Harabinov štýl si osvojili ďalší. V korupčnej kauze rozhodli ako on pri mafiánovi

December 2013: Vtedajší predseda Súdnej rady SR Štefan Harabin počas jej zasadnutia| Trend | 08.08.2017, 14:15 | Zuzana Petková | © 2017 News and Media Holding |

December 2013: Vtedajší predseda Súdnej rady SR Štefan Harabin počas jej zasadnutia

Zdroj: SITA

Sudcovia nerešpektujú stanovisko trestnoprávneho kolégia a rozhodujú ako Štefan Harabin.

Keď senát sudcu Štefana Harabina oslobodil mafiánskeho bossa Kýbla, spôsobil rozruch v justícii. Š. Harabin totiž vyhovel mafiánovým advokátom vo formálnej námietke a nerešpektoval väčšinový názor svojich kolegov. Harabinov postup teraz zopakovali ďalší sudcovia. Podobným spôsobom ako on zrušili trest pre vysokopostaveného úradníka obžalovaného z korupcie.

O čo išlo pri Kýblovi

Róberta Lališa, známeho pod prezývkou Kýbel, súdili za vedenie zločineckej skupiny sýkorovcov a objednávku vrážd. Špecializovaný trestný súd (ŠTS) mu vymeral doživotie. Kýbel sa proti tomuto rozsudku odvolal na Najvyšší súd. Namietal zaujatosť sudcov ŠTS a to z dôvodu, že predtým schvaľovali dohody o vine a treste členov Kýblovej skupiny, ktorí sa rozhodli v prípade svedčiť.

Š. Harabin sa s tým stotožnil a zrušil rozhodnutie voči Kýblovi. Celá vec sa vrátila na ŠTS. Jeho predseda Michal Truban sa však obrátil na Najvyšší súd, aby prípad odňali ŠTS.

Prokurátori podali v prvom polroku 89 sťažností na súdne prieťahy

| teraz.sk | TASR, včera 9:56 |

Generálny prokurátor Jaromír Čižnár počas tlačovej konferencie na tému Objasnenie okolností, ktoré predchádzali kandidatúre Jaromíra Čižnára na post generálneho prokurátora SR, 8. decembra 2014 v Bratislave.

Generálna prokuratúra tvrdí, že podávanie sťažností sa javí ako vhodný prostriedok smerujúci k odstráneniu nečinnosti súdov v trestnom konaní.

Bratislava 12. augusta (TASR) - V prvom polroku tohto roka podali prokurátori 89 sťažností na príslušné súdy pre súdne prieťahy. V minulom roku to bolo spolu 243 sťažností. Pre TASR to povedala hovorkyňa Generálnej prokuratúry (GP) SR Andrea Predajňová.

Generálna prokuratúra tvrdí, že podávanie sťažností sa javí ako vhodný prostriedok smerujúci k odstráneniu nečinnosti súdov v trestnom konaní a v prevažnej väčšine napĺňajú účel zákonodarcu z hľadiska zabezpečenia rýchlosti súdneho konania.

Dôvera Slovákov v právny systém za posledných päť rokov narástla

| sme.sk | 11. aug 2017 o 15:13 TASR |

Ilustračné foto.(Zdroj: SME - Gabriel Kuchta)

Právnemu systému dôveruje čoraz viac Slovákov.

BRATISLAVA. Dôvera v slovenský právny systém za posledných päť rokov narástla. Vyplýva to z prieskumu, ktorý pre Najvyšší súd (NS) uskutočnila v júli 2017 agentúra Focus.

Na otázku "Do akej miery dôverujete slovenskému právnemu systému" mohli respondenti odpovedať na 11-bodovej škále, od nula do desať, pričom nula znamenala "vôbec nedôverujem" a desať "úplne dôverujem".

"Priemerná hodnota dôvery na tejto škále bola v roku 2017 na úrovni 4,59," priblížil výsledok prieskumu hovorca súdu Boris Urbančík.

Najlepšie zarábajúci sudca prekonal platom prezidenta

| .sme.sk | 9. aug 2017 o 17:24 TASR |

Prezident Andrej Kiska je zrejme najlepšie platený ústavný činiteľ.(Zdroj: TASR)

Veľa sudcov začalo v priznaniach uvádzať čistý príjem, ich zárobky tak vyzerajú nižšie.

BRATISLAVA. Najlepšie plateným slovenským sudcom bol v roku 2016 predseda trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu (NS) SR Libor Duľa.

Vyplýva to z majetkových priznaní sudcov, ktoré na svojej stránke zverejnila Súdna rada SR. Duľa mal vlani zo sudcovskej funkcie príjem 69.951 eur, pravdepodobne v čistom.

Prekonal aj prezidenta

Prekonal tak zrejme najlepšie plateného ústavného činiteľa, ktorým je prezident SR Andrej Kiska.

Veľa sudcov začalo v priznaniach uvádzať netto príjem, opticky ich zárobky vyzerajú nižšie. Ročný plat šéfa trestnoprávneho kolégia mohol v hrubom presiahnuť úroveň stotisíc eur. Kiska mal v roku 2015 príjem 95.732 eur. Priznania za rok 2016 Národná rada SR ešte nezverejnila.

Duľov zárobok je pritom viac ako dvojnásobkom platu premiéra Roberta Fica za rok 2015 (45.353 eur) a trojnásobkom platu bývalého ministra spravodlivosti Tomáša Boreca (33.534 eur).

Žitňanskej novela narazila. Je na Ústavnom súde

S podaním, ktoré na Ústavný súd odoslala Jana Bajánková, súhlasí aj jej nástupkyňa na poste predsedníčky Súdnej rady Lenka Praženková.| hnonline.sk | 08.08.2017, 00:00 | Autor: Martin Ducár |

Zdroj: TASR - S podaním, ktoré na Ústavný súd odoslala Jana Bajánková, súhlasí aj jej nástupkyňa na poste predsedníčky Súdnej rady Lenka Praženková

Bývalá predsedníčka Súdnej rady Jana Bajánková napadla zmeny sudcovských zákonov. 

Novela sudcovských zákonov z dielne ministerstva spravodlivosti sa ocitla na Ústavnom súde. Sťažnosť sem poslala ešte koncom júna bývalá predsedníčka Súdnej rady Jana Bajánková. Exšéfka sudcov napadla dve nové ustanovenia zákona o Súdnej rade. Majú byť protiústavné. 

Zvyčajne nesudcovia 

Od júla totiž zákon odporúča parlamentu, prezidentovi a vláde vyberať členov Súdnej rady spravidla z radov nesudcov. To sa nepáčilo ešte v medzirezortnom pripomienkovom konaní nielen samotnej rade, ale napríklad aj Najvyššiemu súdu či Združeniu sudcov Slovenska. Parlament však zákon schválil v podstate bez zmien. Ministerka Lucia Žitňanská argumentovala, že vychádzala z programového vyhlásenia vlády. Koalícia sa v ňom zaviazala presadzovať, aby nominanti politických mocí neboli sudcovia, pričom sa týmto má eliminovať apriórne podozrievanie sudcov zo spriaznenosti s tou‑ktorou politickou stranou. Žitňanská taktiež tvrdila, že zmenou sa napĺňa samotný zmysel Súdnej rady, ktorý je v tom, aby v nej bola súdna moc konfrontovaná aj s inými odborníkmi z praxe. Podľa nej síce trio parlament, prezident a vláda môžu za člena rady nominovať aj sudcu, no primárne by mali vymenovať nesudcov. 

Viac ako polovica krajských súdov poľavila v tempe riešenia sporov

V roku 2016 bol priemerný počet prípadov na...|, Pravda 06.08.2017 12:00 |

V roku 2016 bol priemerný počet prípadov na jedného sudcu približne 225, čo pri dovolenkách alebo prípadných chorobách vychádza zhruba jeden prípad na deň. Podľa viacerých sudcov sa takýto nápor dal zvládnuť. Autor: SHUTTERSTOCK

Päť krajských súdov sa pohoršilo. V porovnaní s vlaňajškom sa im na stoloch začalo kopiť viac nevybavených spisov. Najhoršia situácia je v Bratislave, Žiline a Banskej Bystrici, kde ide o tisícové prepady pri ukončených veciach.

Nelichotivé hodnotenie ukázali štatistiky za prvých šesť mesiacov tohto a minulého roka, ktoré denníku Pravda poskytlo šesť z ôsmich krajských súdov. Aj napriek tomu, že tento trend tu bol už pred rokom, rezort spravodlivosti situáciu nevidí dramaticky.

Najväčším kameňom úrazu je odlev mladých šikovných ľudí z administratívy, ktorí sú veľmi chabo zaplatení. zdroj blízky justičnému prostrediu

Poukazuje na to, že z dlhodobého hľadiska na krajských pracoviskách stúpa počet ukončených prípadov. Sami sudcovia si problém uvedomujú, príčiny vidia v slabom personálnom obsadení vyšších a nižších súdnych úradníkov. Privítali by preto takýchto pomocníkov viac.

Bratislavský krajský súd vybavil v prvom polroku 2017 o 1 028 p­rípadov menej ako vlani, žilinský o 1 311 a banskobystrický až o 2 414. Najlepšie si viedol Krajský súd v Prešove, tam pohli s agendou dopredu v 1 287 prípadoch. Údaje za týždeň nedokázali Pravde dodať krajské súdy v Nitre a v Trenčíne.

Dôvodov, prečo klesol počet vyriešených prípadov, môže byť viacero, zdroj blízky justičnému prostrediu, ktorý si neželal zverejniť meno, pomenoval príčiny. „Najväčším kameňom úrazu je odlev mladých šikovných ľudí z administratívy, ktorí sú veľmi chabo zaplatení. Odchádzajú nám do súkromného sektora, kde sú lepšie peniaze. Súdy tak zaškolia, pripravia a následne o takýchto ľudí prídu. Administratívna záťaž pritom vôbec neklesá,“ uviedol zdroj.

Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Domov

Kontakt

Občianske združenie
P.O.BOX 112, 840 05 Bratislava
e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

Naši partneri