domov.sme.sk | Peter Kováč

(Zdroj: TASR)

BRATISLAVA. Takmer dva a pol roka trvalo, kým z justície vypudili bratislavského sudcu Milana Chalupku.

Verejne sa stal známym nie pre svoju rozhodovaciu činnosť, ale tým, že sa mu na bankovom účte zjavilo z roka na rok takmer 700-tisíc eur. Ich pôvod nedokázal vysvetliť hodnoverným spôsobom, čím si vyslúžil disciplinárne opletačky.

Senát Moniky Valašikovej totiž potvrdil prvostupňové rozhodnutie z októbra minulého roka, ktoré takisto hovorilo o najprísnejšom možnom treste v rámci disciplinárneho konania.

„Disciplinárne obvinený (Chalupka) neodstránil dôvodné pochybnosti o statočnosti pôvodu svojho majetku," vysvetlila predsedníčka senátu Valašiková.

Podotkla, že sudca nie raz, ale celé roky podával neúplné majetkové priznania, pričom nešlo o drobné formálne pochybenia.

Takúto obranu vyhodnotil senát ako zavádzajúcu. Obsah aj forma podávania majetkových priznaní museli byť sudcovi pri jeho vzdelaní zrejmé.

„Ide o sudcu s dlhoročnou praxou, ktorý sa v oblasti justície pohybuje takmer tridsať rokov. Je veľmi málo pravdepodobné, že by nebol schopný vyplniť majetkové priznanie," dodala Valašiková.

V senáte sedeli aj sudcovia Zuzana Šabová, Katarína Benczová, Rastislav Dlugoš a Viola Takáčová.

Samotný Chalupka si rozhodnutie vypočuť neprišiel. Podľa jeho právneho zástupcu Rastislava Paloviča však bol na takýto výsledok pripravený. Od októbra minulého roka mal pozastavený výkon funkcie, aj keď bol formálne naďalej sudcom bratislavského krajského súdu, kde roky riešil občianskoprávne spory.

Predpokladá, že jeho klient sa ešte obráti so sťažnosťou na Ústavný súd.

Ani to však nič nemení na tom, že výsledok disciplinárky je právoplatný. V praxi by teda mal prezident Peter Pellegrini odvolať Chalupku z funkcie sudcu už v najbližších dňoch.

Život zadarmo

Chalupku a anomálie v jeho majetkových priznaniach si všimla Súdna rada ešte pod vedením bývalého predsedu Jána Mazáka začiatkom roka 2023.

Pri preverovaní majetkových priznaní narazila na to, že u Chalupku sa v roku 2021 objavila zmienka o účtoch so sumou 670-tisíc eur, o ktorých tvrdil, že ide o budúce dedičstvo detí po jeho žijúcich rodičoch.

Chalupka prišiel s komplikovaným vysvetlením, že 670-tisíc eur vlastne nie sú jeho peniaze. Po zvade v rodine vraj vzišla požiadavka, aby sudca s bratom vrátili peniaze, ktoré do nich za celý život investovali rodičia.

Takto zhromaždené peniaze, ktoré pribudli na Chalupkov bankový účet, mali v budúcnosti slúžiť ako dedičstvo detí.

Nebolo však zrejmé, ako rodičia dospeli práve k sume 670-tisíc eur a z akého dôvodu sa na tejto sume podieľali bratia rovnakým dielom.

Otáznikov v prípade však bolo omnoho viac. Na sudcov účet prakticky len pribúdali jeho zárobky a v niektorých rokoch z účtu nič neubúdalo. Stalo sa tiež, že na účte pribudlo za rok viac, než zarobil.

„V tom čase sa prakticky nejedlo," vysvetľoval Chalupka najskôr Súdnej rade, neskôr už senátu Najvyššieho správneho súdu.

K výroku sa počas disciplinárky sám vrátil, keďže mal pocit, že bol podaný zosmiešňujúcim spôsobom. Snažil sa ho zachrániť širším kontextom.

„V podstate sme nejedli, lebo manželka bola veľkú časť roka v Košiciach (u svojej matky - pozn. red.) a ja som často chodil na chatu," hovoril Chalupka s tým, že pôvodný výrok myslel obrazne. „Vysvetľoval som tým, že sme mali nízke náklady na domácnosť. U nás sa prakticky nevarilo a nejedlo, domácnosť sme takýmto spôsobom neviedli."

Objavili sa však aj ďalšie výhody zadarmo. Napríklad dvakrát ročne pobyty v kúpeľoch, ktoré vyplácal v hotovosti, alebo dve dovolenky v Chorvátsku, jedna na Malorke a ďalšia v kanadskom Halifaxe. Tvrdil, že náklady na ne nemal žiadne a vždy ich platil niekto iný.

Poplatky za mobil mu vraj platil brat, ktorý ho zahrnul do skupiny u telefónneho operátora, a rovnako si od brata vraj požičal auto. Chatku v bratislavskej Dúbravke mu zas daroval lekár.

Klamať sa nemá

Odvolací disciplinárny senát odmietol Chalupkove výhrady hovoriace o tom, že mu nebol preukázaný úmysel pri nepresných majetkových priznaniach.

Po prvotnom kontaktovaní Súdnou radou mal totiž niekoľko príležitostí nedostatky doplniť a nejasnosti vysvetliť, no nikdy sa tak nestalo.

Sudcom podľa senátu nemôže byť aj preto, že opakovane klamal kontrolnú komisiu Súdnej rady a následne aj senát Najvyššieho správneho súdu. Tým prestal spĺňať požiadavku sudcovskej integrity či morálnosti a čestnosti.

„Z povahy sudcovskej funkcie vyplýva, že sudcovia nemajú v komunikácii s orgánmi verejnej moci klamať. Súvisí to aj s požiadavkou na ich dôveryhodnosť a čestnosť," dodala predsedníčka senátu.

Ten rozhodol v tomto prípade jednomyseľne.