Novela trestných kódexov bola náhla a obrovská. Vládna väčšina ju presadila bez pripomienkového konania, bez diskusie, čo by nemalo ostať pri rozhodovaní Ústavného súdu bez povšimnutia.
Bývalý dlhoročný ústavný sudca Lajos Mészáros (69) si myslí, že pri novele už „dozrel čas“ na to, aby súd rozhodol o jej nesúlade s ústavou pre spôsob, akým ju koalícia presadila. Je však skeptický, či sa tak naozaj stane. „Ústavný súd je v tomto veľmi zdržanlivý, nechce takto zasahovať do politiky,“ priznáva.
V rozhovore sa takisto dočítate:
reklama
ako sa hľadá väčšina na Ústavnom súde;
prečo kandidoval na Ústavný súd a po 19 rokoch išiel do súdnej rady;
čo si myslí o útokoch politikov na sudcov a v čom sú nebezpečné;
prečo by súdna rada nemala rozhodovať o tom, či sudcov možno stíhať pre ohýbanie práva;
prečo je lex atentát zrelý na posúdenie Ústavným súdom;
Dvojica prokurátorov z kauzy Kuciak skončila ku koncu júna na prokuratúre. MATÚŠ HARKABUS a jeho kolega Daniel Mikuláš síce mali záujem dokončiť tento prípad, no generálny prokurátor nevyhovel ich žiadostiam o preloženie na Krajskú prokuratúru Žilina. Maroš Žilinka ich zaradil na medzinárodný odbor, resp. netrestný úsek, čo zahŕňalo päť dní v týždni kancelárskej práce v Bratislave.
V polovici apríla Harkabus v rezignačnom liste Žilinkovi napísal, že atmosféra na prokuratúre pripomína normalizáciu zo 70. rokov.
"Pri troške dobrej vôle z Vašej strany ako osoby v podstate s absolútne neobmedzenou personálnou právomocou na prokuratúre bola moja situácia riešiteľná jednoduchým dočasným pridelením," písal Harkabus v liste.
Dnes Harkabus opisuje, kedy pochopil, že Žilinka ho nikam nepreloží a prečo si myslí, že mu tým vyjadril nedôveru.
V rozhovore sa dočítate:
ako sa pracuje prokurátorom zrušenej špeciálnej prokuratúry pod Marošom Žilinkom,
kedy prokurátori z kauzy Kuciak pochopili, že nemajú Žilinkovu dôveru,
prečo nemalo zmysel ostávať ďalej na prokuratúre a prečo Harkabus nepočkal ani na finálne rozhodnutie Ústavného súdu,
čomu sa bude venovať ďalej a prečo chce ostať aj verejne činný,
či by z prokuratúry odišiel aj v prípade, ak by generálny prokurátor vyhovel jeho žiadosti o preloženie do Žiliny,
či je Žilinka horším generálnym prokurátorom, než bol Jaromír Čižnár,
aký nelogický precedens zaviedol pri spolupracujúcich obvinených Žilinka,
či ho polícia už vypočúvala pre to, že vyhovel žiadosti o udelenie statusu chráneného oznamovateľa policajtom okolo Jána Čurillu a čo si myslí o ich stíhaní.
Majetkové pomery sudcov sú známe. Mnohí zarábajú viac ako poslanci parlamentu či lekári. Ich ročné príjmy z výkonu práce sudcu sa u niektorých pohybujú od 40-tisíc eur do 90-tisíc eur ročne v čistom. Vyplýva to z ich majetkových priznaní za uplynulý rok. Ich platy majú reflektovať riziko a zodpovednosť aj za osudy ľudí.
Na Slovensku aktívne pracuje vyše 1 300 sudcov. Všetci sudcovia boli povinní podať do konca marca majetkové priznanie za minulý rok. Neurobilo tak deväť z nich. Najlepšie zarábajúcim slovenským sudcom bol v minulom roku predseda trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu František Mozner. Jeho ročný príjem bol skoro 90-tisíc eur v čistom.
Takmer 85-tisíc eur zarobil predseda Špecializovaného trestného súdu v Pezinku Ján Hrubala. Predseda Najvyššieho súdu Ján Šikuta si vlani na účet pripísal skoro 77-tisíc eur v čistom. Priznali aj nehnuteľnosti, pozemky či autá.
Majetkovým priznaniam sudcov sa v reportáži v relácii Správy RTVS venoval redaktor Silvester Roštár:
„Suma priemerného zárobku sudcu sa odvíja od platu poslanca parlamentu. K tomu je potrebné pripočítať rôzne príplatky, keď sudca napríklad vykonáva nejakú riadiacu funkciu alebo je v senáte,“ vysvetlil právnik a analytik Transparency International Slovensko (TIS) Ján Ivančík.
V minulých rokoch napríklad predseda Okresného súdu v Rožňave zarábal podobne ako premiér. Zatiaľ čo vlani bol mesačný plat predsedu vlády takmer 4 600 eur bez paušálnych náhrad, základný plat poslanca parlamentu bol 3 900 eur, a mesačný priemerný plat sudcu predstavoval vyše štyritisíc eur. Všetky majetkové priznania ešte prejdú kontrolou.
„V prípade pochybností vyzve kontrolná komisia konkrétneho sudcu na preukázanie majetkového prírastku za minulý rok. Prípadne na objasnenie iných okolností spojených s majetkom,“ pokračovala hovorkyňa Kancelárie Súdnej rady SR Veronika Vasilková.
dennikn.sk | Mária Benedikovičová, Veronika Prušová
Podpredseda parlamentu za Smer a bývalý policajný prezident Tibor Gašpar sa v Infovojne tento týždeň sťažoval, že niektorí vyšetrovatelia im nejdú po ruke.
Vplyvný minister Smeru Robert Kaliňák, ktorý od streľby na Roberta Fica zastupuje premiéra, avizuje, že v blízkom čase sa pohne dopredu vyšetrovanie opozičných predstaviteľov, policajtov či prokurátorov. Vo vysielaní dezinformačného internetového rádia Infovojna v utorok hovoril, že má pocit, že už v prípadoch „nejaký posun je. Veľmi ho nie je vidieť navonok“.
„Je to ako dieselový vlak, rozbieha sa veľmi pomaly, ale potom sa rozbehne,“ povedal o vyšetrovaniach trojnásobný minister vnútra Kaliňák.
Dnes je podpredsedom vlády a ministrom obrany. Ani jedna z týchto funkcií mu neumožňuje, aby vedel, ako sa vyvíjajú prípady, na ktorých robí polícia a prokuratúra.
Výtah Respektu: Souhrn dne a rozhovor s Andreou Procházkovou
Jiří Přibáň a Tomáš Langášek. To jsou jména dvou nových ústavních soudců, jejichž nominaci už podle očekávání schválili i senátoři. Zatímco Přibáň je jako akademik v českém veřejném dlouhodobě považován za autoritu a intelektuála, který komentuje politiku včetně chování exprezidentů Klause a Zemana, Langášek, který přichází z Nejvyššího správního soudu, je jistým vyhověním po volání části senátorů a senátorek, kteří chtějí spíše konzervativnějšího ústavního soudce. Jak ve Výtahu Respektu říká Andrea Procházková, oba muži jsou v tomto případě na správném místě. Jejich jmenování ústavními soudci nicméně neřeší problém, který (nejen) tato instituce dlouhodobě má. A to nerovné zastoupení žen. „Podle mě to souvisí s tím, jak dlouhodobě funguje justice. Statistiky ukazují, že ženy jsou na nižších patrech, jde na ně tedy méně vidět. Méně často se stávají šéfkami i okresních soudů, natož Krajských, Vrchních a Nejvyšších." Jak je to možné? Čekají v tomto ohledu Ústavní soud nějaké změny? A co můžeme očekávat od současného složení ÚS?
Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľské prostredie. Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že pri odmietnutí možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.
