- Podrobnosti
- Administrátor
- Články
- 219
Štefan Mašin v relácií Na rovinu s Laurou Kellö KalinskouZdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk
aktuality.sk | Laura Kellöová
V rozhovore s vyšetrovateľom Štefanom Mašinom sa dozviete:
– ako vyzeral rozklad NAKA;
– akých skúsených vyšetrovateľov preradilo vedenie polície na nižšie útvary;
– aké najväčšie prípady vyšetril;
– prečo podpísal uznesenie, za ktoré ho potom obvinila inšpekcia;
– či sa policajti rozprávajú tak vulgárne, ako verejnosť počula na odposluchoch;
– čo sa dialo na súde, keď sudca rozhodoval o jeho väzbe;
– či sa dá rozvrat v polícii napraviť.
V domácom väzení
Ľutujete v tomto období, že ste sa stali policajtom na Slovensku?
Nie, neľutujem ani chvíľku, že som sa stal policajtom. Aj napriek tomu všetkému, čo sa stalo, toto neľutujem.

- Podrobnosti
- Administrátor
- Články
- 1147
Vážená pani predsedníčka a pani podpredsedníčka súdnej rady,
Vážení členovia súdnej rady,
dovoľujeme si Vás formou otvoreného listu požiadať o reakciu na tieto otázky:
- V súčasnosti už zrušené Analytické centrum Ministerstva spravodlivosti SR malo rozpracovaných niekoľko projektov, ktoré sa priamo dotýkali sudcov. K najvýznamnejším patril projekt váženia vecí a časové rámce, ktoré mali mať priamy dosah na určovanie počtu sudcov na jednotlivých súdoch. Projekt váženia vecí sa dlho pripravoval za účasti aj zahraničných expertov a na túto tému bolo niekoľko pracovných seminárov. Predsedníčka súdnej rady Marcela Kosová sa počas realizácie projektu ešte ako členka súdnej rady osobne zasadila o to, že bola dohodnutá spolupráca medzi súdnou radou a analytickým centrom, a bolo na túto tému zorganizovaných viacero spoločných návštev na krajských súdoch. Realizáciu projektu pozastavila pandémia koronavírusu a neskôr sa odsúval pre plnenie iných úloh. Analytické centrum vypracovalo aj metodiku pre časové rámce, t.j. koľko času trvajú jednotlivé fázy súdneho konania.
Analytické centrum teda pracovalo na konkrétnych projektoch, ktoré majú zásadný význam pre objektivizovanie práce súdov a sudcov podľa konkrétnych dát. Dovoľujeme si požiadať o odpoveď aké opatrenia prijala alebo prijme súdna rada, aby sa napriek zrušeniu Analytického centra MS SR dokončili prace v uvedených projektoch.
- V čase, kedy aktívni sudcovia Mgr. Miloš Kolek a JUDr. Ján Gandžala vykonávali funkciu podpredsedu súdnej rady, bola im odobratá možnosť používať v tomto čase ich e-mailovú adresu v sieti justice.sk. Súčasné vedenie súdnej rady to odôvodňovalo tým, že prístup do tejto siete môžu mať len aktívni sudcovia. Po tom, ako bola do funkcie podpredsedníčky súdnej rady zvolená JUDr. Ayše Pružinec Eren, však naďalej používa justičnú adresu a pravidelne komunikuje na hromadných adresách všetkých sudcov.
Dovoľujeme si požiadať o odpoveď z akých dôvodov sa tak deje a čo sa zmenilo oproti situácii, kedy túto funkciu vykonávali iní aktívni sudcovia.
So zdvorilým pozdravom
JUDr. Katarína Javorčíková
hovorkyňa ZOJ
V Galante 6. septembra 2024

- Podrobnosti
- Administrátor
- Články
- 1338
V slovenskej verejnosti rezonuje téma v súvislosti s rozhodnutím ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Borisa Suska, ktorým prerušil výkon trestu odňatia slobody právoplatne odsúdenému bývalému špeciálnemu prokurátorovi Dušanovi Kováčikovi. Svoje rozhodnutie minister spravodlivosti v médiách odôvodnil tým, že právoplatný odsudzujúci rozsudok Dušana Kovačika je arbitrárnym rozhodnutím, ktoré vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu a aj odsúdený Dušan Kováčik má právo na spravodlivý súdny proces. ZOJ považuje za neprípustné a mimoriadne škodlivé pre riadne fungovanie právneho štátu, ak najvyšší predstavitelia výkonnej moci verejným spochybňovaním právoplatných súdnych rozhodnutí sami znižujú dôveru verejnosti voči súdnej moci, jej nezávislosti a schopnosti zákonne a spravodlivo rozhodovať. Takéto závery vo vzťahu k súdnemu rozhodnutiu môže vysloviť len príslušný súd rozhodujúci o opravných prostriedkoch, na základe riadneho dokazovania.
Sudcovia sa nesmú stať terčom útokov obžalovaných ani predstaviteľov výkonnej moci, ktorá ich zastrašuje disciplinárnymi návrhmi s návrhom najprísnejšieho trestu - odvolania z funkcie sudcu. Je neprípustné, aby podanie disciplinárnych návrhov ohlasoval predseda vlády a minister spravodlivosti verejne na tlačových konferenciách, a za nimi ako ich poradcovia stáli obžalovaní, o ktorých títo sudcovia rozhodovali či rozhodujú. ZOJ považuje takéto útoky na sudcov za hrozby nielen voči sudcom, ktorých sa týkajú, ale voči všetkým sudcom. Výkonnú moc žiadame nech upustí od takého konania, a súdnu radu a sudcovské rady žiadame, aby sa postavili na obranu takto atakovaných sudcov.
V Galante 6. septembra 2024
JUDr. Katarína Javorčíková
JUDr. Filip Demo
hovorcovia ZOJ

- Podrobnosti
- Administrátor
- Články
- 278
transparency.sk | Ján Ivančík
Na Ministerstve spravodlivosti po ôsmich rokoch končí analytické centrum. Ministerstvo pod vedením Borisa Suska argumentuje, že ide iba o organizačnú zmenu. Faktom ale je, že mnohí zamestnanci v rezorte spravodlivosti končia a ucelený analytický útvar už existovať nebude. V štátnej sfére nejde o jediný prípad. Pod zámienkou šetrenia obdobne dopadli aj analytici na Ministerstve obrany, kompetencie boli osekané Útvaru hodnoty za peniaze a štát prišiel o mnohých analytikov naprieč rezortmi.
Hoci je konsolidácia verejných financií celkom zjavne nevyhnutná, šetrenie na vyhodnocovaní dát sa môže štátu draho vypomstiť. Práve nesystematické zásahy a rýchlo kvasná tvorba legislatívy, či administratívnych zmien vedie k nehospodárnosti a nízkej efektivite. Na tieto problémy nás pritom upozorňuje aj Európska komisia v júnových odporúčaniach v oblasti ekonomických, sociálnych a rozpočtových politík.
Analytické centrum na Ministerstve spravodlivosti pritom za ostatné roky odvádzalo vynikajúcu prácu. Jej plody si možno všimnúť na ucelenom webe https://web.ac-mssr.sk/. Týkali sa napríklad zaťaženosti jednotlivých súdov, metodiky na určovanie počtu sudcov, váženia náročnosti súdnych prípadov, ale tiež investičných stratégií ministerstva. Podklady pripravovalo aj pre zmenu trestných politík.
Bez vyhodnocovania relevantných údajov bude tvorba najdôležitejších štátnych politík opäť najmä o emóciách, politizácii a čo najhlasnejšom kričaní. Aj nedávne skúsenosti nás pritom učia, že toto nie je najefektívnejší spôsob manažovania štátu, trpí ale aj boj s korupciou. Práve identifikácia slabín a navrhovanie systematických riešení je úloha, v ktorej sú štátne analytické centrá nenahraditeľné.
- Podrobnosti
- Administrátor
- Články
- 320
Foto N – Peter Lázár
dennikn.sk | Veronika Prušová
Ústavný sudca Peter Straka v rozhovore o novele trestných kódexov hovorí v prospech miernejších trestov aj na príklade miliónových daňových únikov futbalistov Lionela Messiho a Ronalda. „Jeden bol odsúdený na peňažnú pokutu 250-tisíc eur, druhý na podmienku. Futbal hrajú ďalej a Ronaldo reprezentuje aj členský štát Európskej únie. U nás by boli natvrdo zavretí. Chceme naozaj až natoľko odskakovať od iných európskych krajín?“
Ústavný sudca Peter Straka (57) na začiatku leta verejnosti ako sudca spravodajca vysvetľoval, prečo napokon Ústavný súd nevyhlásil za protiústavnú novelu trestných kódexov koalície Roberta Fica.
Cieľom Ústavného súdu nebolo obhajovať predložený materiál, ale nastaviť zrkadlo 19-ročnej existencii Trestného zákona z roku 2005, vysvetľuje.
Tento bývalý prešovský krajský sudca bol zástancom zmierňovania trestov a za vážny problém považoval aj trestanie „horalkových krádeží“.
Pýta sa, či sa nebudeme červenať, ak budúcim generáciám priznáme, že „až na dva roky sme dokázali zatvoriť človeka za opakovanú krádež potravín. Nakoniec, prečo tu pomyselnú horalku tým ľudom štát neposkytne, ale ich zatvorí do väzenia?“
So sudcom Strakom, ktorý je na Ústavnom súde od roku 2019, sme hovorili aj o tom:
- prečo bolo ťažšie rozhodnúť o odsúdenom vrahovi ako o novele trestných kódexov;
- či sleduje médiá a ako vnímal protesty proti novele;
- prečo sa máme riadiť zákonom, ktorý bol prijatý v rozpore s legislatívnymi pravidlami;
- čo by sa muselo stať, aby Ústavný súd označil novelu trestných kódexov za protiústavnú;
- či rozhodnutie súdu znamená, že parlamentná väčšina si môže robiť v parlamente, čo chce;
- čo by odkázal poškodeným obchodníkom, ktorí sa sťažujú na pribúdajúce krádeže.