Podozriví boli zo zasahovania do nezávislosti súdu.

Naopak, Kollárovho priateľa a spolužiaka z vysokej školy, niekdajšieho sudcu Krajského súdu v Bratislave, bývalého člena súdnej rady a aj exfunkcionára na okresných súdoch Richarda Molnára uznal vinným. Sudca ho odsúdil za podplácanie Sklenku na dvojročnú podmienku a peňažný trest 20-tisíc eur.

Rozhodnutie súdu nie je právoplatné. Prokurátor Michal Stanislav avizoval odvolanie. To zrejme podá aj exsudca Molnár, ktorý na vyhlásenie verdiktu neprišiel. Chýbal aj spoluobžalovaný Kulák.

Molnárov obhajca Rastislav Palovič vyhlásil, že rozhodnutiu súdu aj odôvodneniu rozumie, ale dovolí si s ním nesúhlasiť.

Zoroslav Kollár, ktorý sa v máji 2022 priznal ku korupcii a je právoplatne odsúdený, pri odchode zo súdu mlčal. Zato Molnárova bývalá kolegyňa z krajského súdu, dnes podpredsedníčka súdnej rady Ayše Pružinec Eren hovorila po rozsudku o škandále.

Kritizovala, že podozriví strávili vo väzbe dlhé mesiace. Molnár takmer roky, Kollár tam strávil viac ako rok. „A vo finále sú dvaja z troch oslobodení,“ poukazovala Pružinec Eren s tým, že Molnár bol uznaný vinným z jedného z desiatich bodov obžaloby.

Na otázku, či nie je škandálom to, že podľa rozhodnutia podplácal priamo v budove krajského súdu, už neodpovedala. „Rozhodnutie nie je právoplatné, k tomu sa vyjadrovať nebudem,“ dodala pri odchode zo Špecializovaného trestného súdu.

Nespomenula ani to, že Kollár bol vo väzbe aj pre skutky, ku ktorým sa priznal, a v máji 2022 uzavrel s prokurátorom dohodu o vine a treste.

Do úvahy by prichádzal aj prísnejší trest

Sudca Mazúch pri zdôvodňovaní rozhodnutia vysvetľoval, že ako prevenciu a výstrahu pre iných sudcov, aby sa korupcie nedopúšťali, by bolo namieste Molnára odsúdiť na nepodmienečný trest. Zohľadnil však aj mesiace strávené vo väzbe. „Aj výkon väzby mal na neho zrejme určitý aj výchovný účel,“ skonštatoval sudca Mazúch.

Ako prvému sa tak na základe rozsiahleho dokazovania podarilo uzavrieť jednu z častí korupčných káuz Búrka a Víchrica, ktoré pred piatimi rokmi zasiahli najmä bratislavskú justíciu. Najskôr v marci 2020 obvinila Národná kriminálna agentúra vyše desiatku sudcov, na jeseň nasledovalo v rámci akcie Víchrica ďalšie zatýkanie.

Hlavnou tvárou korupčnej kauzy sa stala bývalá štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská (Smer), no nemenej významnou postavou bratislavskej justície bol už aj sudca Molnár. Obaja skončili na viac ako rok vo väzbe.

Prokurátor Ján Hrivnák z dnes už neexistujúcej špeciálnej prokuratúry podal na trojicu podozrivých obžalobu koncom marca 2023. Obsahovala jedenásť bodov, pričom desať z nich sa týkalo Molnára.

Z jedenástich skutkov jedna vina

Sudca Mazúch rozhodoval o obžalobe postavenej najmä na svedectve bývalého sudcu Vladimíra Sklenku, ktorý s políciou spolupracoval a vypovedal o mnohých exkolegoch. Aj jeho svedectvo spustilo už spomínanú akciu Búrka.

Tou výhodou má byť, že mu je neustále predlžované rozhodnutie o odložení vzneseného obvinenia. Sudca Mazúch označil odôvodnenie takéhoto predlžovania za nedostatočné, no stále podľa neho nejde o nezákonný benefit, čo by spôsobilo spochybnenie celej Sklenkovej výpovede ako takej.

Sklenka pri svojej výpovedi na súde do veľkej miery zopakoval to, čo hovoril aj vyšetrovateľom. Prečo mu teda sudca uveril len v jednom z jedenástich bodov obžaloby?

V tých desiatich totiž ostali jeho slová osamotené.

Pri výpovediach spolupracujúcich obvinených, takzvaných kajúcnikov, ktorí svojím svedectvom vždy získavajú istú výhodu, treba ich slová dôsledne overovať. Je potrebné, aby ich podporovali ďalšie priame alebo nepriame dôkazy. A to sa v tomto prípade nestalo.

„To, čo stačí na vznesenie obvinenia, na dôvodné podozrenie, nestačí na to, aby bol obžalovaný aj odsúdený. Súd musí mať stopercentnú istotu bez akýchkoľvek pochybností, že sa skutky stali tak, ako sú opísané v obžalobe,“ konštatoval sudca Mazúch. 

Prečo mu sudca v jednom prípade uveril

V čom bol teda ten jeden skutok, z ktorého uznal sudca Mazúch bývalého krajského sudcu vinným, iný?

Molnára odsúdil za podplácanie Sklenku, pričom úplatok 20-tisíc eur mu mal najskôr prisľúbiť a neskôr aj odovzdať za zamietnutie žaloby v spore Prvej produkčnej so Slovenským vodohospodárskym podnikom.

Spoločnosť zažalovala štátny podnik o 14 miliónov eur. Sklenka žalobu vo februári 2019 zamietol. Vyšetrovateľom opísal, ako sa následne s Molnárom stretol na schodoch pri vchode do Justičného paláca v Bratislave, kde vtedy sídlil Krajský súd aj Okresný súd Bratislava I. Peniaze boli v modrej knihe, ktorú dal Molnár do igelitky.

Takto to opisoval Sklenka vyšetrovateľom a aj na súde. Ale nešlo len o jeho svedectvo.

„Rozhodnutie súdu je postavené na troch pilieroch,“ zdôraznil pri zdôvodňovaní rozhodnutia sudca Mazúch. Vysvetlil, že v tomto bode neostalo Sklenkovo svedectvo osamotené, ale podporili ho aj ďalšie dôkazy.

Jedným z nich boli správy z Kočnerovej Threemy. Sklenka si v nej vymenil s Kočnerom tisíce správ a časť z nich sa týkala aj spomínanej kauzy „vodári“. O ňu sa zaujímal i Kočner a údajne už aj spomínaná Jankovská. Dokonca si spoločne písali o „zloženom depozite“. V ňom malo u Jankovskej sestry, sudkyne Andrei Haitovej, podľa Threemy skončiť 100-tisíc eur. Týmito podozreniami sa súd zatiaľ nezaoberal.

V správach však Sklenka priznal, že to rieši aj s Molnárom.

A prečo sa nakoniec rozhodol pre neho a nie pre Kočnera? Dôvodom bolo, že Kočner skončil v roku 2018 vo väzbe a okolo kauzy nastalo „ticho“. Až po čase dostal vraj Sklenka odkaz, že to, čo mu Kočner pôvodne sľuboval, teda peniaze zo spomínaného depozitu, platí. On však medzičasom stavil na Molnára, u ktorého mal istotu.

Tretím dôkazom v neprospech Molnára bola výpoveď dnes už nebohého exsiskára Františka Böhma, ktorý spolupracoval s podsvetím. NAKA ho zadržala v septembri 2020 v rámci akcie Božie mlyny. S vyšetrovateľom začal spolupracovať. V jednej z posledných výpovedí, predtým ako spáchal samovraždu, hovoril aj o stretnutí s Molnárom.

Ten odmietal podozrenia z korupcie, ktoré naznačovala práve Kočnerova Threema. V rozhovore s Böhmom však priznal, že „keď, tak len loboval v prospech štátu a podal nejaké peniaze na schodoch“. Takto interpretoval Molnárove slová Böhm pred vyšetrovateľom a zápisnica o jeho výsluchu sa nakoniec stala usvedčujúcim dôkazom.

Sudca Mazúch pripomenul, že pri Böhmovom výsluchu v tom čase boli desiati advokáti vrátane toho Molnárovho. Toho spočiatku zastupoval advokát Ondrej Mularčík. Ani on neprejavil záujem pýtať sa na túto časť Böhmovej výpovede. Nikto ju tak nespochybnil.

Bola to chyba? Súčasný Molnárov obhajca Palovič povedal, že nebude hodnotiť prácu svojich kolegov. Je však presvedčený o tom, že Mularčík poskytol svojmu klientovi špičkovú právnu službu.

Vznikol rozpor v čase

„Nikoho som nepodplácal ani neovplyvňoval,“ tvrdil v závere súdneho procesu Molnár. Hovoril aj o tom, že jeho obvinenie a takmer ročná väzba slúžili len na to, aby usvedčil Kollára. To sa nestalo a priateľa podržal aj na súde. Obaja vlastne vypovedali zhodne, čím sťažili prácu prokurátora.

V pondelok pri rozsudku sa ukázalo, aká správna ich taktika bola.

Kollár bol totiž obžalovaný z toho, že ho už v roku 2014 presviedčal, aby rozhodol v jednom spore v jeho prospech. Išlo o prípad súvisiaci s automobilovým okruhom v Orechovej Potôni – Slovakia Ring, pri vzniku ktorého právnik stál.

Najskôr za Sklenkom išiel Molnár a bol tak vlastne prvým človekom, ktorý sa len čerstvo menovaného sudcu snažil ovplyvniť pri rozhodovaní. Nakoniec Sklenka vyvolal stretnutie nielen s Molnárom, ale aj Kollárom. Toto stretnutie priznali aj obžalovaní, ale vysvetlili, že sa neudialo v roku 2014, ale v roku 2016. Netýkalo sa kauzy Slovakia Ring, ale Sklenka od Kollára žiadal priestory na podnikanie pre svoju manželku.

„Čas je fyzikálna veličina a ak sa na časovej osi uskutočnili určité skutočnosti v určitom čase, tak sa tieto fakty nedajú preukazovať inak, ako tak, ako boli prezentované na hlavnom pojednávaní,“ argumentoval Kollár.

„Keď mi bolo vznesené obvinenie, prokuratúra a orgány činné v trestnom konaní mali len jeden dôkaz, a to výpoveď Sklenku. Dnes, keď končí hlavné pojednávanie, je na stole jeden a ten istý dôkaz – výpoveď Sklenku,“ hovoril Kollár v záverečnej reči.

Rozsudok sudcu Mazúcha zatiaľ jeho slová potvrdzuje.

Ani zmena obžaloby nestačila

Na ďalší vážny rozpor poukázal advokát Kulák, ktorého obžalovali z toho, že práve v kauze „vodári“, v ktorej zastupoval Slovenský vodohospodársky podnik, napísal rozsudok k zamietnutiu žaloby. Podľa obžaloby poslal Sklenkovi prostredníctvom Molnára USB kľúč s rozsudkom. Malo sa tak stať po vyhlásení rozsudku.

Lenže Kulák predložil zápisnicu z pojednávania vo februári 2019, keď Sklenka žalobu zamietol. Súčasťou je už aj vyhlásené rozhodnutie. Obžaloba teda nesedela, na čo v záverečnej reči reagoval prokurátor. Upozornil na zmenu v obžalobe. Už neznela, že USB kľúč poslal Kulák po vyhlásení rozhodnutia, ale pred ním.

Ani táto „úprava“ však prokurátorovi nepomohla, aby obžalobu na Kuláka ustál. Aj v tomto prípade Špecializovaný trestný súd uznal argumenty obžalovaného.

Nedôveryhodný svedok?

Znamená pondelkový rozsudok, že svedok Sklenka je nedôveryhodný? Zďaleka nie. Nekonštatoval to ani sudca Mazúch. Naopak, zdôraznil, že výpoveď Sklenku, ktorý na súde vypovedal dva dni, nie je úplne nevierohodná.

Vypovedal totiž veľa a o mnohých skutkoch, pričom po prvý raz sa tak stalo v roku 2020, na súde o štyri roky neskôr. Jeho výpovede sa týkajú obdobia rokov 2014 až 2017. „Je prirodzené, že si detailne nemohol všetko pamätať,“ vysvetlil sudca Mazúch na Sklenkovu adresu.

Je podľa neho prirodzené, že v niektorých častiach jeho výpovede boli rozpory. A tie sa ukázali ako kľúčové. „Spôsobili to, že v ďalších (okrem jedného – pozn. red.) nemal súd istotu, že sa skutky stali tak, ako boli opísané v podanej obžalobe,“ konštatoval sudca.

Preto nemohol rozhodnúť inak ako oslobodením.