dennikn.sk | Ján Mazák

Robert Fico skladá poslanecký sľub na Ústavu SR. Foto - TASR/AP

Autor je bývalý generálny advokát Súdneho dvora EÚ

Vo verejnom priestore ešte nevychladli hlavy politikov, občianskej verejnosti a protestujúcich ľudí o téme vystúpenia Slovenska z Európskej únie a už sme svedkami oveľa razantnejšieho záujmu o diskvalifikáciu nášho štátu v tomto právnom spoločenstve suverénnych krajín.

Premiér Robert Fico plánuje zmeniť ústavu. Prednosť európskeho práva podľa neho nemá platiť, „ak sú právne záväzné akty EÚ v rozpore s touto ústavou“.

Takže píšem. Málo kritizujem, viac vysvetľujem.

Lisabonská zmluva potvrdila prednosť práva Únie

Z historického aspektu sa vrátime do roku 2009. Začiatkom decembra nadobudla účinnosť Lisabonská zmluva. Podpísaná predsedom vlády Robertom Ficom. Všetky členské štáty uznali, že v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie majú od roku 1964 (!) zakladajúce zmluvy a právo prijaté Úniou na ich základe prednosť pred právom členských štátov vrátane ústavného práva, kam patrí aj ústava.

Prednosť práva Únie značí jeho plný účinok

Všetky orgány členského štátu majú povinnosť priznať plný účinok jednotlivým právnym aktom Únie (nariadenia, smernice, rozhodnutia). Právo členského štátu a ani jeho ústava nemôžu mať žiaden vplyv na účinok priznaný týmto právnym aktom na jeho území.

Žiaden slovenský orgán verejnej moci (zákonodarný, výkonný, súdny) sa preto nemôže odvolávať na ustanovenia vnútroštátneho (ani ústavného) práva, ak by tým narušoval jednotu a účinnosť práva Únie.

Osobitne súdy (všeobecné aj ústavný) Slovenskej republiky, oprávnené a povinné uplatňovať ustanovenia práva Únie, musia zabezpečiť ich plný účinok v konaní. Navyše v prípade potreby súd z vlastnej iniciatívy (ex offo) neuplatní žiadnu vnútroštátnu právnu úpravu alebo prax, ktorá je v rozpore s ustanovením práva Únie majúcim priamy účinok. Súd dokonca nie je povinný požiadať alebo vyčkať na predchádzajúce zrušenie tejto vnútroštátnej právnej úpravy alebo praxe zákonodarnou cestou alebo akýmkoľvek iným ústavným postupom, napríklad nálezom Ústavného súdu.

Skrátka, plná účinnosť a jednotné používanie práva Únie ako realizácia práva prednosti na území členských štátov sa nedá vnútroštátnym právom obísť, zrušiť, zúžiť alebo inak negovať.

Koketovanie s odňatím plného účinku právnym aktom Únie sa prakticky nedá realizovať

Pripusťme na krátky pesimistický okamih prijatie návrhu doplnenia ústavy o vetu: Prednosť európskeho práva… „neplatí, ak sú právne záväzné akty EÚ v rozpore s touto ústavou“.

Kto bude rozhodovať o tom, že konkrétny právny akt EÚ je v rozpore s ústavou? Ústavný súd alebo aj všeobecný súd, ak bude rozhodovať povedzme o nejakom kultúrno-hodnotovom spore alebo podobnej právnej veci?

Alebo sa obrátime na Súdny dvor EÚ?

Bludné úvahy. Ústavný súd a všeobecné súdy môžu uvažovať a rozhodovať o tom, že právny akt Únie (nariadenie, smernica, rozhodnutie) sa interpretuje tak, že bráni nejakej slovenskej právnej norme. Je však vylúčené, aby tieto súdy testovali právny akt Únie normami obsiahnutými v našom základnom zákone.

A Súdny dvor EÚ zas nebude konfrontovať právny akt Únie s našou ústavou. Na to nemá dostatok kompetencie. Popravde, bol by to nezmysel. Prečo len so slovenskou ústavou? Rovno by mohol konať o všetkých ústavách členských štátov… už to radšej nedopíšem.

Nemáme teda rozhodcu.

Iste, orgány verejnej moci, hlavne súdy, by mohli preferovať ústavu pred právnymi aktmi Únie, no v takom prípade, ako to potvrdzuje súčasnosť, by Slovensko narazilo na nezvládnuteľný problém. A na právny útok zo strany Európskej komisie – žalobu.

Žaloba je v prospech všetkých členských štátov

Porušovanie prednosti plného účinku práva Únie prijatím návrhu predsedu vlády na doplnenie ústavy by v konečnom dôsledku viedlo k žalobe Európskej komisie. Takej, aká bola podaná proti Poľsku v júli 2023 (C-448/23).

Poľský ústavný súd (Trybunal konstytucyjny) ešte v roku 2021 na základe výkladu poľskej ústavy jednostranne odmietol zásadu prednosti práva a efektivity niektorých článkov Zmluvy o fungovaní EÚ. Okrem toho prikázal všetkým mocenským orgánom zdržať sa uplatňovania týchto ustanovení zmlúv.

Na vyvodenie záveru, že takým rozhodnutím poľského ústavného súdu došlo k porušeniu zásad prednosti práva, autonómie, efektivity, jednotného uplatňovania práva Únie a záväznosti judikatúry Súdneho dvora EÚ, ani netreba čítať žalobu či rozsudok súdneho dvora, na ktorý sa čaká. Ide o pomerne jasnú záležitosť.

Už počujem námietku. A čo s národnou identitou členského štátu?

Národná identita nemôže vylúčiť plný účinok práva Únie

Dobrá otázka. Národná identita je výslovne chránená Zmluvou o EÚ. Prejavuje sa v rozmanitých podobách. Ochrana jazyka, republikánskeho štátneho zriadenia, rešpekt k základným funkciám štátu pri ochrane územnej celistvosti a národnej bezpečnosti, udržiavaní verejného poriadku atď.

Nie je však možné, aby sa argument o národnej identite použil na neutralizáciu alebo odstránenie (obmedzenie) plného účinku práva Únie. Jednoduchšie povedané, nie je mysliteľné, aby sa členský štát zbavil povinností uložených právom Únie obyčajným odkazom na národnú identitu a svoje ústavné právo, ktoré síce do istej miery patrí k národnej identite, ale nemôže ani v tejto polohe nerešpektovať právo Únie.

Začiatok faktického vyčleňovania sa z EÚ a hanby

Pokus doplniť Ústavu Slovenskej republiky o nápad z dielne šéfa slovenského kabinetu zaváňa okrem amaterizmu aj snahou zbaviť sa zásadnej povinnosti členského štátu – dodržiavať právo Únie tak, ako sme sa zaviazali pri uzavretí prístupovej zmluvy, ktorá nám naširoko a štedro otvorila dvere do Európy. A potvrdili podpisom Lisabonskej zmluvy. Predsedom vlády Robertom Ficom.

Nedobrý aj škodlivý nápad.

Ublížime sami sebe. Navyše ostane nám iba hanba za taký neotesaný pokus vraziť do právneho systému Únie deštruktívny prvok, ktorý tak či onak neprežije. Nerobme to, ak sme ešte stále presvedčení, že patríme do Európskej únie nielen bombastickými vyjadreniami, ale aj praktickými krokmi, vedenými solidaritou a lojálnou spoluprácou s Úniou aj s ostatnými členskými štátmi.

Inak sa začíname z Európskej únie fakticky vyčleňovať.