Stanovisko združenia Sudcovia „Za otvorenú justíciu“ k voľbe kandidáta na funkciu sudcu Všeobecného súdu Európskej Súdnou radou SR

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt sudcu Všeobecného súdu Európskej únieFoto: SITA/Marko Erd

Spôsob výkonu zverených právomocí Súdnou radou Slovenskej republiky v mnohom ovplyvňuje vnímanie dôveryhodnosti súdnej moci ako celku.  Všetkým sudcom by preto malo záležať na tom, aby súdna rada požívala  vážnosť a rešpekt vo verejnosti  a bola ich dôstojným reprezentantom.

            V súvislosti so septembrovou voľbou kandidáta na sudcu Všeobecného súdu Európskej únie  sa vzniesla  na adresu súdnej rady ostrá kritika , ktorej  základom  je  vážna dilema, či na tak významný sudcovský post stačí vysoká odborná pripravenosť kandidáta, ak u neho existujú podozrenia, že morálne zlyhal.

Združenie Sudcovia „Za otvorenú justíciu“ je toho názoru, že práve súdna rada má byť orgánom, ktorý je garanciou výberu takých osobností do sudcovských funkcií, ktoré sú nepochybne nielen odbornými, ale najmä  morálnymi autoritami s potrebným hodnotovým ukotvením. Ak jej rozhodnutie vzbudzuje vážne pochybnosti vo  verejnosti na úkor dôveryhodnosti všetkých sudcov, mala by ho dostatočne  presvedčivo  vysvetliť bez ohľadu na to, či jej to zákon priamo prikazuje alebo nie.  

V Bratislave 26. septembra 2016

 

JUDr. Katarína Javorčíková

prezidentka ZOJ

Stanovisko združenia Sudcovia „Za otvorenú justíciu“ (ZOJ) k vyjadrovaniu sudcov vo veciach verejného záujmu, ktoré by mohli byť predmetom rozhodovania súdov

Medzi základné povinnosti sudcu v zmysle § 30 ods. 11 Zákona o sudcoch patrí aj povinnosť sudcu  zdržať sa verejného vyslovovania svojho názoru o veciach prejednávaných súdmi, ktoré nie sú právoplatne skončené.

V súčasnosti bola v médiách zverejnená informácia, že sudca JUDr. Peter Šamko sa vyjadril na webstránke Právne listy k problematike vý­kla­du zna­kov zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa pod­ľa § 326 ods. 1 Trestného zákona. V tomto prípade nešlo o vec prejednávanú sudmi, ale o vec v štádiu prípravného konania orgánov činných v trestnom konaní. V tejto veci JUDr. Peter  Šamko nebol (a ani nie je) ako sudca činný a nie je ani pravdepodobné, že by predmetná vec mohla  byť pridelená v budúcnosti do jeho súdneho oddelenia.  

Združenie Sudcovia „Za otvorenú justíciu“ dlhodobo podporuje verejnú odbornú  diskusiu sudcov, ktorí  sa vyjadrujú k aktuálnym právnym problémom nielen z hľadiska  signalizácie a  riešenia problémov  v aplikačnej praxi, ale  ak tak  činia aj  s poukazom na verejný záujem. Sudca nie je a nemôže byť úplne v ústraní reálneho života, ktorej je súčasťou a nemožno od neho požadovať, aby túto realitu ignoroval.

Reakcia na vyjadrenie prezidenta ZSS Juraja Sopoligu.

Na vyjadrenie prezidenta ZSS JUDr. Juraja Sopoligu k mojej osobnej úvahe o spôsobe rozhodovania v Súdnej rade SR a k stanovisku združenia Sudcovia „Za otvorenú justíciu“ (ZOJ)  k právomoci prezidenta Slovenskej republiky odmietnuť kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR, si dovoľujem uviesť túto krátku reakciu:

            Napriek našim  zjavne rozdielnym názorom vnímam ako pozitívne to, že sa o problémoch v súdnictve začína medzi sudcami diskusia v záujme nájdenia ich spoločného a aj spoločensky prijateľného riešenia.

Motívom mojej úvahy k spôsobu rozhodovania v súdnej rade podľa súčasnej právnej úpravy bolo upozorniť na potrebu jej zmeny najmä v personálnych otázkach, v záujme eliminovania pochybností o objektivite týchto rozhodnutí  a zabezpečenia práva dotknutých osôb poznať dôvody rozhodnutia v ich konkrétnej personálnej veci. Legitímnym právnym základom pre túto úvahu je napríklad článok 41 Charty základných práv Európskej únie o základnom práve na dobrú správu verejných vecí, ktorou je viazaná aj Slovenská republika. Samotná Rada Európy prijala viacero dokumentov o povinnosti odôvodňovať administratívne rozhodnutia, teda aj také, ktoré sa týkajú osôb, kandidátov, uchádzačov o funkcie, a pod. Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach taktiež viackrát vyslovil, že takéto základné právo je imanentnou súčasťou právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy).

Stanovisko združenia Sudcovia „Za otvorenú justíciu“ k situácii na Ústavnom súde Slovenskej republiky

Neúplné obsadenie Ústavného súdu SR je zlým signálom pre celú spoločnosť a nesporne prispieva k zhoršovaniu aj tak veľmi zlej vymožiteľnosti práva na Slovensku. Potreba efektívneho fungovania ústavného súdu však nemôže byť na úkor rešpektovania základných princípov fungovania právneho štátu ako celku. Každá vyspelá demokracia kladie veľmi prísne kritériá na výber najvyšších súdnych funkcionárov, ktorí vydávajú súdne rozhodnutia s konečnou platnosťou. Kompetencia ich vymenovania sa spravidla delí medzi viacerých ústavných činiteľov tak, ako je tomu aj u nás. Rozhodnutie Ústavného súdu SR, týkajúce sa vymenovania generálneho prokurátora SR, je založené na výklade takej kompetencie prezidenta republiky, ktorá obsahuje aj prvok rozhodovania, a nie iba povinnosť formálneho vymenovania kandidáta ponúknutého mu parlamentom. Ide pritom o obdobnú situáciu ako je tomu  v prípade  vymenovania ústavných sudcov. Spoločnosť si však na túto tému vypočula mnohé, aj úplne rozporné, výklady ústavných právnikov.

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri