Vyjadrenie sudcu Babjaka k disciplinárnemu konaniu

Vyjadrenie sudcu Babjaka k disciplinárnemu konaniu.

 

 

 

JUDr. Juraj Babjak, sudca Krajského súdu v Banskej Bystrici, trvale bytom Košice, Bernolákova 17C

V Banskej Bystrici, 14.mája 2010 Vážený pán predseda senátu,

Týmto Vám zasielam dvojmo moje Vyjadrenie k návrhu na začatie disciplinárneho konania pod sp. zn. 2 Ds 11/2009 aj s prílohami.

S úctou

JUDr. Juraj Babjak

Váž. pán
JUDr. Štefan Lesňák
predseda disciplinárneho senátu
Disciplinárny súd SR
Župné námestie č. 13
814 90 Bratislava

 


JUDr. Juraj Babjak, sudca Krajského súdu v Banskej Bystrici, trvale bytom Košice, Bernolákova 17C

Disciplinárny súd SR Župné námestie č. 13 814 90 Bratislava

V Banskej Bystrici,14.mája 2010

VYJADRENIE

k návrhu na začatie disciplinárneho konania pod sp. zn. 2 Ds 11/2009

26.4. 2010 som prevzal na pracovisku návrh na začatie disciplinárneho konania z 25.11. 2009 („disciplinárny návrh") ,ktorý 27.11.2009 na Disciplinárny súd SR („disciplinárny súd") podal proti mne predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. Ján Bobor („navrhovateľ", „krajský súd") pre závažné disciplinárne previnenie podľa §116 ods.2 písm. g) zákona č.385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov („zákon o sudcoch"),s návrhom na preloženie na súd nižšieho stupňa podľa §117 ods.5 písm. a) cit. zákona.

Podstata disciplinárneho návrhu spočíva v tvrdeniach:
I.    že som spôsobil prieťahy, lebo som nekonal v štyroch veciach;
II.    hoci vzhľadom na pracovnú zaťaženosť v senáte v prvostupňovej i odvolacej agende som tak mohol urobiť;
III.    takže som zavinene porušil resp. nesplnil zákonné povinnosti sudcu, ako aj základné právo účastníkov súdneho konania ,keď som v pridelených veciach nekonal plynulo a bez zbytočných prieťahov.

K disciplinárnemu návrhu podávam toto vyjadrenie:

A. Genéza prípadu a niektoré všeobecné poznámky a námietky.

l. Od roku 1980 som sudcom a od roku 1982 sudcom krajského súdu. V roku 1999 ma minister spravodlivosti Ján Čamogurský menoval do funkcie podpredsedu krajského súdu pre veci trestné, v ktorej som vtedy nahradil súčasného predsedu krajského súdu JUDr. Jána Bobora (navrhovateľa).Od januára 2000 do januára 2007 som pôsobil ako sudca Ústavného súdu SR („ústavný súd"). Počas celej sudcovskej kariéry mi neboli vytýkané závažnejšie nedostatky v práci.

Pred skončením funkčného obdobia na ústavnom súde som v novembri 2006 oznámil na krajskom súde (kde som mal prerušený výkon funkcie),že 22.1.2007 sa tu znovu ujmem výkonu funkcie sudcu a požiadal som, aby som bol zaradený do rozvrhu práce na rok 2OO7.Následne ma podpredsedníčka súdu (ktorá zastupovala odvolaného predsedu súdu) informovala, že som zaradený ako štvrtý člen do senátu 2T a nasl.(v zložení: Mikluš, Ďurta, Gago, Babjak),pretože aj ostatné dva senáty boli v štvorčlennom zložení (3T a nasl: Bobor, Palaj, Ryant, Bušík; 5T a nasl. .Chovanko, Deák, Bednár, Škorpil).Tak bol rozvrh práce na rok 2007 aj schválený.

Keď som 22.1.2007 nastúpil do práce na krajský súd, bol som oboznámený s Dodatkom rozvrhu práce č. l z 18.1.2007.Odôvodnený bol tým, že „s účinnosťou od 22.1.2007 sa znovu ujíma funkcie sudcu na krajskom súde dr. Babjak" a že „ s účinnosťou od 3.1.2007 bol JUDr. Bobor vymenovaný do funkcie predsedu krajského súdu". V dôsledku toho bol „JUDr. Babjak zaradený do senátu 5 T a nasl." a „JUDr. Bednár bol zaradený do senátu 2 T a nasl.". Takže:

-senát 2T a nasl. odvtedy pracoval v zložení: Mikluš, Ďurta, Bednár - pretože Gago bol preložený späť na obchodnoprávne kolégium,
-senát 3T a nasl. v zložení: Palaj, Ryant, Bušík+Bobor,
-senát 5T a nasl. v zložení: Chovanko, Deák, Babjak - pretože Škorpil odišiel na dôchodok a riadiacim predsedom senátu Chovankom boli všetky neskončené veci po Škorpilovi (až na jednu) pridelené mne.

Okrem bežného nápadu, ktorý mi ide plynule od 22.1.2007 doposiaľ, som takto v jeden deň mal naviac pridelených 6 prvostupňových a 14 odvolacích vecí - prevažne komplikovaných (spolu viac ako 30 000 strán) a staršieho dáta.

Trval som a aj trvám na tom, že zmena rozvrhu práce na rok 2007 jeho dodatkom č. l s poukazom na to, že sa znovu ujímam funkcie ,nebola potrebná. Do rozvrhu práce som už totiž zaradený bol, takže táto zmena bola účelová, so zámerom prideliť mi rozsiahlu neskončenú agendu po sudcovi Škorpilovi. Takýto spôsob pridelenia vecí bol nielen v rozpore so zákonnými princípmi (zákonný sudca, náhodilý výber, rovnosť sudcov, rovnomerná zaťaženosť) a zdravým rozumom, ale v budúcnosti voči mne aj potenciálne zneužiteľný. Ohradil som sa voči tomu všetkými prostriedkami, ktoré mi zákon umožňuje (námietky adresované predsedovi súdu -navrhovateľovi a sudcovskej rade pri krajskom súde),ale všetko vraj bolo „ v súlade so zákonom". Celému krajskému súdu a najmä sudcom trestného kolégia bolo známe, že išlo o dlhodobý problém, ktorý nebol roky riešiteľný - a každý bol rád, že "Čierny Peter" nezostal im.

Toto je podstata problému, pretože uvedeným spôsobom som sa stal zákonným sudcom celkove v takom množstve vecí, ktoré všetky objektívne nebolo možné naštudovať, prejednať, rozhodnúť a vypracovať rozhodnutie plynule a bez prieťahov.

Dôkaz : rozvrh práce na rok 2007, dodatok č. 1, pridelenie vecí riadiacim predsedom senátu, moje námietky zo dňa 5.2.2007, list predsedu krajského súdu zo dňa

8.2.2007, môj návrh sudcovskej rade zo dňa 12.2.2007, rozhodnutie sudcovskej rady zo dňa 14.3.2007, ktoré nech predloží navrhovateľ

2. Z disciplinárneho návrhu vlastne ani nevyplýva, koľko vecí mi bolo ešte v rokoch 2007-9 pridelených a či boli ukončené (počet, charakter, obtiažnosť, rozhodnutie, vypracovanie rozhodnutia...).Už z pripojených prehľadov o výkonoch sudcov trestného kolégia (z ktorých však vyplývajú len počty rozhodnutých osôb) je ale dostatočne zrejmé, že muselo ísť o stovky vecí.

Keby však bol navrhovateľ napr. predložil mesačné prehľady za roky 2007-9,bolo by zistiteľné, že som v jednotlivých rokoch v hlavných odvolacích agendách (To, Tpo) ukončil 133,166 a 178 mne pridelených vecí, čo je prinajmenšom porovnateľné s výkonmi ostatných sudcov trestného kolégia. Aj keď ide len o suché čísla, ktoré nevypovedajú o náročnosti jednotlivých vecí, majú svoju výpovednú hodnotu a sú zistiteľné z výkazov.

Disciplinárny návrh bol voči mne podaný preto, lebo som nekonal plynule v dvoch veciach pridelených mi po sudcovi Škorpilovi (január 2007),ale tiež aj v dvoch veciach z bežného nápadu (január 2009) ,čo svedčí o očakávaní navrhovateľa, že budem konať plynule a bez prieťahov vo všetkých mi pridelených veciach. Na to som však, vzhľadom na neprimeranú zaťaženosť, nemal vytvorené podmienky.

Moju konkrétnu pracovnú zaťaženosť by bolo možné posúdiť, ak by navrhovateľ predložil výkazy o konkrétnych veciach, ktoré mi ako referujúcemu sudcovi napadli, prehľad o ich náročnosti (najmä doba potrebná na ich naštudovanie, konanie v nich, rozhodnutie a jeho vypracovanie),ale tiež o mojej účasti ako člena senátu na prejednávaní vecí, ktoré napadli do senátu a o účasti pri zastupovaní v iných senátoch.

Navrhovateľ ako predseda krajského súdu má mesačne k dispozícii štatistiku o výkonnosti jednotlivých sudcov a teda aspoň zbežný prehľad o konaní v jednotlivých veciach. Na základe informácie riadiaceho predsedu senátu by mal mať prehľad aj o náročnosti jednotlivých vecí. V rámci dozorovej činnosti by mal byť potom schopný priebežne si vyhodnocovať, či nedochádza k zbytočným prieťahom. Je v jeho právomoci robiť také opatrenia, aby sa sudcom vytvárali podmienky pre plynulé konanie vo veciach, čo sa v niektorých prípadoch aj robí (napr. dodatky k rozvrhom práce o znížení alebo pozastavení nápadu).Je preto zvláštne, že voči mne vyvodzuje zodpovednosť ohľadne vecí 1 -3 až na základe informácie z médií resp. sťažnosti na prieťahy v konaní.

Dôkaz : Dodatky k rozvrhom práce o znížení alebo pozastavení nápadu sudcom trestného kolégia v rokoch 2007-9 nech predloží navrhovateľ.

3.V danej situácii považujem podanie takéhoto disciplinárneho návrhu za zneužívanie štátnej moci, ktoré je zjavne pokračovaním konania ministerky spravodlivosti. Táto ma totiž na pôde Národnej rady SR 15.10.2009, pre moju kritiku súčasných pomerov v justícii, verejne napadla narážkami na korupciu a nahrávanie zločinu („Ja sa verejne pýtam, koľko zoberie sudca za megapodvod, aby ho nevytýčil a nepojednával ?", „Toto sú u mňa sudcovia, ktorí nahrávajú zločinom".) Bolo to práve v súvislosti s údajnými prieťahmi vo veci č. 1.Obaja pritom zamlčiavajú moju skutočnú pracovnú zaťaženosť a výkonnosť. Pre nepravdivé a difamujúce výroky ministerky spravodlivosti som podal v marci 2010 žalobu o ochranu osobnosti, v ktorej požadujem verejné ospravedlnenie.

Dôkaz : prepis časti vystúpenia ministerky spravodlivosti v Národnej rade SR, ktorý pripájam (Príloha č. l).

Chcem zdôrazniť, že povinnosť plniť si všetky povinnosti sudcu (napr. podľa §2 ods.2 zákona o sudcoch) sa vzťahuje na všetky pridelené veci a preto som sa pri nadmernom pracovnom zaťažení snažil postupovať tak, aby som si túto povinnosť plnil v čom najväčšom počte pridelených vecí. Ako a kedy riešiť pridelenú agendu, posudzuje nezávislý a nestranný sudca podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Ak by som sa prednostne venoval napr. riešeniu „megapodvodu" (vec č. l),dnes by som bol disciplinárne stíhaný pre podstatne väčší počet vecí, ktoré by zákonite zostali nenaštudované, neprejednané alebo nerozhodnuté.

Navrhovateľ v disciplinárnom návrhu zamlčuje podstatné skutočnosti (o mojej skutočnej pracovnej zaťaženosti a výkonnosti),svojím prevažne iba všeobecným a nekonkrétnym posudzovaním sa ako predstaviteľ štátnej správy súdu stavia neprípustné nad nezávislého a nestranného sudcu (keď chce vyvodiť zodpovednosť za prieťahy vo veciach, v ktorých som mal podľa jeho názoru konať),a to všetko so zámerom aby som bol degradovaný na súd nižšieho stupňa.

Viazanosť zákonom a povinnosť postupovať spôsobom, ktorý ustanoví zákon (či. 144 ods. l resp. čl.2 ods.2 ústavy) však platí nielen pre výkonného sudcu, ale aj pre osoby zodpovedné za rozdeľovanie súdnej agendy (najmä predsedu súdu a riadiaceho predsedu senátu),pričom bez zodpovednosti nie je ani orgán sudcovskej samosprávy.

B. K podstatným tvrdeniam navrhovateľa v disciplinárnom návrhu.


I.Tvrdenie,že som spôsobil prieťahy,lebo som nekonal v štyroch veciach:

1.1 T 25/99 (nápad 30.1.2007) - viac ako 33 mesiacov (najstaršia vec na krajskom súde),
2. 5T 2/04 (nápad 30.1.2007) -22 mesiacov (sťažnosť obhajcu obžalovaného na
prieťahy v konaní je dôvodná),
3. 5 To 4/09 (nápad 7.1.2009) -10 mesiacov (poškodená podala sťažnosť na
prieťahy v konaní),
4. 5 To 12/09 (nápad 14.1.2009) - viac ako 9 mesiacov.

K tomuto uvádzam, že:

a) Doba prieťahov označená v návrhu pri jednotlivých veciach už sama osebe nie je realitou ale iba jednoduchou matematikou, pretože zahŕňa celý čas medzi nápadom veci a rozhodnutím v nej (alebo podaním disciplinárneho návrhu vo veci č. l).Ide o absurdné ponímanie doby prieťahov v konaní, keďže sa do nej započítava celý čas od nápadu veci, včítane času potrebného na štúdium spisu, celkovú prípravu na konanie a rozhodnutie.

b)K tvrdeným prieťahom vo veci č. l - v súčasnosti vedenej pod 2T 3/05 (a tiež ani k veciam č.3 a 4) som nemal doposiaľ možnosť vyjadriť sa.
Zákon č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov ("zákon o súdoch") však v §53 ods.3 predsedovi súdu ukladá, aj v prípade zistenia porušenia zásady plynulosti súdneho konania , povinnosť prerokovať zistené nedostatky s dotknutým sudcom a podľa potreby uložiť opatrenia v jeho pôsobnosti vedúce k náprave zistených nedostatkov a k odstráneniu ich príčin.

Nevedno tiež ,prečo navrhovaveľ považuje v tejto veci celú dobu od nápadu veci až po podanie disciplinárneho návrhu za prieťah v konaní, keď sám uznáva v liste z 25.4.2007 (odpoveď na moje upozornenie z 26.3.2007,že vo veciach pridelených mi po sudcovi Škorpilovi nebude možné postupovať plynulo a bez prieťahov),že "...nie je možné veci v agende T skončiť bez prieťahov..."

Dôkaz : list navrhovateľa z 25.4.2007 a môj list z 26.3.2007, ktoré pripájam (Príloha č.2).

c)Toto sa vzťahuje aj na vec č.2 - v súčasnosti vedenú pod 3T 1/09 (tiež vec v agende T),kde sa za prieťah považuje celá doba od nápadu veci až po rozhodnutie o jej postúpení inému súdu.
Neviem však, prečo k veci č.2 nie sú pripojené ako žiadosť navrhovateľa o moje vyjadrenie v súvislosti s podaním obhajcu obžalovaného, tak aj moje vyjadrenie a prečo sa navrhovateľ mojím vyjadrením nezaoberá.

Dôkaz : spis Spr o vybavovaní sťažnosti v uvedenej veci, ktorý nech predloží navrhovateľ; žiadosť navrhovateľa z 11.11.2009 o moje vyjadrenie k podaniu obhajcu obžalovaného z 9.11.2009,toto podanie, ako aj moje vyjadrenie zo 16.11.2009 pripájam (Príloha č.3)..

d)    Vo veci č.3 som o sťažnosti poškodenej na prieťahy v konaní nevedel a neviem prečo mi navrhovateľom nebola daná na vyjadrenie.
§64 ods.2 zákona o sudcoch totiž ukladá orgánu, ktorý vybavuje takúto sťažnosť (predsedovi súdu) povinnosť na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti a ak je to na riadne vybavenie sťažnosti potrebné, vyjadrí sa k nej aj osoba, proti ktorej sťažnosť smeruje.
Dôkaz : Spis Spr o tejto sťažnosti, ktorý nech predloží navrhovateľ.

e)    Keby mi bol navrhovateľ ohľadne veci č.4 v zmysle §53 ods.3 zákona o sudcoch oznámil, že zistil porušenie zásady plynulosti súdneho konania, tak by som mu bol v prvom rade uviedol, že táto vec mi nemohla napadnúť ako referujúcemu sudcovi

14.1.2009. Vtedy totiž napadla inému sudcovi v senáte a mne sa dostala až po tom, ako bol tento pre zaujatosť príslušným senátom krajského súdu vylúčený a ako bolo jeho rozhodnutie vypracované - t. zn. nie skôr ako 6.4.2009 .

Dôkaz : uznesenie krajského súdu sp. zn. 5 Nto 5/09 z 2.4.2009, ktoré pripájam (Príloha č.4).

f) Pri posudzovaní doby konania vo veciach č.3 a 4 v celkovom kontexte (najmä charakter týchto vecí, moja skutočná pracovná zaťaženosť, ako aj ďalšie skutočnosti, ktoré boli prekážkami pre plynulejšie konanie v rozhodnom čase),sa už na prvý pohľad javí, že existencia právne významných prieťahov je tu viacmenej iluzórna.

II. Tvrdenie, že vzhľadom na pracovnú zaťaženosť som mohol v označených veciach konať bez prieťahov,

ktoré je odôvodnené tým, že:

1. z prehľadu o výkone jednotlivých sudcov trestného kolégia za roky 2007-9 je
zrejmé, že som nebol o nič viac zaťažený ako ostatní sudcovia a

2. žiadna skutočnosť mi nebránila v týchto veciach konať včas.

Namietam predovšetkým, že navrhovateľ používa pojem "pracovná zaťaženosť" všeobecne, hoci tento pojem má konkrétny obsah. .Keďže dôkazné bremeno preukazovať tvrdené skutočnosti je na navrhovateľovi, má dôkazné preukázať aj moju konkrétnu (skutočnú) pracovnú zaťaženosť a teda aj tvrdenie, že som nebol o nič viac zaťažený ako ostatní sudcovia a že mi nič nebránilo v týchto veciach konať včas.

K II. 1: Z pripojených prehľadov tvrdenie navrhovateľa nemôže vyplývať, pretože vzhľadom na svoj charakter (vyjadrujú iba počty rozhodnutých osôb) nie sú tieto prehľady v uvedenom zmysle dostatočne preukazné.

Je nepochybné, že o rozsiahlu a prevažne náročnú neskončenú agendu po inom sudcovi som mal špeciálne zvýšený bežný nápad vecí v januári 2007 iba ja a nie iní sudcovia trestného kolégia krajského súdu.

Zo stavu agendy za mesiac január 2007 napr. vyplýva, že celý senát 3 To mal na konci označeného mesiaca nevybavených 16 vecí - To, z ktorých iba dve boli staršie ako 2 mesiace. Mne však 25.1.2007 pridelil riadiaci predseda senátu po sudcovi Škorpilovi 14 vecí - To, z ktorých nebola ani jedna novšia ako dva mesiace (najnovšia bola 7 mesiacov po nápade).

Na rozdiel od niektorých iných sudcov trestného kolégia som tiež nemal v rokoch 2007-9 znižovaný alebo pozastavovaný nápad vecí (čo je napokon zistiteľné z dodatkov k rozvrhu práce).

Dôkaz : prehľad stavu nevybavených vecí k 31.1.2007 a dodatky k rozvrhu práce o znížení alebo pozastavení nápadu sudcom trestného kolégia, ktoré nech predloží navrhovateľ

K II.2: Disciplinárny návrh, so zámerom preložiť ma na súd nižšieho stupňa, nemôže byť nezáväznou hrou s neurčitými výrazmi resp. slovami ale vyžadujú sa od neho dôkazné podložené konkrétne tvrdenia.

a)Čo konkrétne znamená slovné spojenie „konať včas" (v týchto veciach) a v čom, kedy a z akého dôvodu sú zbytočné prieťahy v konaní?

b)Výraz „žiadna skutočnosť" (mu nebránila konať) je popri zrejmej neudržateľnosti pojem bez obsahu.

Z môjho vyjadrenia je zrejmé, ktoré skutočnosti mi mohli brániť v plynulom konaní v predmetných veciach. Pokiaľ by teda navrhovateľ chcel dospieť k tvrdeniu, že žiadna z nich nebola prekážkou pre včasné konanie, musel by sa s nimi najskôr seriózne vysporiadať..

V prvom rade a chronologicky by sa navrhovateľ mal zaoberať mojou celkovou skutočnou pracovnou zaťaženosťou (nielen uvedeným štyrmi vecami, ale aj ostatnými pridelenými vecami, ktorých boli stovky + ďaľšou prácou najmä v senáte 5T a nasl.), pri zohľadnení nároku na čerpanie dovolenky, rehabilitácie , prípadne práceneschopnosťou.

III. Tvrdenie, že som tak zavinene porušil resp. nesplnil

1. zákonné povinnosti sudcu (čím som sa mal dopustiť závažného disciplinárneho previnenia a preto sa navrhuje moje preloženie na súd nižšieho
stupňa),ako aj

2. základné právo účastníkov konania na konanie bez zbytočných prieťahov resp.
v primeranej lehote podľa ústavy alebo medzinárodnej zmluvy.


Treba upozorniť, že navrhovateľ používa aj pojem „zavinenie" resp. „zavinene" bez označenia konkrétnej formy a obsahu. Nevedno predovšetkým, o akú formu zavinenia má ísť (úmysel, nedbanlivosť -vedomá, nevedomá, hrubá...) a v čom konkrétne u jednotlivých vecí zavinenie spočíva.
K III. 1.: Zákonné povinnosti sudcu, týkajúce sa nezávislej interpretácie a aplikácie práva, sú sumárne vyjadrené napr. v §2 ods.2 zákona o sudcoch, podľa ktorého je sudca „pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom ".

Podľa môjho názoru som zavinene zákonné povinnosti sudcu v predmetných štyroch veciach neporušil najmä preto, lebo:

a) Účelová zmena rozvrhu práce navrhovateľom v januári 2007 a následné zvýšenie mi bežného nápadu vecí (riadiacim predsedom senátu) v jeden deň o rozsiahlu neskončenú a prevažne komplikovanú trestnú agendu po inom sudcovi - ktorá nebola riešiteľná roky a na vyriešenie teda vyžaduje aj tomu zodpovedajúci čas - odporujú popri požiadavkách kladených na riadny výkon súdnictva (jeho základné princípy) aj zdravému rozumu.

Špeciálne zvýšenie mi nápadu vecí v januári 2007 však v podstate odobrili aj sudcovská samospráva (sudcovská rada pri krajskom súde) a trestnoprávne kolégium.

Z uvedeného je potom zrejmé, že na krajskom súde silnejšími ako zákon boli nezákonnosť a negatívne ľudské vlastnosti (odsúvanie problémov na iného, neférovosť, sebectvo, zlomyseľnosť.)

b)    Pri takto vytvorenom systéme som si musel uvedomiť predovšetkým, že:

-vzhľadom na množstvo pridelených vecí a charakter práce sudcu krajského súdu, nie je možné konať plynule vo všetkých mi pridelených veciach (špeciálny +bežný nápad);
-povinnosť plniť si všetky povinnosti sudcu (napr. podľa §2 ods.2 zákona o sudcoch) sa vzťahuje na všetky mi pridelené veci a preto treba postupovať tak, aby bola realizovaná v čo najväčšom počte vecí;
-vytvorený systém je zneužiteľný a za určitých okolností sa tak aj môže stať (čoho dôkazom je aj podaný disciplinárny návrh.)

c)    Vo veciach č. 1 a 2 mohlo objektívne dôjsť k právne relevantným prieťahom (pri veciach č. 3 a 4 je to viacmenej iluzórne), ja som však nemal vytvorené pracovné podmienky na to, aby som v nich mohol konať plynulejšie. V čase, keď som nekonal v týchto veciach, tak som konal najmä v iných mi pridelených veciach. Disciplinárne stíhaný som potom fakticky vlastne za plnenie si sudcovských povinností. Je absurdné narobiť sa (zvýšená pracovná zaťaženosť aj pre špeciálny nápad) a byť ešte za to aj disciplinárne stíhaný.

Treba tiež upozorniť, že keby som bol prednostne konal napr. v rozsahom aj obsahom mimoriadne náročnej veci č. l (ktorá nebola na krajskom súde už predtým riešiteľná 7 rokov),tak v množstve iných vecí by došlo k viacerým neodvratným protiprávnym následkom (prieťahy v konaniach, prepustenie osôb na slobodu a pod.)

K III.2.: Mám zato, že som neporušil zavinene ani základné právo účastníkov konania na konanie bez zbytočných prieťahov alebo v primeranej lehote.

Ak bolo toto právo v niektorej zo štyroch označených vecí objektívne porušené, rozhodný podiel na tomto porušení má samotný navrhovateľ a skutočnosti, ktoré sú na krajskom súde "silnejšie ako zákon" (viď bod III.1.a).

Disciplinárny návrh tým, že zamieňa príčinu ("skutočnosti silnejšie ako zákon") a následok (moje neplynulé konanie v štyroch veciach) so zámerom degradovať ma na súd nižšieho stupňa, je zneužívaním štátnej moci voči mne.

JUDr. Juraj Babjak


Prílohy:
1 .Prepis časti vystúpenia ministerky spravodlivosti v Národnej rade SR z 15.10.2009.

Iniciatíva Päť viet dala krídla sudcom, ktorí si neplnia svoje povinnosti. Je tam napríklad podpis dôchodcu Škorpila z Krajského súdu v Banskej Bystrici. Tento pán sudca dostal v roku 1999 jeden z najväčších prípadov podvodov na dani. Štát mal prísť podľa obžaloby o približne 150 miliónov korún. V tom čase to bolo a aj dnes to je obrovská suma peňazí. Pred súdom sa malo posadiť na lavicu šesť obžalovaných. Títo nikdy pred súdom nestáli. Pán Škorpil odišiel v roku 2007 do dôchodku, prípad má odvtedy na stole sudca Juraj Babjak, známy to kritik pomerov v justícii, verný pisateľ do médií. Avšak pán Babjak sa stále nemá do pojednávania, nemá čas, musí riešiť svoju kampaň a pritom vie, že ak by ho začali stíhať za prieťahy, ohlási sa, že on je obeť totality, ale prípad preverujem vďaka denníku Sme a nezľaknem sa, lebo šiesti obžalovaní si užívajú spokojne slobodu už desať rokov, ale hlavne, že ich sudcovia sa cítia ohrození na slobode slova. (Potlesk.) Ja sa, ďakujem, ja sa verejne pýtam, koľko zoberie sudca za megapodvod, aby ho nevytýčil a nepojednával? Nikoho neupodozrievam, ale toto nieje v poriadku. Toto sú u mňa sudcovia, ktorí nahrávajú zločinu. Takýchto sudcov sa idete, vážené poslankyne a vážení poslanci zastávať? Ste za to, aby sudca mohol nepojednávať megapodvod za 150 miliónov korún osem rokov? A pritom pán Lipšic sudcom vytvoril tie najlepšie podmienky, aspoň podľa jeho vyhlásení.

2.List navrhovateľa z 25.4.2007,môj list z 26.3.2007.

KRAJSKY SUD V BANSKEJ BYSTRICI
Komenského 12, 974 87 Banská Bystrica 1   
JUDr. Juraj Babjak predseda senátu Krajského súdu v Banskej Bystrici

Vec Odpoveď na upozornenie

Vážený pán JUDr. Juraj Babjak,
listom zo dňa 26. 3. 2007 ste ma upozornili v zmysle § 30 ods. 4 zák. č. 385/2000 Z. z., že vzhľadom na množstvo pridelených vecí v agende Tav agende To nie ste schopný uvedené veci vybaviť plynulo bez prieťahov.

Vyžiadal som si správu od riadiaceho predsedu senátu JUDr. Petra Chovanku, ktorý mi oznámil listom z 3. 4. 2007, že nie je možné 13 odvolacích vecí, ktoré ste prevzali po sudcovi Arnoštovi Skorpilovi reálne skončiť bez prieťahov, ktoré spôsobil sudca Skorpil.

Predseda trestného kolégia Mgr. Alojz Palaj mi oznámil, že odvolaciu agendu je možné skončiť bez prieťahov priebežne popri vybavovaní novej agendy To, agendu T však nie je možné plynulé vybavovať bez prieťahov.

Beriem preto na vedomie Vaše upozornenie, mám za to, že nie je možné veci v agende T skončiť bez prieťahov, žiadam Vás však o vyvinutie maximálneho úsilia, aby ste s týmito vecami začali pracovať. Pokiaľ ide o agendu odvolaciu v To, mám za to, že ku dňu 26. 3. 2007 ste mali v tejto agende 13 nevybavených vecí. Som toho názoru, že túto agendu je možné plynulé vybaviť a skončiť do konca júna 2007.

Ostávam s pozdravom
JUDr. Ján Bobor predseda Krajského súdu


JUDr. Juraj Babjak, predseda senátu, Krajský súd v Banskej Bystrici
Krajský súd v Banské] Bystrici

Vážený pán predseda,
V podaniach z 5. a I2.februára 2007,ktoré boli adresované Vám resp. Sudcovskej rade Krajského súdu v Banskej Bystrici, som namietal voči môjmu pracovnému zaradeniu a spôsobu pridelenia vecí .Mojím námietkam nebolo vyhovené a preto musím určené pracovné zaradenie ako aj pridelené veci rešpektovať.

Zároveň Vás však musím podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia upozorniť, že nakoľko nieje reálne zároveň študovať, prejednávať a rozhodovať bežný nápad ako aj veci, ktoré mi boli pridelené po sudcovi Arnoštovi Skorpilovi ,v týchto veciach nebude možné postupovať plynulo a bez prieťahov.

Ide O nasledovné veci po sudcovi Arnoštovi Skorpilovi:
-1T l/93(obž. Július Lakatoš),
-Nt 101/02(ods. Michal Takács),
-5T 2/04(obž. Gabriel Lehotay a spol.),
-2T 3/05(obž. Viliam Košinár a spol.),
-5T 7/05(obž. Vladimír Novák),
-5T 10/05(obž. Michal Považanec),
-3To 288/05(obž. Ján Pravda),
-5To 242/05(obž. Jozef Sásik a spol.),
~5To 344/05(obž. Marián Urge),
-5To366/05(obž.JánBaláž),
-5To 437/05(obž. Július Kecso a spol.),
-5To 466/05(obž. Milan Weiss),
-5To 476/05(obž. Peter Chicho a spol.),
-5To 532/05(obž. Viera Štefková),
-5To 556/05(obž. Pavol Vlček a spol.),
-5To 15/06(obž. Miloš Červenák),
-5To 18/06(obž. Miloš Melíšek),
-5To 155/06(obž. Ondrej Nepšinský),
-5To 166/06(obž. Lukáš Korgo).

S pozdravom

3.Žiadosť navrhovateľa o vyjadrenie z 11.11.2009, podanie obhajcu obžalovaného z 9.11.2009,moje vyjadrenie zo 16.11.2009.

Váž. pán JUDr. Ján Bobor predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici
KRAJSKY SUD  V BANSKEJ   BYSTRICI
Komenského 12, 974 87 Banská Bystrica 1

Vážený pán JUDr. Juraj Babjak predseda senátu 5 T Krajského súdu - Tu v Banskej Bystrici
Banská Bystrica 11.11.2009

Vec
Vážený pán predseda,
tunajšiemu súdu bolo dňa 11. 11. 2009 doručené podanie JUDr. Gabriela Lehotaia. nar.XXXXXXxXX, bytom Košice v právnom zastúpení JUDr. Jozefa Malovca, vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 5 T 2/04, týkajúce sa prieťahov v súdnom konaní.

V prílohe Vám fotokópiu vyššie uvedeného podania predkladáme a zároveň si Vás dovoľujeme požiadať, aby ste nás písomne informovali, prečo nie je v uvedenej veci doteraz vytýčené hlavné pojednávanie v lehote do 18.11. 2009.

JUDr. Ján Bobor, v.r. predseda krajského súdu

Príloha: podľa obsahu


JOZEF MALOVEC
advokát
Jókaiho 21
984 01   Lučenec

Krajský súd v Banskej Bystrici
Predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici Skuteckého 7 974 87 Banská Bystrica
V Lučenci, 09.11.2009

Vážený pán predseda !
Obrátil sa na mňa môj klient JUDr. Gabriel L ehotai, nar. XXXXXXXX, bytom Košice, ul. XXXXXXXXX, aby som ho informoval o stave konania v jeho trestnej veci, s tým, že doposiaľ nemal určené pojednávanie hoci dňa 05. 05. 2004 mu došlo oznámenie z Krajskej prokuratúry Banská Bystrica č.k. Kv 106/00 o podaní obžaloby.

Zároveň mi predložil uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 5 T 2/04 zo  -dňa 02, 12. 2008 podľa ktorého bola jeho trestná vec takmer po 4 a polroku odstúpená na   'é preJÄ.dn.anie.QS-yJComárne, ktorý.súd vyslovil svoju nepríslušnosť na základe čoho NS SR rozhodol, že na prejednanie je príslušný KS v Banskej Bystrici.

Môj klient je toho názoru, že sú v konaní prieťahy, a vec sa neúmerne preťahuje, pričom žije už dlhú dobu v právnej neistote a uvažuje o podaní ústavnej sťažnosti.

Vážený pán predseda,
obraciam sa na Vás ako obhajca obvineného, aby ste mi oznámil, z akého dôvodu sa doposiaľ nekonalo vo veci, a ako sa bude vo veci pokračovať


JUDr. Jozef Mal o v e c advokát

S úctou
Na vedomie: JUDr. Gabriel Lehotai ul.XXXXXXXX 040 22 K o š i c e

 

JUDr. Juraj Babjak, predseda senátu 5T Krajského súdu v Banskej Bystrici   
V Banskej Bystrici, 16.11.2009

Váž. pán JUDr. Ján Bobor predseda Krajský súd Banská Bystrica

Vec:Spr. 10053/09 (obž. JUDr. Gabriel Lehotay) Vážený pán predseda,

V reakcii na Váš list z 11.11.2009 týkajúci sa trestnej veci obž. Gabriela Lehotaya a spol., pôvodne vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici („krajský súd") pod sp.zn.5T 2/04,Vám oznamujem, že hlavné pojednávanie v tejto trestnej veci nebolo doposiaľ vytýčené najmä z nasledovných dôvodov:

1l)Tých, ktoré som Vám oznámil v liste z 26.3.2007 (upozornenie podľa §30 ods.4 zákona č.385/2000 Z. z.)

2)Pre právny názor činného senátu krajského súdu.
Nakoľko tento bol názoru, že vec patrí do príslušnosti Okresného súdu v Komárne („okresný súd"), uznesením sp. zn. 5T 2/04 z 2.12.2008 mu ju postúpil podľa §188 ods.l písm. a) Tr. por. (v znení účinnom do 1.1.2006.) Toto uznesenie sa stalo právoplatným 13.3.2009,lebo nebolo napadnuté opravným prostriedkom zo strany oprávnených osôb. Spisový materiál bol zaslaný okresnému súdu 14.4.2009.

Až na základe vyvolania sporu o príslušnosť okresným súdom, Najvyšší súd SR uznesením sp. zn.l Ndt 9/2009 z 12.8.2009 rozhodol, že príslušným na prejednanie a rozhodnutie tejto trestnej veci je krajský súd.

3)Pre čas potrebný na riešenie otázky príslušnosti a vrátenie spisového materiálu.
Spisový materiál bol vrátený krajskému súdu 2.10.2009 (veci bola pridelená nová sp. zn. 3T 1/09) a mne ako predsedovi senátu bol predložený asi v polovici októbra 2009.

Medzičasom som však pracoval na viacerých iných senátnych veciach, vrátane väzobných (ktoré je potrebné riešiť prednostne) a preto som sa nemohol venovať veci 3T 1/09.

Keďže vec obž. Gabriela Lehotaya a spol. si už vzhľadom na čas nápadu (rok 2004) vyžaduje odstránenie stavu právnej neistoty obžalovaných osôb, v dohľadnom čase (najneskôr v priebehu mesiaca januára 2010) v nej bude určený termín hlavného pojednávania v prvom štvrťroku 2010.

JUDr. Juraj/Babjak
S pozdravom

 

4.Uznesenie sp.zn.5 Nto 5/09 z 2.4.2009.

5Nto 5/09 6608010730

UZNESENIE

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov Mgr. Rudolfa Ďurtu a Mgr. Jána Bednára v trestnej veci obvineného JUDr. Petra Čurillu a spol., trestne stíhaného pre zločin nedovolenej výroby a držania jadrových materiálov, rádioaktívnych látok a vysokorizikových chemických látok podľa § 298 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák., na neverejnom zasadnutí dňa 02. apríla 2009 o oznámení zaujatosti sudcu Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. Jána Deáka takto
rozhodol:
Podľa § 32 ods. 1/ Tr. por. z dôvodu uvedeného v § 31 ods. 1/ Tr. por. sudca JUDr. Ján Deák je vylúčený z vykonávania úkonov v trestnej veci obv. JUDr. Petra Čurillu vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici sp. zn. 5To 12/09.

Odôvodnenie

V trestnej veci obv. JUDr. Petra Čurillu a spol. vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 5To 12/09 zákonný sudca JUDr. Ján Deák, ktorému bola táto vec pridelená, vyjadrením zo dňa 18.03.2009 krajskému súdu oznámil, že sa v danej veci cíti byť zaujatý. Obvineného JUDr. Petra Čurillu totiž veľmi dobre pozná z čias, keď' bol sudcom Vojenského obvodového súdu v Prešove a obvinený bol sudcom Okresného súdu v Prešove. S týmto obvineným si tyká, často sa s ním stretával pracovne, ale i osobne. Vzhľadom na tieto skutočnosti by preto mohli vzniknúť pochybnosti o jeho nezaujatosti, preto navrhol, aby bol postupom uvedeným v § 32 ods. 1/ Tr. por. vylúčený z prejednávania v tejto trestnej veci.

Podľa § 31 ods. 1/ Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca ( ďalej len „prísediaci" ), prokurátor, policajt, probačný amediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

Vychádzajúc z ust. § 32 ods. 1/ Tr. por. o vylúčení sudcu odvolacieho súdu z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 rozhodne iný senát tohto súdu.

5Nto 5/09
Účelom inštitútu námietky zaujatosti je zabezpečiť nestrannosť trestného konania ako celku a vytvoriť tak dôveru účastníkov konania a spoločnosti v nestrannosť výkonu súdnej moci. Sudcu možno vylúčiť z vykonávania úkonov trestného konania v konkrétnej veci len celkom výnimočne a zo závažných dôvodov, ktoré by mu zjavne bránili rozhodnúť objektívne, nezaujato a spravodlivo v súlade so zákonom, pre jeho vzťah k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka. K vylúčeniu sudcu z vykonávania úkonov trestného konania z dôvodu pomeru k procesnej strane môže v uvedenom prípade dôjsť len vtedy, ak jeho vzťah k tejto osobe je takej vnútornej kvality a intenzity, že sudca nie je spôsobilý rozhodovať nestranne a nezávisle a tento vzťah by sa takým mohol javiť aj navonok. V tomto prípade krajský súd dospel k záveru, že vzhľadom na skutočnosti uvádzané sudcom krajského súdu v oznámení zaujatosti sú splnené zákonné podmienky pre jeho vylúčenie z vykonávania úkonov trestného konania, pretože tieto skutočnosti sú takého charakteru, že by mohli vyvolať závažné pochybnosti o jeho spôsobilosti rozhodovať vo veci nezávisle a nestranne, a tým vyvolať možné pochybnosti o prebiehajúcom trestnom konaní.

Senát krajského súdu preto musel v zmysle § 31 ods. 1 a § 32 ods. 1/ Tr. por. rozhodnúť tak, že sudcu JUDr. Jána Deáka vylúčil z vykonávania úkonov trestného konania vo veci obv. JUDr. Petra Čurillu a spol.

Poučenie: Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

V Banskej Bystrici dňa 02. apríla 2009
Vypracoval: Mgr. Ján Bednár    JUDr. Jozef Mikluš

sudca    predseda senátu

Za správnosť: Mgr. Jana Slivková

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Žiadne komentáre
Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Disciplinárne konania Vyjadrenie sudcu Babjaka k disciplinárnemu konaniu

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri