trestného konania, a tie nás vedú v konkrétnych prípadoch k iným záverom.
Prečítajte si tiež
Komunikujete aj priamo s vedením PPA?
Ja osobne nie, ale samozrejme, tí konkrétni európski delegovaní prokurátori komunikujú priamo s agentúrou. Od nich získavame väčšinu podkladov. Ide o jednotlivé žiadosti, zmluvy, ktoré boli podpisované, prípadne výsledky kontrol, ktoré sú tiež pre nás dôležité. A treba povedať ešte jednu vec a tú by som rád vyzdvihol, že aktívne spolupracujeme aj s OLAF-om (Európsky úrad boja proti podvodom). Aj ten je v tejto veci pomerne aktívny. Pevne verím, že nepoviem nič tajné, keď skonštatujem, že aj OLAF začal v tejto veci svoje vlastné administratívne vyšetrovanie, a s nimi priebežne a aktívne komunikujeme.
Ako by ste zhodnotili komunikáciu PPA pri vyšetrovaní?
Z podkladov, ktoré mám k dispozícii alebo z reakcií od svojich podriadených európskych delegovaných prokurátorov je, až na jednotlivosti, tá spolupráca primeraná. To znamená, poskytujú nám tie podklady, ktoré potrebujeme. Samozrejme, sú veci, kde nám podklady z nejakých dôvodov neposkytnú včas alebo poskytnú s miernym zdržaním, ale vo všeobecnosti je tá spolupráca primeraná.
Písali sme o tom, ako po nástupe nového vedenia PPA boli prepustení nielen kontrolóri, ale aj človek, ktorý zodpovedal za komunikáciu s orgánmi činnými v trestnom konaní. Podával za agentúru trestné oznámenia. Všimli ste si dosah tejto personálnej zmeny?
Samozrejme, tie personálne zmeny mali negatívny vplyv. To hovorím otvorene. Je pre nás lepšie, pokiaľ komunikujeme so zástupcami, s ktorými sa dlhodobo poznáme a vieme, čo môžeme očakávať. Vieme, a aj oni vedia, aké podklady napríklad potrebujeme. Snažíme sa organizovať spoločné podujatia, vysvetľovať im náš prístup alebo tie naše potreby, ktoré máme na to, aby sme mohli vykonávať svoje povinnosti.
Viete o tom, že by v poslednom čase aj samotná PPA dala nejaké trestné oznámenie?
Samozrejme, tie oznámenia od nich priebežne prichádzajú. V tomto smere nemôžem povedať nič negatívne. Naopak, aj dnes som prideľoval jedno trestné oznámenie, ktoré takto prišlo.
Čoho sa to týkalo?
Veľmi zjednodušene, a nebudem, samozrejme, hovoriť o konkrétnom subjekte, sa týka poskytovania dotácií na pôdu.
Jeden z prípadov, ktoré dozorovala Európska prokuratúra, sa týka starostu Dolného Bara Oskara Bereczka. Jeho prípad podvodu vzbudzuje pozornosť najmä preto, že bol blízkym priateľom bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku. Vďaka tomu mal v minulosti akúsi ochranu. Cítili ste nejaké tlaky teraz pri vyšetrovaní Bereczka?
Absolútne nie. Môžem absolútne vylúčiť, že by tam boli nejaké tlaky. To vyšetrovanie prebiehalo absolútne štandardne, či už zo strany vyšetrovateľa, alebo aj zo strany kolegyne, ktorá túto vec má na starosti. Nikdy mi nebolo signalizované, že by tam bol nejaký problém, preto v podstate tá kauza skončila v úvodzovkách úplne bez problémov na súde. Myslím si, že to je vec, ktorú má naozaj posúdiť súd, a my sme mali všetky podklady na to, aby tá obžaloba bola podaná. Ešte sa vrátim vo vzťahu k tomuto pánovi, keď sme sa bavili o tej politike. Myslím si, že aj pán Bereczk je predstaviteľom nejakej politickej strany. Toto tiež pre nás nehralo žiadnu úlohu.
A môžem povedať, zatiaľ to nebolo žiadnym spôsobom zverejnené, že vo vzťahu k jeho osobe prebieha ďalšie stíhanie pre obdobný skutok. Aj to preukazuje, že vyšetrujeme bez ohľadu na to, o akú osobu ide.
Máme podklady na to domnievať sa, že došlo pravdepodobne k spáchaniu ďalšieho trestného činu, opäť veľmi podobného charakteru. Takže začali sme trestné stíhanie a myslím, že tam už bolo vznesené obvinenie.
Prečítajte si tiež
Na súde je stále prípad vraždy novinára Jána Kuciaka, čo vôbec nesúvisí s Európskou prokuratúrou, ale súvisí s vami. Ako jeden z prvých prokurátorov ste ho dozorovali ešte na špeciálnej prokuratúre. Čo vypovedá o našej krajine, keď takáto vražda nie je ani po siedmich rokoch právoplatne uzavretá?
Budem hovoriť sám za seba, pretože ako ste povedali, k tomuto prípadu mám svoj vlastný vzťah. Keď som v roku 2020 odchádzal zo Slovenska na svoju aktuálnu pozíciu, tak som si myslel, že tá vec bude rýchlo skončená. Že určite v čase, keď už sa pomaly chystám na návrat, sa nebudeme baviť o tom, že v podstate bude začínať dokazovanie odznova. Sme úplne na začiatku a potrvá, žiaľ, opäť niekoľko rokov, kým sa dopracujeme k tomu, aby bolo vydané konečné rozhodnutie.
Súvisí to s tým, že náš trestný proces je príliš formálny, trvá zbytočne dlho, a to súvisí potom aj s tou otázkou premlčania. Pokiaľ by sme mali ten proces rýchly, nemusíme vôbec riešiť otázku premlčania. Naopak, pokiaľ je proces dlhý, kým sa vôbec dopracujeme k vzneseniu obvinenia, tak potom, samozrejme, aj tá dĺžka premlčacej lehoty má svoj negatívny význam.
Kedy končíte na Európskej prokuratúre?
Takmer presne o rok. To znamená v lete 2026.
Vrátiť by ste sa mali na generálnu prokuratúru. Je možné, že si vás prípad vraždy Jána Kuciaka počká?
To neviem. Podľa toho, čo bolo medializované, predpokladám, že tam bude ustanovený nový senát. Viem, že už bol určený, ale prebieha tam opäť nejaká námietková vojna. Pokiaľ viem, tento prípad majú pridelení zhodou okolností dvaja bývalí prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry a myslím, že vo veci začnú konať. Samozrejme, nebude to moje rozhodnutie, čo bude po mojom návrate, ale predpokladám, že tí dvaja kolegovia by tú vec už mali dokončiť.
Prečítajte si tiež
Spis vraždy Jána Kuciaka už má nový senát. S tým pôvodným stratil trpezlivosť Najvyšší súd
Ak by vám ju ponúkli, išli by ste do toho znova?
Absolútne sa tomu nebránim. V takom prípade budem potrebovať nejaký čas, aby som si ten prípad jednak z hľadiska dôkaznej situácie nejakým spôsobom obnovil v pamäti a, samozrejme, aby som sa oboznámil aj s tým množstvom dôkazov, ktoré boli medzičasom vykonané alebo zabezpečené.
Spomenuli sme, že prípad dozorujú vaši bývalí kolegovia z ÚŠP. Po jeho zániku mnohí prokurátori skončili na netrestných úsekoch, boli vlastne odstavení od trestných spisov. Ste pripravený na to, že keď sa vrátite, možno budete zaradený napríklad na referát väzenstva?
Nie je to mojou úlohou a nie je to ani vec, ktorú by som mohol ovplyvniť. Bude to rozhodnutie vedenia generálnej prokuratúry. Kde budem zaradený po svojom návrate na budúci rok? Uvidím. Nechám sa prekvapiť.