Otvorený list ministrovi spravodlivosti

Vážený pán minister,

Na stretnutí so sudcami súdov v obvode Krajského súdu v Bratislave dňa 16. marca 2009 ste otvorili viacero tém na diskusiu jednak z minulosti a jednak v súvislosti  s prebiehajúcim legislatívnym konaním o Vašom návrhu na novelu statusových zákonov sudcov. Ubezpečili ste nás, že ste prístupný aj kritickým názorom sudcov a že s každým kto bude mať záujem ste ochotný diskutovať, čo oceňujeme.

 

Požiadala som Vás o osobné prijatie, pretože na stretnutí nebolo možné osobne prediskutovať problémy, o ktorých ste hovorili a na ktoré mám iný názor. Keďže sú to témy, ktoré sa bytostne týkajú každého sudcu, píšem Vám tento otvorený list ako podklad pre naše osobné stretnutie.

 

Úvodom Vášho príhovoru ste položili otázky, kde bolo Združenie sudcov Slovenska (ďalej ZSS) a tzv. „reformátori“ z radov sudcov, keď sa sudcom znižovali platy v súvislosti s ich dlhoročným zmrazovaním a nevyplácaním tzv. 14. platu; kde boli, keď sa do zákona dostala neobmedzená majetková zodpovednosť sudcov za ich rozhodovaciu činnosť; kde boli, keď bývalý minister spravodlivosti verejne v médiách obvinil bratislavských sudcov, že sú v „konkurznej mafii“ a následne boli oslobodení z ich obvinení v disciplinárnom konaní.

V mojej osobnej reakcii som naznačila aktivity, ktoré robilo Združenie sudcov Slovenska, ale keďže som nebola na takúto diskusiu pripravená, nepovedala som presne kedy a čo sme robili. Dovoľujem si Vás preto oboznámiť touto formou:

  • Znižovanie platov sudcov:  ZSS sa od roku 2002 snažilo odstrániť opakované zmrazovanie platov sudcov a nevyplácanie 14. platu verejnými výzvami vláde aj rokovaniami s ministrom spravodlivosti. Keďže to bolo bezvýsledné, rozhodli sme sa ísť cestou súdnych žalôb. Košická a Bratislavská sekcia ako najväčšie sekcie v ZSS, dostali za úlohu osloviť niektorého sudcu, aby sme v jeho mene mohli podať žalobu na súd na vyplatenie platových nárokov podľa zákona s tým, že zo združenárskych peňazí sa uhradili súdne poplatky za žalobu a trovy za zastúpenie advokátom. Znenie žaloby vypracovali poverení členovia ZSS, medzi ktorými som bola aj ja osobne, a po jej schválení Celorepublikovou radou ZSS a podpísaní oslovenými sudcami, boli podané na súd. Na základe týchto žalôb okresné súdy Bratislava I a Košice – okolie podali návrh na Ústavný súd o posúdenie súladu právnych noriem, na základe ktorých došlo k tzv. zmrazeniu platov sudcov a nevyplácaniu 14. platov. Výsledkom bol nález Ústavného súdu PL. ÚS 12/05-116, ktorý neústavnosť konštatoval a tým bol vytvorený právny základ na doplatenie platových nárokov sudcom. Dovoľujem si preto tvrdiť, že ZSS má veľkú zásluhu na tom, že sú nám vyplácané platové nároky tak, ako nám ich priznáva zákon. Vašou nespornou zásluhou je, že ste veľmi rýchlo a bez problémov zabezpečili, že sa nám platové nároky skutočne aj doplatili.

K týmto tvrdeniam pripájam žalobu JUDR. Anny Marošovej na Okresný súd Bratislava I, v ktorej mene sme žalobu podali, a úvodnú časť nálezu Ústavného súdu.

  • K neobmedzenej zodpovednosti sudcov ručiť svojim majetkom za škodu spôsobenú súdnym rozhodnutím: V rámci mnohých vnútroštátnych aktivít smerom k vláde a parlamentu zmeniť sporné ustanovenia zákona a obmedziť zodpovednosť sudcov do výšky trojnásobku ich  platov, bolo ZSS rovnako neúspešné. Preto o podporu požiadalo Medzinárodnú asociáciu sudcov (UIM) a jej európsku vetvu (EAJ) združujúcu 35 európskych združení sudcov. Na svojom zasadnutí v novembri 2004 v Mexiku prijalo UIM rezolúciu k legislatívnym zmenám v Slovenskej republike v súvislosti so spôsobom kreovania disciplinárnych senátov a zákonom o zodpovednosti za škodu spôsobenú verejnou mocou, ktorú zaslala vláde SR ako upozornenie na nesprávnosť týchto ustanovení a odporučenie ich zmeny. Tým boli naše možnosti vyčerpané.

Pripájam príslušné uznesenie UIM týkajúce sa štatútu sudcov v Slovenskej republike zo 4.11.2004.

  • K verejnému obvineniu bratislavských sudcov v roku 2004, že sú súčasťou konkurznej mafie: ZSS napísalo protestný list vtedajšiemu ministrovi spravodlivosti Danielovi Lipšicovi zo dňa 29.6.2004, ktorý sme poskytli aj médiám a časti z neho boli zverejnené.

Pripájam list prezidenta ZSS ministrovi spravodlivosti z 29.6.2004.

V ďalšej časti Vášho príhovoru ste nás oboznámili s dôvodmi Vášho návrhu na novelu statusových zákonov sudcov, ktorá by bola historickým prelomom v snahách o skutočné oddelenie súdnej moci od moci výkonnej. Vyslovili ste aj rozčarovanie a nespokojnosť nad snahami niektorých sudcov tento proces zmariť a nechať rozhodujúce právomoci naďalej v rukách ministra spravodlivosti. Tak ako som osobne uviedla na stretnutí, všetky doteraz uplatnené pripomienky k návrhu novely tento základný princíp bezvýhradne podporujú. Jasne to vyplýva z pripomienok ZSS, Sudcovskej rady Krajského súdu v Bratislave, Sudcovskej rady NS SR a aj iných, ktoré sú zverejnené na internete. Očakávali sme, že práve v období, kedy je ministrom spravodlivosti sudca, nastane vhodný čas pre naplnenie snáh, že formálna deľba moci zakotvená v Ústave sa stane realitou cez zmenu zákonov. Som presvedčená, že v tomto zmysle Vás bez výnimky podporuje celý sudcovský zbor a veľmi oceníme ak dokážete získať pre túto myšlienku vládu a väčšinovú podporu v parlamente.

Uplatnené pripomienky sa v zásade týkajú týchto problémov:

  • Nesúhlasu s návrhom nového modelu súdnictva, ktorý koncentruje moc do rúk jednej osoby. Podľa návrhu by všetky významné kompetencie boli sústredené v rukách predsedu Najvyššieho súdu a Súdnej rady v jednej osobe alebo v Súdnej rade a na Najvyššom súde, ktoré táto osoba riadi. Tým by sa vytvoril zákonný rámec pre neudržateľný stav, že sudca, ktorého by sa Súdna rada rozhodla disciplinárne stíhať a pozastavila by mu výkon funkcie, by nemal možnosť na žiadnom inom orgáne dovolať sa svojej ochrany. Na najvyššej úrovni orgánov súdnej moci by mali byť vytvorené minimálne dva relatívne nezávislé orgány, ktoré sa budú navzájom kontrolovať a „vyvažovať“ delenie kompetencií. Takým riešením by mohlo byť oddelenie osoby predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady, a rozdelenie kompetencií medzi tieto dva súdne orgány, čo je možné len cez zmenu Ústavy SR,
  • Nesúhlasu, aby členmi Súdnej rady mohli byť predsedovia súdov, ktorí sami majú právomoc podať na sudcov návrhy na začatie disciplinárneho konania a v prípade ak sa sudcom súčasne pozastaví výkon funkcie, sami o pozastavení ich funkcie aj rozhodujú ako členovia Súdnej rady, čím dochádza ku konfliktu záujmov. Je „slabou náplasťou“ navrhované riešenie, že ak by predseda súdu sám podal návrh na disciplinárne konanie, nemohol by hlasovať o pozastavení funkcie príslušného sudcu. Je nesporné, že už len samotný fakt, že ak niekto je členom orgánu, ktorý rozhoduje, ovplyvní mienku a názory ostatných členov aj bez toho, aby sa formálne zúčastnil hlasovania. Navyše v Súdnej rade nie je možný postup ako pri námietke zaujatosti voči senátom v rozhodovacej činnosti súdov, kedy zaujatého sudcu nahradí zákonným spôsobom vymenený nezaujatý sudca. Alternatívnym, aj keď len čiastkovým riešením tohto problému by mohla byť zmena zákona č. 385/2000 Z.z., ktorá by zaviedla princíp, že o žiadosti sudcu zrušiť pozastavenie výkonu jeho funkcie Súdnou radou, by rozhodoval disciplinárny súd prejednávajúci jeho disciplinárne previnenie,
  • Koncentrácia moci by sa mala zamedziť aj na úrovni súdov všetkých stupňov, kde je sústredená  výlučne do rúk ich predsedov. V čl. 143 Ústavy sa uvádza, že v rozsahu ustanovenom zákonom sa na riadení a správe súdov podieľajú aj orgány sudcovskej samosprávy. Práve toto ustanovenie dáva ústavný rámec pre zmenu statusových zákonov sudcov tak, aby sa riadiace kompetencie rozdelili medzi predsedov súdov a sudcovské rady za súčasného zavedenia spoluzodpovednosti sudcovských rád za výsledky a chod súdov. Podiel sudcovskej samosprávy by sa mal prejaviť aj pri spôsobe kreovania funkcií predsedov a podpredsedov súdov. Ak by bol neprijateľný spôsob priamej voľby týchto funkcionárov kolektívami sudcov príslušného súdu, mala by sa právomoc Súdnej rady, resp. jej predsedu, upraviť tak, že by mohol menovať za predsedu súdu len niekoho z kandidátov, ktorých mu navrhne sudcovská rada alebo plénum sudcov príslušného súdu,
  • V pripomienkach bol napokon uplatnený aj nesúhlas so spôsobom prípravy navrhovanej novely, z ktorej bol sudcovský stav, vrátane Súdnej rady, úplne vynechaný.

Vážený pán minister, v tomto liste som si dovolila načrtnúť základný okruh problémov, ktoré sudcovský stav v súčasnosti rozdeľujú. Ubezpečujem Vás, že takéto pripomienky by sme uplatnili bez ohľadu na to, kto je alebo bude ministrom spravodlivosti. Nie je to o osobách, ale o systéme, ktorý by mal zaručiť sudcom za každej politickej a mocenskej situácie v štáte relatívnu nezávislosť. Je to o tom, aby sme sa mohli konečne nerušene venovať svojej práci, aby sme boli chránení pred neprípustnými tlakmi na naše rozhodovanie, a aby sme sa skutočne mohli stať „ctihodnosťami“, o ktorých ste sa aj Vy vo svojom príhovore zmienili.


Stojíme možno na historickej križovatke a mali by sme byť jednotní. Momentálne je takmer len vo Vašich rukách, či vypočujete aj kritické hlasy, či im budete chcieť rozumieť a či nám dovolíte, aby sme mohli ísť ďalej spoločne s Vami v jednej línii.

Účinnosť zákona by mala nastať až 1.júla 2010. Je dosť času na to, aby sa zákon stiahol z legislatívneho procesu a aby sme mali možnosť spolu s Vami ako sudcovský stav pripraviť návrh zákona, ktorý by nám na dlhé roky dopredu, aj cez zmenu Ústavy, zaručil skutočne nezávislý výkon súdnej moci.

Som rada, že budem mať možnosť spolu s predsedníčkou Bratislavskej sekcie ZSS JUDr. Editou Szabovou sa s Vami opäť osobne stretnúť. Náš rozhovor sme začali na stretnutí  s bratislavskými sudcami a týka sa aj Združenia sudcov Slovenska a Súdnej rady. Tento list preto posielam  na vedomie aj im. Súčasne Vám dávam na zváženie, či by sme nemohli verejne, napr. cez verejnoprávne médiá, o týchto témach hovoriť za okrúhlym stolom aj za účasti zástupcov Súdnej rady, ZSS, ústavnoprávneho výboru parlamentu a alebo iných relevantných osôb.

S úctou


JUDr. Katarína Javorčíková

V Bratislave dňa 18. marca 2009


Vážený pán:
JUDr. Štefan Harabin
minister spravodlivosti Slovenskej republiky

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Žiadne komentáre
Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Zoj Otvorený list ministrovi spravodlivosti

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri