Pripomienky Súdnej rady Slovenskej republiky k 2. návrhu Reformy súdnej mapy

Musíme obnoviť dôveru v súdnictvo, alebo dôveryhodnosť sudcov? - Slavomír  Repka - (blog.sme.sk)

  1. Súdna rada podporuje racionalizáciu a redukciu okresných súdov Slovenskej republiky a zriadenie mestských súdov v Bratislave a Košiciach za predpokladu, že v každom jednotlivom prípade zrušenia alebo zlúčenia okresných súdov a pri vytváraní mestských súdov sa potvrdí vyššia efektívnosť, špecializácia a dostupnosť prístupu k súdu a spravodlivosti.

Z uplatnených pripomienok dotknutých okresných súdov však vyplývajú vecné argumenty, ktoré popierajú naplnenie zámeru predkladateľa vytvoriť nové obvody okresných súdov na základe prirodzených spádových a kultúrnych regiónov, v ktorých budú pôsobiť rovnomerne zaťažení sudcovia. Dotknuté súdy namietajú, že nové súdne obvody sú neproporčné a diametrálne rozdielne z hľadiska hustoty obyvateľstva, ich rozlohy, nápadu vecí, vzdialeností pre účastníkov súdnych konaní a nerešpektujú ich historické väzby. Súčasne navrhujú alternatívy, ktoré sledované zámery a prezentované kritériá predkladateľa môžu naplniť.

Súdna rada navrhuje vziať do úvahy ako alternatívu najmä nasledovné návrhy okresných súdov:

  • zachovať Okresný súd Topoľčany a zlúčiť ho s okresnými súdmi Partizánske a Bánovce nad Bebravou. Alternatívne, zachovať Okresný súd Partizánske a zlúčiť ho s Okresným súdom Bánovce nad Bebravou,
  • zachovať Okresný súd Považská Bystrica, ktorý existuje od roku 1872, pričleniť k nemu územný obvod okresu Púchov a ponechať mu špecializáciu na agendu nedobrovoľných hospitalizácií a spôsobilosti na právne úkony,
  • zachovať Okresný súd Vranov nad Topľou, ktorý existuje od roku 1910 a z hľadiska veľkosti a špecializácie sudcov spĺňa všetky sledované kritériá (1. návrh reformy počítal s jeho zachovaním),
  • Okresný súd Nitra ponechať v súdnom obvode Krajského súdu v Trnave (1. návrh počítal s takouto zmenou), ktorý je od neho oveľa menej vzdialenejší ako Krajský súd v Banskej Bystrici,

Táto pripomienka je zásadná.

Tlačová správa ZOJ k aktuálnemu návrhu novej súdnej mapy

Dňa 8.marca 2021 sudcovská iniciatíva „Za otvorenú justíciu“ (ZOJ) zverejnila svoje stanovisko k 1. verzii návrhu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky na zmenu súdnej mapy.

ZOJ zotrváva na tomto stanovisku aj vo vzťahu k 2. verzii tohto návrhu, ku ktorému bolo už ukončené medzirezortné pripomienkové konanie.

V záujme podstatne lepšej špecializácie sudcov, rovnomernosti ich zaťaženia vo všetkých regiónoch Slovenska a vyššej efektivity práce súdov ZOJ naďalej podporuje :

  • zriadenie mestských súdov v Bratislave a Košiciach,
  • vytvorenie troch odvolacích súdov pre Západoslovenský, Stredoslovenský a Východoslovenský krajský súdny obvod, s alternatívou vytvorenia dvoch krajských súdov v rámci Západoslovenského súdneho obvodu,
  • oddelenie správneho súdnictva od sústavy všeobecných súdov tak, aby okrem Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky boli vytvorené v týchto súdnych obvodoch 3 krajské prvoinštančné správne súdy,
  • redukciu okresných súdov o tie, na ktorých nie sú vytvorené podmienky na dostatočnú špecializáciu sudcov v hlavných súdnych agendách.

Vo vzťahu k otázke, kde konkrétne majú byť sídla nových krajských a okresných súdov v ZOJ nie sú jednotné názory. Odporúča, aby predkladateľ zákona  okrem analytických dát vychádzal z vecne dôvodných pripomienok uplatnených v pripomienkovom konaní zo strany sudcov, súdov, Súdnej rady Slovenskej republiky, zástupcov iných právnických profesií a hľadal názorové prieniky v záujme vytvorenia optimálneho modelu súdnej mapy. 

V Bratislave  14. októbra 2021

JUDr. Katarína Javorčíková

JUDr. Dagmar Valocká

hovorkyne ZOJ

 

Návrhy tém za ZOJ na rokovanie Súdnej rady SR

Vážený pán predseda súdnej rady,

Vážený pán podpredseda súdnej rady

 

predovšetkým chceme aj touto formou poďakovať za možnosť aktívne participovať na riešení problémov justície v úzkej spolupráci so súdnou radou.

ZOJ podporuje prejednanie tém, ktoré sú zaradené do programu najbližšieho zasadnutia súdnej rady. Tieto témy boli poslané všetkým členom našej skupiny a ich prípadné stanoviská alebo podnety, oboznámime na zasadnutí súdnej rady.

Nemáme výhrady ani k témam, ktoré doplnil prezident Združenia sudcov Slovenska JUDr. František Mozner.

Za ZOJ navrhujeme doplniť:

  1. Tému hodnotenia sudcov. Zákon o sudcoch nedostatočne vymedzuje status členov hodnotiacich komisií, čo v praxi spôsobuje viaceré problémy. ZOJ dala podnet na prijatie vykonávacej vyhlášky MS SR, ktorá by presne stanovila ich práva, zákonné nároky aj povinnosti, ako aj spôsob samotnej hodnotiacej činnosti ( zavedenie príslušných registrov, elektronické prerozdeľovanie vecí a iné). Prehodnotiť by sa malo aj bodové hodnotenie sudcov, zjednotiť kritériá na udeľovanie alebo odoberanie bodov, resp. aj rozsah bodov pre stanovenie výsledku hodnotenia. MS SR sa však zatiaľ týmto témam nevenuje.

 

  1. Tému jazykových prekladov vo výberových konaniach. Už dlhodobo je predmetom kritiky neúmerne vysoká  obtiažnosť prekladaných textov, čo v doteraz platnom nastavení výberového konania spôsobilo značný výpadok inak kvalitných uchádzačov. Súčasne to odrádza kvalitných sudcov prihlásiť sa do výberových konaní v rámci ich kariérneho postupu. Aj keď sa pripravuje novela vyhlášky MS SR č. 160/2017 Z.z. o  podrobnostiach  výberových konaní, tento problém navrhovaný text novely neodstraňuje.

 

Ďalšie témy budeme aktuálne dopĺňať.

S úctou

JUDr. Katarína Javorčíková

hovorkyňa ZOJ

V Bratislave 4.9.2021

 

Tiene a nádeje justície

V slovenských pomeroch je už ošúchanou frázou konštatovanie, že justícia je dlhodobo jednou z najmenej dôveryhodných v Európskej únii a treba s tým niečo robiť. Názorov prečo to tak je a čo by sa vlastne malo urobiť je mnoho, a sú spravidla diametrálne odlišné ak sa pýtate v justícii samotnej alebo mimo nej.

Niečo sa stalo

 V 90-tych rokoch museli sudcovia zviesť náročný zápas na zrovnoprávnenie súdnej moci s vládou a parlamentom. Podarilo sa. Trojdelenie verejnej moci je v ústave a sudcovia sú ústavní činitelia už viac ako 20 rokov so všetkými právomocami aj zodpovednosťou. Mali sme v rukách všetky tromfy stať sa etablovaným justičným systémom, ktorý sa vyrovná aj najvyspelejším štátom EÚ. Namiesto toho sme na samom konci hodnotenia Eurobarometra vo vnímaní súdnej nezávislosti verejnosťou. Na otázku prečo, treba najprv hľadať odpovede v minulosti. Čo sa v justícii stalo:

·       Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 hlavný smer v postupne sa formujúcej justícii  na princípoch demokracie určovala politická moc. Jej nastavenie na autokratické spôsoby vládnutia (najmä vlády Vladimíra Mečiara a Róberta Fica) sa naplno prejavilo aj v justícii. Napriek zakotveniu samostatnej súdnej moci v ústave sa formálne nezávislí sudcovia ocitli na dlhé roky v autokraticky ovládanom systéme,

Hovorcovia ZOJ

Na zasadnutí vedenia nezávislej sudcovskej iniciatívy Za otvorenú justíciu bolo rozhodnuté o zmene zloženia hovorcov a od 30. apríla 2021 sú hovorcami ZOJ:

JUDr. Katarína Javorčíková, kontakt: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

Mgr. Dušan Čimo, kontakt: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

JUDr. Dagmar Valocká, kontakt: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri