Disciplinárna vec sudcu Juraja Babjaka - Záverečný návrh právnej zástupkyne

Záverečný návrh.


V právnej veci disciplinárne stíhaného sudcu JUDr. Babjaka uvádzam nasledovné:

 

 

I.

Fakty, ktoré sa preukázali počas konania:

- dňa 22.01.2007 nastúpil sudca Babjak na Krajský súd v Banskej Bystrici, pričom Dodatkom č. 1 k Rozvrhu práce bol zaradený do senátu 5T a 5To a zároveň sudca Bednár tento senát opustil a prešiel do senátu 2To, a to všetko bez zrejmého dôvodu (a napriek tomu, že pôvodne bol sudca Babjak zaradený do senátu 2T a 2To),

- keď v januári 2007 nastúpil sudca Babjak na Krajský súd v Banskej Bystrici, okamžite sa stal sudcom s najväčším počtom nevybavených vecí na trestnom úseku, pričom všetky veci (14 odvolacích a 6 prvostupňových) boli staršie ako 7 mesiacov. Spolu išlo o viac ako 33 000 strán spisového materiálu. Popri tomu mu prostredníctvom elektronickej podateľne napádali ďalšie nové veci.

- veci po odchádzajúcom sudcovi Škorpilovi boli podľa vyjadrenia svedkov pridelené sudcovi Babjakovi na vyváženie zaťaženosti členov senátu, pričom však pritom nebola zohľadnená skutočnosť, že kým ostatní sudcovia mali už možnosť oboznámiť sa a naštudovať „svoje“ reštančné veci, sudca Babjak ich dostal všetky ako „nové“ a bez tejto možnosti. Túto skutočnosť potvrdil aj svedok Chovanko, keď sa vyjadril, že „osobe JUDr. Babjaka všetky veci vlastne prišli ako nové“. Sudca Mikluš v tejto súvislosti uviedol, že sa nestávalo, aby niektorému sudcovi napadlo v jeden deň 19 vecí. Napokon túto skutočnosť potvrdil aj svedok Bednár, ktorý pri nástupe v januári 2006 dostal po odchádzajúcom sudcovi Golemovi najskôr 3 prvostupňové veci a potom v priebehu ďalších troch mesiacov ešte ďalšie tri veci, dohromady cca 6000 strán spisového materiálu, a k tomu aj nejaké odvolacie veci, ktorých počet ani rozsah si však sudca Bednár už nepamätal.

- podľa svedkov išlo o štandardný postup v každom kolégiu, keď po odchode niektorého člena senátu prichádzajúci sudca prevzal jeho kompletnú agendu. Zároveň však svedkovia potvrdili, že veci po odchádzajúcom sudcovi Škorpilovi a ich neriešenie boli dlhodobým problémom na krajskom súde, o trestnej veci obžalovaného Košinára a spol. sa dokonca svedok Mikluš vyjadril, že išlo o „nočnú moru“ súdu, pričom potvrdil, že nešlo o jednoduché a ľahké veci. Podľa svedka Palaja „už vtedy bol Košinár stará reštančná záležitosť“. S týmito vecami si nevedel poradiť ani predseda krajského súdu, ani riadiaci predseda senátu 5T a 5To. Svedok Chovanko sa vyjadril, že „nie je bežné, že po sudcovi ostáva 33 000 strán vecí“. Z uvedeného je zrejmé, že nešlo o štandardnú situáciu, ale o výnimočnú situáciu, ktorú však bez ohľadu na to riešili údajne štandardným, zaužívaným postupom.

- podľa svedkov nebolo možné riešiť veci po odchádzajúcom sudcovi Škorpilovi iným spôsobom. Trestné veci sa údajne prideľujú elektronickou podateľňou do príslušného senátu a len v rámci tohto senátu sa môže vec pohybovať medzi členmi senátu, iba výnimočne môže predseda senátu prideliť v záujme zachovania rovnakej vyťaženosti vec inému senátu, resp. sudcovi.

- v rozpore s týmto tvrdením, bez odôvodnenia a bez ohľadu na zachovanie rovnakej vyťaženosti si však sudca Bednár vzal „svoje“ veci, ktoré mu boli pridelené ešte v senáte 5 T a 5To so sebou do nového senátu a tam ich aj skončil. Túto skutočnosť odôvodnil svedok Chovanko tým, že tieto veci mal naštudované a vytýčené (s určitosťou možno tvrdiť, že nemal vytýčené všetky veci, keďže ich v novom senáte pojednával ešte takmer do konca roku 2007).

- Napriek opakovaným námietkam sudcu Babjaka a napriek poukazovaniu na skutočnosť, že nemôže reštančné veci skončiť bez prieťahov v konaní, vyššie uvedený postup z nepochopiteľných dôvodov nebol aplikovaný v prípade sudcu Babjaka, hoci práve v záujme zachovania rovnakej vyťaženosti medzi jednotlivými senátmi a sudcami by bol namieste a mohol predísť ďalším prieťahom v konaniach (v ktorých prieťahy boli už ku dňu nástupu sudcu Babjaka do funkcie na Krajskom súdu v Banskej Bystrici).

- napriek tomu, že sudca Chovanko ako jediný zo senátu 5 T bol oboznámený s vecou obžalovaného Košinára (počas svojho pôsobenia na vtedajšom Špeciálnom súde), túto si ako riadiaci predseda senátu 5T nepridelil s odôvodnením, že „by nebola zachovaná rovnaká zaťaženosť jednotlivých sudcov“.

- z dodatkov k rozvrhom práce vyplýva, že na prechodné riešenie mimoriadneho zaťaženia sudcu bol opakovane využitý inštitút „pozastavenia nápadu nových vecí“ senátu alebo sudcov (aplikovalo sa to napr. pri sudcovi Deákovi v roku 2008 alebo sudcovi Miklušovi, a v prípade sudcu Babjaka sa tento postup aplikoval až na jeho výsovnú žiadosť v novembri 2010, hoci o svojej nadmernej zaťaženosti pravidelne a opakovane informoval nielen riadiaceho predsedu senátu, ale aj predsedu súdu),

- trestný úsek na Krajskom súde v Banskej Bystrici je trvalo poddimenzovaný – to je objektívna skutočnosť v porovnaní s ostatnými krajskými súdmi na Slovensku, ktorú potvrdil aj navrhovateľ aj svedkovia, a ktorá vyplýva aj zo štatistík predložených počas konania.

Čo sa týka osoby sudcu Babjaka:

- podľa vyjadrení svedkov je sudca Babjak odborne erudovaný, profesionálny sudca,
- predseda trestnoprávneho kolégia Palaja v súvislosti so žiadosťou sudcu Babjaka o preloženie na výkon funkcie na krajský súd Košice hodnotil prácu sudcu Babjaka v predmetnom období (t.j. za roky 2007 – apríl 2009) „na vysokej odbornej úrovni a aj z hľadiska rýchlosti a náročnosti vybavovaných vecí za kvalitnú“ (vyjadrenie zo dňa 23.04.2009),

Vo vzťahu k Dodatku č. 1 k Rozvrhu práce, ktorým bol sudca Babjak zaradený do senátu 5T a 5To uvádzame, že tento dodatok bol schválený dňa 18.01.2007 (vo štvrtok) a sudca Babjak nastúpil na pracovisko dňa 22.01.2007 (pondelok). Tento dotatok nielenže nebol s ním vopred prerokovaný, ale bol vydaný aj v rozpore s ust. § 9 ods. 4 vyhlášky MS SR č. 118/2005 Z.z., v zmylse ktorého vydá predseda súdu dodatok s dostatočnýmn časovým predstihom, spravidla 15 dní pred navrhovanou účinnosťou zmeny rozvrhu práce tak, aby sa so zmenou rozvrhu práce mohli oboznámiť sudcovia, ktorých sa zmena týka. Je zrejmé, že v prípade sudcu Babjaka sa tak nestalo, pretože predseda súdu porušil svoje povinnosti pri vydávaní dodatku k rozvrhu práce.


II.

K jednotlivým skutkom, ktoré sa sudcovi Babjakovi kladú za vinu, uvádzam stručne nasledovné:

Skutok v bode 1: ide o vec, ktorá bola v čase nástupu sudcu Babjaka na súd, na tomto súde už 7 rokov, pričom počas tohto obdobia túto vec neriešili. Nie je tiež zrejmé, prečo navrhovateľ počíta dobu údajných prieťahov v konaní odo dňa nástupu sudcu Babjaka na súd (t.j. od 22.01.2007), keď svojím listom v apríli 2007 pripustil, že prvostupňové veci, ktoré sudca Babjak prevzal po sudcovi Škorpilovi, nie je možné skončiť bez prieťahov v konaní. Návrh je v tomto bode zmätočný.

Skutok v bode 2: v súvislosti s týmto skutkom sme namietali, že návrh na disciplinárne konanie bol podaný oneskorene, pretože zanikla disciplinárna zodpovednosť sudcu Babjaka pre premlčanie, a to s poukazom na § 118 ods. 1 v spojení s § 120 ods. 7 zákona o sudcoch a prísediacich. V tejto veci totiž uplynula 6-mesačná subjektívna lehota, keďže navrhovateľ ako predseda súdu dostával a dostáva mesačne výkazy o stave trestnej agendy, a je teda informovaný o rozhodných skutočnostiach, týkajúcich sa jednotlivých vecí. Napokon, o stave vecí, ktoré sudcovi Babjakovi napadli po odchádzajúcom sudcovi Škorpilovi, bol navrhovateľ informovaný pravidelne – ako to vyplynulo aj z vykonaného dokazovania. V tomto bode je teda návrh podaný neskoro – disciplinárna zodpovednosť sudcu Babjaka (ak vôbec nejaká mohla existovať) zanikla márnym uplynutím 6-mesačnej subjektívnej lehoty na podanie návrhu. 

Skutok v bode 3: sudca Babjak nebol vôbec informovaný o podanej sťažnosti, ani s ním nebola prerokovaná a nemohol sa k nej vyjadriť, a to napriek tomu, že v súlade s § 64 ods. 2 zákona o súdoch sa má osoba, proti ktorej sťažnosť smeruje, právo vyjadriť sa k sťažnosti.

Skutok v bode 4: návrh je v tomto bode nejasný a zmätočný, táto vec totiž nenapadla sudcovi Babjakovi v januári 2009, ale až v apríli 2009, a preto nemohol pri jej vybavovaní spôsobiť prieťahy v konaní od januára 2009.

III.

V konaní vyvstali nasledovné základné otázky dôležité pre posúdenie existencie disciplinárnej zodpovednosti sudcu Babjaka:

- či sudca Babjak postupoval v súlade so zákonom a plnil si svoje zákonné povinnosti
- či bol spôsob prideľovania vecí po odchádzajúcom sudcovi Škorpilovi zákonný a ústavný,
- či sa sudca Babjak dopustil alebo nedopustil zavineného konania v súvislosti s údajným vznikom prieťahov v označených konaniach.

III.1.

K otázke postupu sudcu Babjaka v súlade so zákonom:

Sudca Babjak od začiatku svojho nástupu na Krajský súd v Banskej Bystrici upozorňoval vedenie súdu a sudcovskú radu o tom, že vzhľadom na množstvo pridelených vecí, ktoré mu napadli v jeden deň mimo poradia bežného nápadu vecí, nebude môcť konať plynulo a bez zbytočných prieťahov, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že v týchto veciach už prieťahy existovali v čase, kedy ich prevzal sudca Babjak. Takéto vyjadrenie adresoval predsedovi súdu (05.02.2007), predsedovi sudcovskej rady (12.02.2007), a následne opäť predsedovi súdu (26.03.2007). Sudcovská rada nevyhovela námietkam sudcu Babjaka (zrejme z obavy, že v opačnom prípade by mohli byť náročné a nechcené veci po odchádzajúcom sudcovi Škorpilovi pridelené niekomu inému), podobne ani predseda súdu. Ten sa však vyjadril po vyjadrení riadiaceho predsedu senátu Chovanka (ktorý uviedol, že To agendu nie je reálne možné skončiť bez prieťahov) a predsedu trestnoprávneho kolégia Palaja (ktorý mal oznámiť, že agendu T nie je možné vybaviť plynule bez prieťahov), že to berie na vedomie a má za to, že „nie je možné veci v agende T skončiť bez prieťahov“. Ohľadom odvolacej agendy mal za to, že túto je možné vybaviť a skončiť do konca júna 2007. (Vyjadrenie predsedu súdu zo dňa 25.04.2007)

Sudca Babjak postupoval presne tak, ako mu zákon ukladá v ust. § 30 ods. 4 zákona o sudcoch a prísediacich: „Sudca je povinný vykonávať svoje povinnosti svedomito, v pridelených veciach konať plynulo bez zbytočných prieťahov; vždy upozorniť predsedu súdu na neprimeraný počet pridelených vecí, ak zjavne hrozí, že ich nemôže vybaviť bez zbytočných prieťahov.“ O tejto skutočnosti predsedu súdu dokonca upozorňoval opakovane, nie však bez jeho viny zostali tieto upozornenia bez adekvátnej reakcie zodpovedných osôb, t.j. predsedu súdu a riadiaceho predsedu senátu.

Podľa § 35 ods. 1 zákona o súdoch č. 757/2004 Z.z. predseda súdu zabezpečuje riadenie a správu súdu podľa tohto zákona a podľa osobitných zákonov. Predseda súdu je povinný „voči sudcom súdu, ktorého správu vykonávajú, pristupovať nezaujato a zachovávať za rovnakých podmienok ich rovnaké práva a povinnosti; nemôžu zvýhodňovať alebo znevýhodňovať sudcu pre jeho právne názory vyjadrené v rozhodovaní“ (§ 42 ods. 2 písm. b) cit. zákona).

Zo zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch, ale výslovne aj z Rozvrhu práce na rok 2007 vyplýva, že „riadiaci predseda senátu zodpovedá za riadny výkon súdnictva v ním riadenom senáte. Určuje, akým spôsobom budú veci, v ktorých krajský súd koná ako súd prvého alebo druhého stupňa prideľované jednotlivým členom senátu dbajúc na to, aby v pridelených veciach sa konalo plynulo a bez zbytočných prieťahov subjektívneho charakteru. Dbá na to, aby boli sudcovia v senáte rovnomerne zaťažení. Okamihom prevzatia veci predseda senátu zodpovedá za včasné vybavenie “. (str. 36 Rozvrhu práce).

Riadiaci predseda senátu Chovanko mal priebežne prehľad o vybavovaní vecí, ktoré boli sudcovi Babjakovi pridelené a nikdy mu žiadne zbytočné prieťahy subjektívneho charakteru nevyčítal. Občas sa pýtal na vec Košinára, ale po odpovedi, že sudca Babjak nemá pre ňu vytvorený dostatočný časový priestor, ďalej vo veci nevyvíjal žiadnu aktivitu.

Ako riadiaci predseda bol tiež zodpovedný za včasné vybavenie vecí, preto bol povinný robiť opatrenia, ktoré mu zákon umožňuje, o.i. teda vzhľadom na výrazne vyšší stav nevybavených vecí v senáte 5To mohol hneď v januári 2007 žiadať o prerozdelenie vecí po odchádzajúcom sudcovi Škorpilovi náhodným výberom.

Ak to neurobil, mal robiť iné zákonné opatrenia – napr. požiadať o pozastavenie nápadu do senátu 5To, kým sa stav nevybavených vecí nevyrovná s ostatnými senátmi. To však neurobil ani riadiaci predseda senátu a ani samotný navrhovateľ ako predseda súdu, hoci mu stav agendy bol známy z mesačných výkazov. Pritom inštitút pozastavenia nápadu vecí sa používal, avšak nie v prípade sudcu Babjaka (až na jeho výslovnú žiadosť v roku 2010).

Aj nečinnosť predsedu súdu a riadiaceho predsedu senátu sú teda v príčinnej súvislosti s prieťahmi v konaní, ktoré mohli vzniknúť vo veciach Košinár a spol. a Lehotay a spol. Označené prieťahy však určite nevznikli zavinením sudcu Babjaka, pretože bol nadmerne zaťažený (aj v porovnaní s inými sudcami trestného kolégia), nemal vytvorené podmienky pre riadny bezprieťahový výkon práce v pridelených veciach a vzhľadom na výkony, ktoré od svojho návratu na krajský súd mal, nebolo reálne v kratších lehotách vybaviť ešte aj tie veci, pre ktoré je disciplinárne stíhaný.


Z prehľadov agendy v senáte 5 To ku dňu 10.01.2011 vyplýva:
V roku 2007: senát skončil 469 vecí – Babjak 133 vecí (ktorý nastúpil až na konci januára 2007), Chovanko 171, Deák 165 vecí.
V roku 2008: senát skončil 528 vecí – Babjak 182 vecí, Chovanko 183 vecí, Deák 163 vecí.
V roku 2009: senát skončil 527 vecí – Babjak 188 vecí, Chovanko 176 vecí, Deák 163 vecí.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že sudca Babjak si riadne plnil svoje povinnosti, jeho výkony postupne rástli takým spôsobom, že v rozhodnom roku 2009 mal v senáte 5 To najviac skončených vecí. Ak vznikli nejaké prieťahy vo veciach, v ktorých mal konať sudca Babjak, je nepochybné, že tieto prieťahy museli objektívne vzniknúť bez zavinenia sudcu Babjaka, a to buď preto, lebo nebolo reálne v silách a možnostiach sudcu Babjaka zabrániť vzniku takýchto prieťahov, alebo jednoducho preto, že prieťahy vznikli ešte pred príchodom sudcu Babjaka na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Z prehľadov „Stav agendy“ v jednotlivých senátoch vyplýva, že senát 5 To mal dlhodobo dvojnásobne viac nevybavených a reštančných vecí v porovnaní s ostatnými senátmi (2 To, 3 To), pričom tento stav bol zrejmý už aj v roku 2006. Kým napr. v decembri 2006 mal senát 2 To nevybavených 29 vecí, z toho starších ako 2 mesiace 3 veci, senát 3 To mal nevybavených 19 vecí a z toho 2 veci staršie ako 2 mesiace, senát 5 To mal v rovnakom období nevybavených až 80 vecí a z toho 53 vecí starších ako 2 mesiace. Obdobná situácia bola aj v januári 2007, kedy mal senát 2 To nevybavených 32 vecí a z toho jednu staršiu ako 2 mesiace, senát 3 To mal nevybavených 16 vecí a z toho 2 staršie ako 2 mesiace, senát 5 To mal nevybavených 64 vecí a z toho 39 vecí starších ako dva mesiace.

V agende T koncom decembra 2006 mal senát č. 2 sedem neskončených vecí, senát č. 3 deväť neskončených vecí, kým senát č. 5 až sedemnásť neskončených vecí.

Z uvedeného teda vyplýva:

- sudca Babjak využil všetky zákonné možnosti na to, aby opakovane upozornil na hroziace prieťahy v niektorých konaniach,
- naopak, predseda súdu a riadiaci predseda senátu neurobili všetko pre to, aby zabránili vzniku prieťahov v konaniach, hoci na ne boli vopred a opakovane upozorňovaní,
- výkony sudcu Babjaka jednoznačne preukazujú, že si riadne plnil svoje povinnosti a ak v niektorých veciach nemohol konať riadne a včas, nebolo to jeho zavinením.

III.2


Sme presvedčení, že v prípade sudcu Babjaka došlo nielen k porušeniu zásady rovnakého prístupu k sudcom, ale aj k nezákonnému prideleniu vecí po odchádzajúcom sudcovi Škorpilovi konkrétnemu sudcovi bez toho, aby boli využité prostriedky náhodného výberu.

V súlade s ust. § 51 zákona o súdoch č. 757/2004 z.z. sa veci prideľujú jednotlivým senátom, samosudcom, súdnym úradníkom a notárom „náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí“.

Pritom platí, že náhodným výberom sa podľa rozvrhu práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už aj pridelené veci aj v prípade:
„a) dlhodobej šesť týždňov presahujúcej neprítomnosti zákonného sudcu, ktorému bola vec pridelená,
...
c) výraznej nerovnomernosti zaťaženosti sudcov...“. (§ 51 ods. 4 cit. zákona).

Hoci zákon výslovne neuvádza, že takýmto spôsobom sa postupuje aj v prípade odchodu sudcu na dôchodok, je nepochybné, že analogicky tak postupovať treba. Z uvedeného vyplýva, že existovali aspoň dva dôvody, pre ktoré mali byť veci po odchádzajúcom sudcovi Škorpilovi opätovne náhodne prerozdelené:

- odchádzajúci zákonný sudca bol neprítomný dlhšie ako šesť týždňov (keďže odchádzal na dôchodok) – bolo by absurdné, ak by sa toto ustanovenie aplikovalo v prípade viac-mesačného výpadku sudcu, avšak nie v prípade sudcu, ktorý natrvalo odchádza na dôchodok,
- sudca Babjak opakovane poukazoval na svoju výraznú nerovnomernú zaťaženosť.

Napriek tejto skutočnosti veci po odchádzajúcom sudcovi boli všetky en bloc (s dodatočnou výnimkou jednej veci) pridelené konkrétnemu sudcovi, bez akéhokoľvek prvku náhodnosti. Navyše, tento sudca následne opakovane a s plnou vážnosťou poukazoval na skutočnosť, že je neprimerane zaťažovaný a že je potrebné túto situáciu riešiť v záujme predchádzania prieťahom v konaní. Predseda súdu ani riadiaci predseda senátu na túto skutočnosť v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami nereagovali, naopak – predseda súdu ako navrhovateľ začal vyvodzovať disciplinárnu zodpovednosť sudcu za niečo, čo on sám nebol v stave ovplyvniť a zmeniť. Je zrejmé, že presne toto bol postup, ako sa mohli ostatní sudcovia vyhnúť tomu, že by prevzali niektorú z vecí označovaných ako „nočné mory“. Takýto postup je však nezákonný, neústavný (popiera základné právo účastníkov konania na zákonného sudcu) a vo vzťahu k sudcovi Babjakovi aj diskriminačný. 

III.3

Esenciálnou náležitosťou disciplinárneho previnenia, ktoré sa sudcovi Babjakovi kladie za vinu, je zavinené konanie.

§ 116 ods. 2 písm. g) zák. č. 385/2000 Z.z. totiž znie: závažným disciplinárnym previnením sudcu je „g) zavinené konanie sudcu, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní.“

Aj z rozhodovania disciplinárnych súdov vyplýva, že disciplinárneho previnenia spočívajúceho v porušení povinnosti v pridelených veciach konať plynulo a bez prieťahov sa môže sudca dopustiť len vtedy, ak je preukázané jeho zavinenie. Zavinenie (úmyselné i nedbanlivostné) je vybudované na zložke poznania a na zložke vôle. Zložka poznania zahŕňa vnímanie sudcu, ako aj predstavu predmetov a javov, ktoré vnímal predtým alebo ku ktorým dospel svojím úsudkom na základe poznatkov a skúseností. Vôľová zložka zahŕňa predovšetkým chcenie alebo uzrozumenie (pri úmyselnom zavinení), teda rozhodnutie konať určitým spôsobom so znalosťou podstaty veci, pri vedome nedbanlivostnom zavinení zahŕňa spoliehanie sa bez primeraných dôvodov, že k porušeniu či ohrozeniu záujmov chránených zákonom nedôjde. (1 Dso 1/04)

Zavineným nesplnením tejto povinnosti pritom nie je každá nečinnosť sudcu, ale len také obdobie jeho nečinnosti, ktoré je neprimerané povahe veci, ak nekonaniu nebránia objektívne dôvody. Sudca Babjak prieťahy v konaní nechcel spôsobiť, preto opakovane poukazoval na ich hrozbu a na potrebu riešenia tejto situácie. Na krajskom súde však neboli zabezpečené všetky potrebné personálne a materiálne predpoklady na riadny výkon súdnictva (napr. dostatok sudcov – senátov), ale ani zákonný postup predsedu súdu a riadiaceho predsedu senátu. V dôsledku toho sudca Babjak reálne nemohol konať v určitých reštančných veciach bez prieťahov (ktoré tam navyše v dvoch veciach vznikli ešte pred jeho príchodom na súd). V súlade s rozhodovacou praxou disciplinárnych súdov „nie je možné požadovať od sudcu plnenie povinnosti konať v každej veci plynulo a bez prieťahov“, „je vecou štátu, aby organizoval výkon svojho súdnictva tak, aby princípy súdnictva, zakotvené v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, boli rešpektované“. (1 Dso 9/2004) Krajský súd v Banskej Bystrici toto však nezabezpečil. Zdanlivé neplnenie sudcovských povinností zo strany sudcu Babjaka bolo zapríčinené objektívnymi okolnosťami, za ktoré nezodpovedá sudca, ale štátna správa súdu.

Aj štatistické výsledky o jeho práci svedčia o tom, že jeho pracovné výkony boli na dobrej až nadpriemernej úrovni, avšak v dôsledku zlej organizácie práce a nesprávneho prerozdelenia vecí po odchádzajúcom sudcovi spôsobili, že v niektorých veciach sudca Babjak nemohol konať bez toho, aby v nich vznikli prieťahy v konaní.



IV.

Celkovo možno konštatovať, že celý návrh je zmätočný. Nie je zrejmé, na základe akých skutočností vlastne navrhovateľ dospel k záveru, že sudca Babjak sa dopustil zavineného konania, ktoré malo za následky prieťahy v konaniach.

Sudca Babjak od nástupu, teda od januára 2007, opakovane upozorňoval, že veci, ktoré prevzal po odchádzajúcom sudcovi Škorpilovi, nie je schopný skončiť bez prieťahov v konaní.

V apríli 2007 navrhovateľ v liste označenom ako „Odpoveď na upozornenie“ a adresovanom sudcovi Babjakovi uvádza: „Beriem preto na vedomie Vaše upozornenie, mám za to, že nie je možné veci v agende T skončiť bez prieťahov, žiadam Vás však o vyvinutie maximálneho úsila, aby ste s týmito vecami začali pracovať. Pokiaľ ide o agendu odvolaciu v To, mám za to, že ku dňu 26.3.2007 ste mali v tejto agende 13 nevybavených vecí. Som toho názoru, že túto agendu je možné plynule vybaviť a skončiť do konca júna 2007“.

Inými slovami, navrhovateľ v apríli 2007 konštatuje a pripúšťa (bez ďalšieho!), že prvostupňovú agendu T vo veciach, ktoré prevzal po sudcovi Škorpilovi, nie je možné skončiť bez prieťahov v konaní a sudcu Babjaka len vyzýva, aby vyvinul maximálne úsilie a začal s týmito vecami pracovať.

Následne však v novembri 2009 podáva navrhovateľ návrh na začatie disciplinárneho konania voči sudcovi Babjakovi z dôvodu údajného závažného disciplinárneho previnenia. Z návrhu, z vykonaného dokazovania ani zo žiadneho iného vyjadrenia navrhovateľa však nie je zrejmé, ako sa mohol sudca Babjak dopustiť prieťahov v konaniach, v ktorých prieťahy vznikli dávno pred jeho príchodom na súd, pričom aj sám navrhovateľ konštatoval, že tieto veci nie je možné skončiť bez prieťahov.

Napokon, vo vyjadrení navrhovateľa k Disciplinárnemu súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.01.2011 navrhovateľ uvádza, že „som nemohol splniť Vašu požiadavku v bode 1) a 2), keď ste ma žiadali, aby som uvedené veci posúdil aj z hľadiska náročnosti, pretože Vaša požiadavka presahuje moje možnosti a navyše by som mohol byť subjektívne ovplyvnený“.

Ak teda sám navrhovateľ nie je schopný posúdiť náročnosť vecí prejednávaných sudcom Babjakom, v ktorých sa mu kladie za vinu spáchanie závažného disciplinárneho previnenia (ktorým je zavinené konanie, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní), ako mohol navrhovateľ vôbec vyhodnotiť, že sudca Babjak v predmetných veciach spôsobil prieťahy v konaní? Pri zisťovaní, či vo veci boli alebo neboli spôsobené prieťahy v konaní súd predsa neskúma prieťahy len mechanickým počítaním dní od posledného úkonu uskutočneného vo veci, ale musí skúmať aj všetky súvisiace subjektívne a objektívne okolnosti. K nim nepochybne patrí aj charakter veci z hľadiska jej závažnosti a náročnosti, čo však nevie vyhodnotiť ani sám navrhovateľ!

Ústavný súd pri skúmaní existencie prieťahov v konaniach zohľadňuje určité kritériá:

zložitosť veci (toto kritérium je niekedy označované aj ako „základné“) a to tak vo vzťahu ku skutkovému stavu, ako i k platnej a účinnej právnej úprave, ktorú je potrebné aplikovať,
správanie sa účastníka konania
postup súdu.

Svedkovia počas konania potvrdili, že v prípade reštančných vecí, ktoré sudca Babjak prevzal po odchádzajúcom sudcovi, išlo celkove o skutkovo i právne zložité veci, s veľkým množstvom obžalovaných a žalovaných skutkov, nehovoriac o rozsahu spisového materiálu. Navrhovateľ však túto skutočnosť nijako nezohľadnil pri podávaní návrhu ani pre skúmaní, či sudca Babjak sa skutočne dopustil zavineného konania. V tejto súvislosti podotýkam, že v priebehu roku 2009 sudca Babjak ukončil všetky veci odvolacej agendy, ktorú zdedil po odchádzajúcom sudcovi Škorpilovi.

Ústavný súd tiež konštatoval, že ojedinelá nečinnosť aj v trvaní niekoľkých mesiacov nemusí paušálne zakladať existenciu zbytočných prieťahov, konkrétne napríklad, že nečinnosť v trvaní 4 mesiacov nie je obdobím nečinnosti takej povahy, ktorá odôvodňuje vyslovenie záveru o danosti zbytočného prieťahu. (napr. II. ÚS 21/01, III. ÚS 102/02).

Ústavný súd sa ďalej vyjadril, že je povinnosťou všeobecného súdu organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty účastníkov konania. (napr. I. ÚS 80/06)

V.


Z uvedeného teda vyplýva, že hoci navrhovateľ najskôr pripustil, že v minimálne v dvoch predmetných veciach nie je možné skončiť konanie bez prieťahov, neskôr v rozpore s týmto svojím stanoviskom inicioval disciplinárne konanie proti sudcovi Babjakovi.
Ďalej vyplýva, že navrhovateľ síce nie je ani len schopný posúdiť zložitosť preskúmavaných vecí, čo samé o sebe vylučuje možnosť posudzovať vznik prieťahov v konaní, avšak vznik prieťahov napriek tejto vade konštatuje.
Z konania tiež vyplynulo, že na Krajskom súde v Banskej Bystrici sa dlhodobo používa taká prax pri prideľovaní spisov po odchádzajúcich sudcoch, ktorá je v rozpore so zákonnou úpravou.
Z konania však nevyplynulo, akého „zavineného konania“ sa mal dopustiť sudca Babjak, keďže navrhovateľ v priebehu celého konania neuviedol, o akú formu zavinenia má vlastne v prípade sudcu Babjaka ísť. 
Naopak, počas konania vyplynulo, že nie sudva Babjak, ale navrhovateľ ako predseda súdu a prípadne riadiaci predseda senátu, v ktorom bol sudca Babjak pridelený na výkon svojej sudcovskej funkcie, porušili svoje povinnosti, keď nezabezpečili takú organizáciu práce na súde (aj v dôsledku nezákonného prerozdeľovania spisov), ktorá by zabránila a vylúčila vznik prieťahov v konaniach.



Na záver konštatujem, že sudca Babjak je všeobecne hodnotený veľmi pozitívne s vysokou odbornou a pracovnou erudíciou, je pracovitý a výkonu svojej funkcie venuje naplno a efektívne svoj pracovný čas a úsilie. Neporušil zavinene žiadne svoje povinnosti ani práva účastníkov konania a ak k porušeniu ich práv došlo, bolo to spôsobené nie subjektívnym zavinením sudcu Babjaka, ale objektívnymi dôvodmi, ktoré on sám nespôsobil a nemohol ovplyvniť. Naopak, predseda súdu a riadiaci predseda senátu boli opakovane upozorňovaní na hrozbu vzniku prieťahov v konaní, napriek tomu však neurobili nič preto, aby tejto hrozbe zabránili a predišli.

Sme presvedčení, že v disciplinárnom konaní proti sudcovi Babjakovi ide o zlomyseľné a ničím nepodložené obvinenie, ktoré nemá reálny zákonný základ.


Čo sa týka navrhovaného trestu - tento je rovnako absurdný ako celý návrh, a vo vzťahu k doterajšej rozhodovacej praxi disciplinárnych súdov nanajvýš neprimeraný a ponižujúci. (Bežná prax disciplinárnych súdov v prípade, ak uznali sudcu vinného zo spáchania zavinených prieťahov v konaní, je, že takému sudcovi uložili zvyčajne napomenutie alebo zrážky zo mzdy na obdobie cca 3 mesiacov.)


Žiadame preto, aby disciplinárny súd sudcu Babjaka v plnom rozsahu oslobodil.

 

Eva Kováčechová,
advokátka.


Banská Bystrica, dňa 05.04.2011.

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Žiadne komentáre
Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Disciplinárne konania Disciplinárna vec sudcu Juraja Babjaka - Záverečný návrh právnej zástupkyne

Kontakt

Občianske združenie
P.O.BOX 112, 840 05 Bratislava
e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

Naši partneri