Môže sa to zdať ešte ďaleko, no s vypočutiami národných kandidátov by mal poradný výbor Rady EÚ začať už v júni.
- Podrobnosti
- Administrátor
- Články
- 577
domov.sme.sk | Peter Kováč
Bratislava. Ministrovi spravodlivosti Borisovi Suskovi by stačilo zobrať zoznam mien, ktoré mu v septembri poslala Súdna rada, a predložiť ho vláde, aby rozhodla. Nespravil tak však ani za pol roka vo funkcii.
Ide pritom o návrh kandidátov na popredné európske súdy v Luxemburgu a Štrasburgu, s ktorých obsadením má Slovensko už dlhodobo problém.
Miesto sudcu Všeobecného súdu Európskej únie nevie obsadiť už od augusta 2022 a mandát súčasnej slovenskej sudkyne na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP) zas uplynie v decembri tohto roka.
Napriek časovej tiesni Susko nomináciu kandidátov zdržiava.
Súdna rada pritom ešte 21. septembra zvolila ako kandidáta na luxemburský súd Michala Kianičku a do Štrasburgu zas odporučila trojicu kandidátov v zložení Zuzana Vikarská, Radoslav Procházka a Marián Giba.
Nasledovať by malo posúdenie vládou, ktorá môže kandidátku prijať alebo odmietnuť. A podľa toho príde v ďalšom kroku na rad buď opätovne Súdna rada, ak by bolo nutné vyberať nanovo, alebo poradné európske orgány pre finálny výber.
Nejde pritom o formalitu, keďže poradný výbor v minulosti odmietol už päť predošlých kandidátov na Všeobecný súd EÚ.
Pri ESĽP je zas mechanizmus taký, že si parlamentné zhromaždenie Rady Európy vyberá z trojice navrhovaných kandidátov, čomu ešte prechádza vypočutie v špeciálnom výbore.
Susko však o ďalších plánoch mlčí. Na otázky SME jeho rezort ani po urgenciách neodpovedal. Nevysvetľuje, prečo predloženie kandidátky na vládu odsúva ani to, kedy by chcel otázku nominácií rozlúsknuť.
- Podrobnosti
- Administrátor
- Články
- 479
dennikn.sk | Mária Benedikovičová
Súdy už dostali desiatky žiadostí obžalovaných, v ktorých sa snažia vyťažiť z nižších trestov presadených Ficovou vládou. Aj keď ich Ústavný súd zabrzdil, niektorí sudcovia púšťajú stíhaných na slobodu. Časť sudcov nesúhlasí.
Zo stráženého areálu ústavu na výkon väzby sa dostala pred pár dňami vďaka novele Trestného zákona, cez ktorú vládna koalícia pod vedením predsedu vlády Roberta Fica presadila nižšie tresty pre podvodníkov, zlodejov a korupčníkov.
Ako je možné, že sa žena dostala na slobodu, keď Ústavný súd vo februári zabrzdil nižšie tresty?
Podarilo sa jej to vďaka tomu, že krajský súd prerušil jej trestné stíhanie, kým ústavní sudcovia neposúdia, či nižšie tresty týkajúce sa aj podvodov, sú v súlade s ústavou alebo nie. Prerušenie trestného stíhania pre ňu znamenalo okamžité pustenie z vyšetrovacej väzby.
- Podrobnosti
- Administrátor
- Články
- 606
dennikn.sk | Veronika Prušová
„Čo boli na pivo chlapci predtým?" pýtal sa v pondelok premiér Robert Fico (Smer) po tom, ako citoval z nálezov Ústavného súdu spochybňujúcich verdikty Najvyššieho súdu. Chlapcami myslel sudcov Najvyššieho súdu Juraja Klimenta a jeho kolegu zo senátu Petra Štifta.
Fico tvrdil, že rozhodovali ako nezákonní sudcovia a svojvoľne.
Prvýkrát o tom premiér hovoril minulý štvrtok, po štyroch dňoch sa k sudcom vrátil. Fico tvrdil, že je prekvapený, že jeho minulotýždňové predostretie „faktov" nenašlo odozvu, akú by očakával. Predstavoval si, že predseda Najvyššieho súdu Ján Šikuta a predseda súdnej rady Ján Mazák na základe jeho kritiky podajú disciplinárny návrh na sudcu Klimenta.
Oni, ale aj sudcovská rada pri Najvyššom súde však reagovali, že ide o neprípustné výroky na adresu súdnej moci.
„Csaba, neblázni!" reagoval Fico a nazval Šikutu farizejom. U Mazáka zase naznačil, že ho súčasná parlamentná väčšina zrejme čoskoro zo súdnej rady odvolá. „Dúfam, že parlament čoskoro rozhodne o jeho osude," skonštatoval.
- Podrobnosti
- Administrátor
- Články
- 563
aktuality.sk | Martin Sliz
„Neviem o tom, že by v inom štáte Európskej únie označili politici, ktorí vládnu, sudcov Najvyššieho súdu, bez právoplatných súdnych rozhodnutí, za súčasť zločineckej skupiny,“ reagoval sudca Juraj Kliment.
Pri včerajšej návšteve ministerstva spravodlivosti premiér Robert Fico odkázal sudcovi Najvyššieho súdu Jurajovi Klimentovi, že keby bol na jeho mieste, radšej by sa zbalil. Okrem toho pohrozil, že sudca si pravdepodobne „potrebuje prejsť všetky legálne demokratické procedúry, ktoré predpokladá náš právny poriadok“.
Včerajšie Ficove vyjadrenia neostali bez povšimnutia sudcov. Okrem predsedu Najvyššieho súdu Jána Šikutu sa proti nim dnes ohradila aj Sudcovská rada Najvyššieho súdu.
Nátlak na sudcov
„Sudcovská rada Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa dôrazne ohradzuje proti zastrašujúcim verejným vyjadreniam členov vlády Slovenskej republiky, či predstaviteľov politickej moci adresovaných sudcom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spojených aj s vyvodením disciplinárnej zodpovednosti,“ znie vyhlásenie orgánu, ktorého úlohou je okrem iného zastupovať záujmy sudcov.
Rada preto vyzvala k zdržanlivosti vo vyjadreniach, ktoré vzbudzujú nátlak smerovaný na rozhodovaciu činnosť sudcov a podkopávajú nielen autoritu, ale predovšetkým dôveru verejnosti v justíciu. Sudcovia zároveň dodali, že týmto vyjadrením nespochybňujú právo verejnosti na odbornú, vecnú či konštruktívnu kritiku sudcov a súdnych rozhodnutí.
Ficovo vyjadrenie prišlo ako reakcia na to, že sudca Kliment je predsedom senátu 5T, ktorý v rokoch 2020 až 2023 rozhodoval o vzatí do väzby v prípade viacerých ľudí blízkych Smeru.
- Podrobnosti
- Administrátor
- Články
- 2873
Slovenská republika sa ako členský štát Rady Európy a neskôr aj Európskej únie zaviazala dodržiavať všetky princípy právneho štátu, ktoré pre ňu vyplývajú po pristúpení k týmto inštitúciám. Najmä rešpektovať a chrániť nezávislosť súdnej moci. Podľa Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy CM/REC (2010)12 zo 17. novembra 2010 o sudcoch, pri komentovaní rozhodnutí sudcov sa výkonná a zákonodarná moc musia vyhnúť kritike, ktorá by podkopala nezávislosť a dôveru verejnosti v súdnictvo. Vonkajšia nezávislosť sudcov podľa tohto Odporúčania nie je výsadou a privilégiom prepožičaným sudcom kvôli ich prospechu, ale je v záujme právneho štátu a osôb, ktoré hľadajú a očakávajú nestrannú justíciu.
Na tlačovej besede, ktorá sa konala dňa 4. apríla 2024 na pôde Ministerstva spravodlivosti SR, vystúpil okrem ministra spravodlivosti Borisa Suska premiér Róbert Fico, a prítomní boli aj poslanec parlamentu a podpredseda ústavnoprávneho výboru Tibor Gašpar a advokáti David Lindner a Marek Para, ktorí sú v súčasnosti trestne stíhaní. Vo svojich prejavoch zaútočili na senát Najvyššieho súdu SR, ktorý rozhodoval v zložení sudcov Juraja Klimenta, Petra Štifta a Petra Hatalu, a to v súvislosti s ich rozhodovaním vo väzobných veciach v priebehu rokov 2020 až 2023. Títo sudcovia vraj konali na politickú objednávku vtedajšej vládnucej koalície a za svoje rozhodovanie by mali čeliť disciplinárnemu stíhaniu. Poslanec Tibor Gašpar tvrdí, že v období rokov 2020 až 2023 pôsobila na Slovensku „zločinecká skupina policajtov, prokurátorov a sudcov“. Premiér Róbert Fico spochybnil aj riadne náhodné prideľovanie spisov senátom najvyššieho súdu prostredníctvom elektronickej podateľne vyjadrením, že sa vybrané trestné veci mohli dostať k vopred vybraným senátom. Minister spravodlivosti Susko nevidel v takýchto vyjadreniach žiadny problém a uviedol, že keď to bude potrebné, podá na sudcov disciplinárny návrh.
© 2022 Za otvorenú justíciu