Odpovede pre médiá na nasledovné otázky na tému integrity sudcov:

  1. Aké sú podľa Vás kritériá na integritu sudcov ?:

Medzinárodné kritériá k integrite sudcov, ktoré rešpektuje aj Slovenská republika, boli prijaté v roku 2001 Súdnou skupinu na posilnenie sudcovskej integrity, a sú známe pod názvom „Bangalórske zásady správania sudcov“.  Podľa nich je integrita základným predpokladom výkonu funkcie sudcu. Zaväzuje sudcu správať sa tak, aby sa mu z pohľadu objektívneho pozorovateľa nedalo nič vytknúť. Správanie a konanie sudcu musí verejnosť ubezpečovať, že môže veriť v integritu súdnictva. Inými slovami, že spravodlivosť má byť nielen vykonávaná, ale musí sa aj javiť navonok, že je vykonávaná.

Novoročný príhovor prezidentky ZOJ

Vážení priatelia, kolegovia a partneri,

 

Na prahu nového roku 2017 Vám chcem v mene združenia Sudcovia „Za otvorenú justíciu“ predovšetkým poďakovať za Vašu spoluprácu, podporu a záujem o stav slovenského súdnictva.

V zhodnotení roku 2016 v slovenskej justícii sme konštatovali, že bol v znamení najmä rozsiahlych legislatívnych zmien procesného aj hmotného práva, ďalších krokov v elektronizácii súdneho procesu a zlepšenia vnímania dôveryhodnosti súdov verejnosťou.

Vyjadrenie prezidentky ZOJ pre médiá k odmietnutiu kandidatúry Radoslava Procházku za sudcu Všeobecného súdu EÚ:

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt červená pre chodcov"Po zvolení Radoslava Procházku Súdnou radou SR za kandidáta na sudcu Všeobecného súdu Európskej únie, ZOJ vo vyhlásení zo dňa 26.9.2016 konštatovalo, že  základom verejnej kritiky osoby tohto kandidáta bola vážna dilema, či na tak významný sudcovský post stačí vysoká odborná pripravenosť kandidáta, ak u neho existujú podozrenia, že morálne zlyhal. Vyjadrili sme názor, že " práve súdna rada má byť orgánom, ktorý je garanciou výberu takých osobností do sudcovských funkcií, ktoré sú nepochybne nielen odbornými, ale najmä  morálnymi autoritami s potrebným hodnotovým ukotvením. Ak jej rozhodnutie vzbudzuje vážne pochybnosti vo  verejnosti na úkor dôveryhodnosti všetkých sudcov, mala by ho dostatočne  presvedčivo  vysvetliť bez ohľadu na to, či jej to zákon priamo prikazuje alebo nie.".  

Napriek kritike kandidatúru Radoslava Procházku odporučila aj Vláda SR. Odmietnutie  tejto kandidatúry Poradným výborom Rady EÚ  možno hodnotiť ako (už opakované) zlyhanie Slovenska predložiť na tento dôležitý sudcovský post osobnosť dostatočne odborne pripravenú a morálne rešpektovanú. Je to bohužiaľ obraz o nedostatočnom rešpektovaní hodnôt zo strany ústavných inštitúcií pri výbere zástupcov Slovenska , ktoré sú pre vyspelé demokracie nevyhnutnosťou."

V Bratislave 13. decembra 2016

JUDr. Katarína Javorčíková

prezidentka ZOJ

Zhodnotenie roku 2016 v slovenskej justícii

Podľa názoru združenia Sudcovia „Za otvorenú justíciu“ rok 2016 bol v slovenskej justícii predovšetkým rokom veľkých legislatívnych zmien a zmeny v obsadení funkcie ministra spravodlivosti. V čase pôsobenia ministra spravodlivosti Tomáša Boreca bola pripravená veľká rekodifikácia procesných predpisov v občianskom, obchodnom a správnom práve, ktorá nadobudla účinnosť po nástupe ministerky Lucie Žitňanskej. Zámer tejto rekodifikácie je nesporne dobrý a potrebný, ale jej uvedenie do praxe spôsobilo sudcom väčšie problémy ako očakávali. Okrem iných, najmä veľmi stručné a nejednoznačné prechodné ustanovenia spôsobili, že sudcovia  obdobné veci riešili  a riešia rôznym spôsobom, čo spôsobuje medzi sporovými stranami právnu neistotu.

Tento rok sa odštartovala aj ďalšia fáza elektronizácie súdneho procesu, najmä zavedením povinnosti u niektorých strán sporu mať elektronickú schránku na doručovanie súdnych písomností, vytváraním kompletného elektronického spisu  a podpisovaním súdnych rozhodnutí zaručeným elektronickým podpisom sudcov. Aj tento proces bol sťažený problémom zverejnenia osobných údajov sudcov pri elektronickom podpise, a zlyhávajúcou technikou súdov pri vytváraní elektronických spisov.

Reakcia ZOJ na medializované výroky k elektronickým podpisom sudcov

Dňa 22. novembra 2016 bol na stránke www.zive.sk  zverejnený článok pod názvom „Elektronický podpis má ohrozovať súkromie sudcov. Vraj sa mu len chcú vyhnúť“. Bolo v ňom zverejnené vyhlásene združenia Sudcovia „Za otvorenú justíciu“ (ZOJ) zo dňa 11.11.2016, v ktorom upozornilo na často chýbajúce elektronické verzie rozhodnutí na internete, nesystematickosť pri ich zverejňovaní a ohrozenie súkromia sudcov kvôli povinnému podpisovaniu dokumentov zaručeným elektronickým podpisom. Riaditeľ sekcie informačnej bezpečnosti a elektronického podpisu NBÚ Rastislav Janota k vyhláseniu ZOJ uviedol, že sudcovia si nechali do podpisového certifikátu zapísať informáciu o adrese z vlastnej vôle. Podľa podpredsedu vlády Petra Pellegriniho problém spočíva v tom, že jedna generácia sudcov sa snaží dostať elektronizáciu zo súdnictva a odkázal, že ak niekto chce pre štát pracovať a dostávať peniaze, mal by byť schopný pracovať v takom prostredí, ako štát definuje.

Citované vyhlásenia vychádzajú z nedostatočnej informovanosti ich autorov o okolnostiach, za ktorých sa na súdoch začalo realizovať elektronické podpisovanie súdnych rozhodnutí sudcami, a bezdôvodne znevažujú prístup sudcov a ich samotných v súvislosti s elektronizáciou súdnictva. Žiadosti o vydanie mandátnych certifikátov a obsah zmlúv na ich používanie kompletne  pripravili zamestnanci správy súdov v spolupráci s Ministerstvom spravodlivosti SR, pričom od sudcov vyžiadali osobné údaje bez toho, aby ich informovali, že tieto údaje by mali byť zverejnené v rámci použitia elektronického podpisu sudcu. Sudcovia to zistili až po začatí používania zaručeného elektronického podpisu.

Kontakt

Občianske združenie
P.O.BOX 112, 840 05 Bratislava
e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

Naši partneri