Disciplinárna vec sudcu Juraja Babjaka - posledné slovo sudcu

Právo posledného slova

Disciplinárnym návrhom sa mi kladie za vinu závažné disciplinárne previnenie – spôsobenie zbytočných prieťahov v štyroch veciach – a navrhuje preloženie na súd nižšieho stupňa.

 


I. Vo svojom záverečnom prejave sa v prvom rade sústredím na to, čo je v týchto súvislostiach najpodstatnejšie, to znamená, či som mal vytvorené ústavné a zákonné podmienky, aby som mohol  náležite realizovať svoje sudcovské práva a plniť sudcovské povinnosti.

 

V právnom štáte je pre riadny výkon súdnictva podstatná  realizácia ústavných zásad:
-viazanosti sudcu pri rozhodovaní ústavou a zákonom (čl.144 ods.1 ústavy);
-legality v zmysle čl.2 ods.2 („Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“);
-výkladu a uplatňovania právnych predpisov v súlade s ústavou (čl.152 ods.4);
-rovnosti podľa čl.12 ods.1 („Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach....“);
-zákonného sudcu (podľa čl.48 ods.1 nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi).

Ústavné zásady rovnosti a zákonného sudcu sú konkrétnejšie vyjadrené v zákone č.385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov(„zákon o sudcoch“) a v zákone č.757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov(„zákon o súdoch“.)

Ústavná zásada rovnosti je viac alebo menej priamo vyjadrená najmä v zákonných zásadách:
-rovnakých práv a povinností za rovnakých podmienok(„Každý sudca má za rovnakých podmienok rovnaké práva a povinnosti“-§34 ods.1 zákona o sudcoch);
-rovnomernej zaťaženosti(podľa §52 ods.1 zákona o súdoch je predseda súdu pri tvorbe rozvrhu práce povinný rešpektovať zásadu rovnomernej zaťaženosti sudcov);
-náhodného prideľovania vecí tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí(§51 ods.1 zákona o súdoch);
-náhodného prerozdeľovania už pridelených vecí za osobitných podmienok(§51 ods.4 resp.5 zákona o súdoch);
-prideľovania vecí sudcovi podľa rozvrhu práce tak, aby ich mohol prejednať a rozhodnúť bez zbytočných prieťahov(§34 ods.3 zákona o sudcoch);

Ústavnú zásadu zákonného sudcu vyjadruje §3 ods.3 zákona o súdoch. Podľa tohto ustanovenia zákonným sudcom je sudca príslušného súdu, ktorý bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci, pričom :“Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte“.

II. Nezanedbateľný problém s rovnosťou sudcov v rámci Slovenskej republiky je daný aj v tom, že na Krajskom súde v Banskej Bystrici („krajský súd“) v trestnej agende je v porovnaní s inými krajskými súdmi pri nižšom počte sudcov, vyšší nápad  odvolacích vecí  To a Tpo (štatistika Ministerstva spravodlivosti SR, zápisnica z trestného kolégia krajského súdu z 20.4.2010.)

III. Môj návrat na krajský súd z Ústavného súdu Slovenskej republiky dňa 22.januára 2007 sprevádzali tieto vzájomne súvisiace  relevantné udalosti:
a) so sudcom Bednárom sme po roku jeho pôsobenia na krajskom súde boli vzájomne vymenení (ja som sa stal členom 5-ky a on 2-ky), evidentne za účelom, aby mi v 5-ke riadiaci predseda senátu Chovanko  pridelil v jeden deň - popri bežnom nápade vecí - rozsiahlu neskočenú agendu po sudcovi Škorpilovi (v celkovom rozsahu viac ako 30 000 strán),ktorá nebola riešiteľná  roky;
b)sudca Bednár po 22.januári 2007 konal a rozhodoval v 5-ke viaceré odvolacie veci (najmenej 30), hoci už nebol členom 5-ky a teda zákonným sudcom;
c)sudca Bednár si po 22.januári 2007 „preniesol“ z 5-ky do 2-ky viaceré prvostupňové veci(najmenej 3) - patriace primárne senátu 5 a nie sudcovi Bednárovi – a tým potom tieto veci bez akéhokoľvek zákonného základu opustili senát 5,t.zn. jeho členov  ako zákonných sudcov.

Tieto skutočnosti, za ktoré zodpovedajú v prvom rade predseda krajského súdu a riadiaci predsedovia senátov 5-ky a 2-ky,predstavujú  nerešpektovanie všetkých vyššie uvedených ústavných a zákonných zásad , na ktorých spočíva riadny výkon súdnictva.

Toto išlo samozrejme aj na môj úkor, pretože pri celkovom množstve pridelených vecí nebolo možné v každej veci konať bez prieťahov(bližšie viď rozbor vecí, za ktoré som disciplinárne stíhaný, podaný právnou zástupkyňou).Sčasti  to uznával aj sám navrhovateľ. Keď však podal na mňa disciplinárny návrh nielen za dve veci, ktoré mi napadli v januári 2007 po sudcovi Škorpilovi, ale aj za dve veci napadnuté v januári 2009,preukázal,že chcel aby som vo všetkých veciach konal bez prieťahov.

Tam, kde sa ústavnosť a zákonnosť  nerešpektujú , ide o dva navzájom previazané javy: neakceptovateľnú právnu kultúru a vnútornú korupciu.

Prejavmi neakceptovateľnej právnej kultúry sú v tomto prípade najmä:   
a)Nerešpektovanie sudcovského sľubu v zmysle čl.145 ods.4 ústavy(sudca sľubuje na svoju česť a svedomie, okrem iného, že sa bude spravovať ústavou a zákonmi).
b)“Mníchovské maniére“ (väčšina sudcov trestného kolégia krajského súdu sa zhodla v neprítomnosti jedného, že práve jemu pripadne problémové množstvo vecí).
c)Vykopanie „jamy na mamuta“ - pridelenie jednému sudcovi evidentne nezvládnuteľného množstva vecí na vybavenie v primeranom čase - do ktorej stačí iba posotiť vo vhodnom okamihu(politický podnet zo strany bývalej ministerky spravodlivosti - disciplinárne konanie.)
d)Viaceré vyjadrenia navrhovateľa.

Napriek prehľadom  hlavných druhov agend na krajskom súde (T, To, Tpo) ,rozsahu pridelenej agendy po Škorpilovi, a nemožnosti navrhovateľa objektívne posúdiť náročnosť  vybavovaných vecí, tento  v disciplinárnom návrhu tvrdí, že  Babjak nebol o nič viac zaťažený ako ostatní sudcovia.  Hoci na jar  2007  navrhovateľ uznáva, že viaceré veci po Škorpilovi nemožno vybaviť bez prieťahov, vo veciach Košinár a Lehotay prieťahy počíta už od nápadu vecí sudcovi Babjakovi( 30.1.2007.)
Aj keď navrhovateľ na jednej strane tvrdil, že 5-kové veci nemôžu opustiť tento senát (a preto ich musí robiť Babjak),na strane druhej však s jeho vedomím iné 5-kové veci opustili tento senát(viď vyššie).
e)Tvrdenia viacerých svedkov z krajského súdu, vypočutých v priebehu disciplinárneho konania, napr., že:
-pridelenie takého rozsahu vecí, aký dostal Babjak po Škorpilovi, je viacmenej  štandardné, zaužívané a obdobne sa postupovalo aj v minulosti;
-rovnomernú zaťaženosť konštatovalo aj trestné kolégium a sudcovská rada pri krajskom súde(ani v jednej zápisnici sa takéto zistenie nenachádza);
f)Neopodstatnene zahrnuté doby (v disciplinárnom návrhu) do času zbytočných prieťahov v konaní: keď sudca pracuje na iných veciach, soboty, nedele, štátne sviatky, dovolenka, práceneschopnosť a pod.
g)Vzbudzovanie iba zdania náhodnosti pri prideľovaní vecí sudcom.
Náhodné prideľovanie vecí prostredníctvom elektronickej podateľne, ako jeden z prvkov zabezpečenia rovnosti sudcov, je iba ilúziou, pokiaľ je možné aby manipulatívnymi úkonmi, ktoré  nepriaznivo ovplyvnia prácu sudcu Babjaka na roky, bol tento účelovo pridelený ku konkrétnym veciam.

Vnútorná korupcia je systém, kde nevládne transparentnosť a zásady rovnosti, rovnomernosti a náhodnosti pri prideľovaní vecí, ale nerovnosť, nerovnomernosť a zákulisné ťahy, ktoré zvýhodňujú jednu skupinu na úkor druhej (či všetkých na úkor jedného ...)

Sprievodnými znakmi takéhoto systému sú potom aj neobjektívne hodnotenie práce sudcov a možnosť prostredníctvom disciplinárneho konania „vyšachovať zo súdu nepohodlného alebo nevhodného sudcu“(paradoxom je, že práve v roku 2009,kedy bol podaný disciplinárny návrh, mal sudca Babjak v hlavných druhoch trestných agend najvyšší počet skončených vecí.)

Na samotný záver.

Návrh na vyslovenie viny v tejto veci je podľa môjho názoru neopodstatnený preto, lebo:

1)Je spojený s osobou a s relevantným konaním najmä navrhovateľa, a teda s neústavnosťou, nezákonnosťou, neakceptovateľnou právnou kultúrou a vnútornou korupciou.
Vyhovenie takémuto návrhu a súdny výrok o vine  by v sebe potom zákonite obsahovali aj stotožnenie sa s označenými negatívnymi javmi.

2)Konanie navrhovateľa, ktoré je podstatnou príčinou tejto disciplinárnej veci, napokon aj podľa platného práva(zákon o sudcoch, v znení platnom od 1.februára 2011) napĺňa znaky závažného disciplinárneho previnenia nezlučiteľného s výkonom funkcie sudcu podľa §116 ods.3 písm. e) [„porušenie zákonných podmienok náhodného prideľovania vecí senátom, sudcom a súdnym úradníkom a náhodného prerozdeľovania už pridelených vecí“.]


V Banskej Bystrici,4.4.2011


Juraj Babjak

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Žiadne komentáre
Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Disciplinárne konania Disciplinárna vec sudcu Juraja Babjaka - posledné slovo sudcu

Kontakt

Občianske združenie
P.O.BOX 112, 840 05 Bratislava
e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

Naši partneri