Sudcovia "Za otvorenú justíciu"

Jankovskú už drží len mafiánska česť Tisícky správ s Kočnerom už dnes stačia na dočasné vyzlečenie Moniky Jankovskej z talára

| Eva Mihočková | Trend, komentáre | 07.10.2019 |

Monika Jankovská, Zdroj: Danglár

Prezumpcia neviny je nedotknuteľný inštitút. Ale rovnako musí byť chránená aj povesť a nezávislosť justície na Slovensku. Preto bývalú štátnu tajomníčku ministerstva spravodlivosti dnes nikto nesmie posielať do basy, ale rozhodne ju treba dočasne zbaviť sudcovskej funkcie. V opačnom prípade sa ešte viac prehĺbi už aj tak veľká nedôvera ľudí v spravodlivosť v réžii štátu, čo ešte viac nahrá antisystémovým silám.

Obsah správ, ktoré si podľa trestného spisu mala Monika Jankovská vymieňať s Marianom Kočnerom je plný podozrení na tak obludnú korupciu a kupovanie súdnych rozhodnutí, že ho Súdna rada nemôže nechať bez povšimnutia a obhajovať svoju nečinnosť tým, že M. Jankovská ešte nie je z ničoho obvinená. Disciplinárne konanie voči sudcovi totiž nie je trestným konaním a preto nie je nevyhnutné, aby uniknutá komunikácia z Threemy bola nespochybniteľne autentická. Stačí, že existujú odôvodnené obavy z nekalého konania.

Vyjadrenie ZOJ

Snahy zasahovať do práce polície, prokuratúry a súdov budú dovtedy, kým jednotlivci, ale aj organizovaný zločin budú na spoluprácu nachádzať v ich radoch spojencov. Každé takéto podozrenie je potrebné dôkladne vyšetriť. 

ZOJ k výročiam Piatich viet a Novembra 1989

V novembri 1989 nielen časť verejnosti, ale aj časť sudcov pochopila, že pretvárku treba nahradiť autenticitou. Pretvárka je maska (môže byť na pohľad pekná), autenticita je nahota (môže byť na pohľad škaredá). Tohto roku slávime 30. výročie začiatku slobody a autenticity – a my sa z toho tešíme. Napriek tomu, že “nahota” priniesla obraz o spoločnosti a jej členoch, ktorý často nie je ľúbivý a nič sa nezmenilo na tom, že aj život v liberálnej demokracii prináša prehry a výhry tým, ktorí si to preukázateľne zaslúžia, i tým, ktorí si to preukázateľne nezaslúžia. Uplynulo tiež desať rokov od vydania nášho vyhlásenia nazvaného “Päť viet” a kritizujúceho vtedajšie autoritatívne trendy riadenia justície. Mnohé sa zlepšilo a my sa z toho tešíme tiež. To však neznamená, že “všetko je v poriadku”. Ak sme naďalej na spodku rebríčka krajín ohľadne dôveryhodnosti justície, je to doslova zlé. Máme pocit, že analýze tohto stavu sa nevenuje dostatočná pozornosť. Pri príležitosti týchto dvoch výročí si dovoľujeme pripomenúť niekoľko pre nás kľúčových faktov. Nemožno začať inak, než krátkym historickým exkurzom.

Poďakovanie Kataríne Javorčíkovej

Katka, združenie sudcov  Za otvorenú justíciu si spoluzakladala v ťažkom  životnom období, keď  si v krátkom čase prišla o dvoch najbližších mužov tvojho  života. Partnera a otca.

Smútok nad ich stratou bol o to bolestnejší, že si bola svedkom umierania  kedysi silného Združenia sudcov Slovenska,  ktoré sa mlčky prizeralo potupnému stíhaniu sudcov za ich vyslovený názor vrátane jeho zakladateľa a čestného prezidenta.

Nedokázala si sa nečinne prizerať útokom na slušných sudcov, z ktorých sa mali stať nehodní sudcovia a  ktorých bolo treba pripraviť o česť a dôstojnosť v potupných disciplinárkach.

Ty si to justičné ticho prehlušila a hoci vnútorne zlomená a oslabená smrťou najbližších si sa postavila do čela hnutia odporu sudcov proti takejto svojvôli.

Nevieme, kde sa v tebe zobrala  tá sila, s ktorou si postavila na ustanovujúcom sneme ZOJ pred nás všetkých a predstavila si nám svoju víziu vedenia ZOJ.

Nemala si žiadneho protikandidáta, pretože nemal nikto viac sily a viery v zmenu ako ty. Zvolili sme si ťa za prvú a jedinú prezidentku združenia.

Bola to dobrá voľba.