Nový film Zuzany Piussi OČISTA bude mať svetovú premiéru na prestížnom festivale Ji.hlava

TLAČOVÁ SPRÁVA

Filmárka Zuzana Piussi, ktorá roky sleduje situáciu v slovenskej justícii, sa vrátila k svojmu rozpracovanému dokumentu s pracovným názvom V hmle, film dokončila a OČISTA bude mať svetovú premiéru 29. októbra 2021 na prestížnom Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov Ji.hlava. Dokument sleduje zblízka príbeh snahy o očistu justície a započatie jej reformy, ktorá by mala viesť k naplneniu spravodlivosti. Film sa bližšie venuje aj dvom šokujúcim prípadom, pri ktorých sa ukazuje, že korupcia v justícii nie je len abstraktný pojem, tretia moc môže spôsobiť aj ničenie ľudských životov, šikanu alebo krytie obrovských majetkových transferov. Najväčší medzinárodný festival venovaný autorskému dokumentárnemu filmu v strednej a východnej Európe uvedie OČISTU v súťažnej sekcii Česká radosť.

„Právo reprezentuje pevnú štruktúru spoločenských vzťahov. Keď je tento systém práva spochybnený, spoločnosť sa ocitá v hmle. V hmle bol pôvodný názov filmu, ktorý ukazoval v čom sa justícia ocitla po harabinovskej ére. Po voľbách sa rozbehla očista justície. Rozhodla som sa pokračovať v natáčaniu a zachytiť tento proces očisty cez sudcov, ale aj obyčajných ľudí ktorí chodia na pojednávania. Zo začiatku to vyzeralo nádejne, no po dvoch rokoch sa dá skonštatovať, že spoločnosť je rozdelená a prebieha mocenský boj v inštitúciách. Napriek tomu verím, že film ponúkne ľuďom okrem intenzívneho zážitku aj hlbšie pochopenie fungovania justície a jej problémov, a aj v tom je istá nádej,“ povedala Zuzana Piussi.

Jednou z hlavných postáv a iniciátorkou prvého aj druhého dokumentu o súdnictve je sudkyňa Katarína Javorčíková, ktorá odišla ešte pred zverejnením Kočnerovej Threemy z justície. Pred svojím odchodom napísala text „Dôvody prečo nebyť sudcom“, v ktorom opísala stav slovenskej justície, najmä nevymožiteľnosť práva a odoslala ho ako vysvetlenie svojho odchodu Súdnej rade SR a všetkým sudcom. „To bol dôvod, prečo som sa začala venovať opäť tejto téme. Po voľbách nastala zmena, Katarína Javorčíková sa stala členkou Súdnej rady a zapojila sa do procesu reforiem,“ doplnila Zuzana Piussi.

Novú súdnu mapu by mali lepšie vysvetliť, protesty sú podľa odborníkov výsledkom slabej komunikácie

súd, sudca| webnoviny.sk | 15. 10. 2021 |

Ministerstvo spravodlivosti SR by malo lepšie vysvetliť dopady navrhovanej reformy súdnej mapy. Pre agentúru SITA to skonštatovala emeritná sudkyňa a členka súdnej rady Katarína Javorčíková a mimovládna organizácia VIA IURIS.

Reagovali tak na protesty sudcov a zamestnancov súdov proti návrhu novej súdnej mapy. Pred ministerstvom spravodlivosti 13. októbra protestovala približne stovka ľudí.

Nemajú jednoznačné odpovede

Podobné protesty sa konali aj pred Krajským súdom v Košiciach, Trenčíne a Nitre a pred okresnými súdmi v Kežmarku, Čadci, Námestove, Ružomberku či Piešťanoch

„Protesty sú výsledkom nedostatočnej komunikácie predkladateľa zákona s dotknutými sudcami a chýbajúcimi všeobecnými výstupmi, z ktorých návrh súdnej mapy vychádza,“ povedala Javorčíková.

Doplnila, že dotknutí sudcovia a administratíva potrebujú jasnú a predvídateľnú postupnosť krokov, akými sa ma reforma uskutočniť, kde budú pracovať, za akých podmienok a aká bude finančná záťaž spojená s cestovaním do vzdialených nových sídiel súdov. „Predložený návrh zatiaľ na to nedáva jednoznačné odpovede,“ dodala.

Sudca Hrubala: Uverili sme Andruskóovi, inak sa to stať nemohlo

Foto N - Tomáš Benedikovič| dennikn.sk | 15. októbra 2021 | Monika Tódová |

Foto N – Tomáš Benedikovič

Predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala predsedal senátu, ktorý sa zaoberal vraždou hurbanovského primátora Lászlóa Basternáka. Najvyšší súd tento týždeň potvrdil jeho odsudzujúci rozsudok.

Najvyšší súd v stredu potvrdil odsudzujúci verdikt pre Alenu Zsuzsovú, Romana Ostružlíka a Vladimíra Mosnára v kauze vraždy bývalého hurbanovského primátora Lászlóa Basternáka. Išlo o prípad senátu, ktorému ste predsedali, rozsudok ste vyhlásili 4. decembra 2020. Najvyšší súd rozhodol 13. októbra 2021, trvalo to zhruba desať mesiacov. Je to štandardná lehota?

V zásade platí všeobecné pravidlo, že súdy musia pracovať bez prieťahov. Súčasné obdobie však prináša problémy súvisiace s pretlakom vecí na náš aj na Najvyšší súd. Rozsudok síce bol vypracovaný v jednomesačnej lehote, ale pretože sa čakalo na doručenky, tak vec bola Najvyššiemu súdu predložená niekedy na jar. Pojednávanie trvalo orientačne 10 až 15 dní a prípad si určite vyžaduje štúdium. Je mi známe, že aj na Najvyššom súde chýbajú sudcovia, a desať mesiacov alebo reálne osem by som netragizoval. Je to tolerovateľné a vďaka za to, že to stihol aspoň v tejto lehote.

Je to tak, že teraz, keď už existuje korupcia aj na najvyšších miestach, máte naozaj veľa práce?

Penzum našej práce neurčujú nálady verejnej mienky alebo novinárov, ale počty obžalôb, návrhov na vzatie do väzby alebo návrhov na zásahy do súkromia a toto penzum sa za posledné dva roky zdvojnásobilo. To je hrubý, ale veľmi seriózny štatistický odhad. Som vďačný, že ministerstvo spravodlivosti reagovalo na naše požiadavky a že sme navýšili počet sudcov z 15 na 18, pevne verím, že už od budúceho roku. Súdna rada ich musí preložiť a pani prezidentka jedného aj menovať.

N á v r h - Pripomienky Súdnej rady Slovenskej republiky k 2. návrhu Reformy súdnej mapy

Hlavná stránka | Súdna rada Slovenskej republiky

  1. K procesu tvorby 2. návrhu Reformy súdnej mapy:

Súdna rada SR k 1. návrhu Reformy súdnej mapy zaujala stanovisko uznesením č. 327/2020 zo dňa 4.12.2020.

V procese tvorby súdnej mapy zdôraznila potrebu aktívnej účasti súdnej rady, zástupcov súdov, prokuratúry, advokácie a iných dotknutých subjektov.

Súdna rada konštatuje, že aj 2. návrh Reformy súdnej mapy (ďalej len „Návrh“)  bol opätovne pripravený bez zástupcov Súdnej rady Slovenskej republiky ako ústavného orgánu sudcovskej legitimity, zástupcov súdov a ostatných dotknutých subjektov. Týmto postupom je súdnej rade znemožnené aktívne participovať na tvorbe kľúčových zákonov pre súdnictvo a riadne si tak plniť svoje ústavné kompetencie.

Lehota 22 dní na podanie pripomienok v Medzirezortnom pripomienkovom konaní bola aj k tomuto Návrhu neprimerane krátka, na úkor riadnej prípravy pripomienok pre všetky dotknuté subjekty.

V predloženom Návrhu boli uskutočnené zmeny oproti 1. návrhu, ktoré nevychádzali z podaných pripomienok dotknutých subjektov. Predkladateľ ich v dôvodovej správe nevysvetlil, čím sa znemožnila riadna vecná argumentácia v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

Na rozdiel od 1. návrhu, ktorý Reformu súdnej mapy upravoval v jednom návrhu zákona, predložený Návrh reformu rozdelil do 4 návrhov zákonov, ktorých prepojenie je problematické a výsledok ich prijímania rizikový. Keďže nie je isté, ktorý z týchto návrhov zákonov a v akej výslednej podobe bude v parlamente prijatý, návrhy vychádzajú aj z existencie súdov, ktoré sa majú z hľadiska zámeru predkladateľa zrušiť. Môže to v konečnom výsledku spôsobiť vzájomnú inkompatibilitu prijatých zákonov a následné narušenie riadneho chodu a správy súdov.

Táto pripomienka je zásadná.

Pripomienky Súdnej rady Slovenskej republiky k 2. návrhu Reformy súdnej mapy

Musíme obnoviť dôveru v súdnictvo, alebo dôveryhodnosť sudcov? - Slavomír  Repka - (blog.sme.sk)

  1. Súdna rada podporuje racionalizáciu a redukciu okresných súdov Slovenskej republiky a zriadenie mestských súdov v Bratislave a Košiciach za predpokladu, že v každom jednotlivom prípade zrušenia alebo zlúčenia okresných súdov a pri vytváraní mestských súdov sa potvrdí vyššia efektívnosť, špecializácia a dostupnosť prístupu k súdu a spravodlivosti.

Z uplatnených pripomienok dotknutých okresných súdov však vyplývajú vecné argumenty, ktoré popierajú naplnenie zámeru predkladateľa vytvoriť nové obvody okresných súdov na základe prirodzených spádových a kultúrnych regiónov, v ktorých budú pôsobiť rovnomerne zaťažení sudcovia. Dotknuté súdy namietajú, že nové súdne obvody sú neproporčné a diametrálne rozdielne z hľadiska hustoty obyvateľstva, ich rozlohy, nápadu vecí, vzdialeností pre účastníkov súdnych konaní a nerešpektujú ich historické väzby. Súčasne navrhujú alternatívy, ktoré sledované zámery a prezentované kritériá predkladateľa môžu naplniť.

Súdna rada navrhuje vziať do úvahy ako alternatívu najmä nasledovné návrhy okresných súdov:

  • zachovať Okresný súd Topoľčany a zlúčiť ho s okresnými súdmi Partizánske a Bánovce nad Bebravou. Alternatívne, zachovať Okresný súd Partizánske a zlúčiť ho s Okresným súdom Bánovce nad Bebravou,
  • zachovať Okresný súd Považská Bystrica, ktorý existuje od roku 1872, pričleniť k nemu územný obvod okresu Púchov a ponechať mu špecializáciu na agendu nedobrovoľných hospitalizácií a spôsobilosti na právne úkony,
  • zachovať Okresný súd Vranov nad Topľou, ktorý existuje od roku 1910 a z hľadiska veľkosti a špecializácie sudcov spĺňa všetky sledované kritériá (1. návrh reformy počítal s jeho zachovaním),
  • Okresný súd Nitra ponechať v súdnom obvode Krajského súdu v Trnave (1. návrh počítal s takouto zmenou), ktorý je od neho oveľa menej vzdialenejší ako Krajský súd v Banskej Bystrici,

Táto pripomienka je zásadná.

Tlačová správa ZOJ k aktuálnemu návrhu novej súdnej mapy

Dňa 8.marca 2021 sudcovská iniciatíva „Za otvorenú justíciu“ (ZOJ) zverejnila svoje stanovisko k 1. verzii návrhu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky na zmenu súdnej mapy.

ZOJ zotrváva na tomto stanovisku aj vo vzťahu k 2. verzii tohto návrhu, ku ktorému bolo už ukončené medzirezortné pripomienkové konanie.

V záujme podstatne lepšej špecializácie sudcov, rovnomernosti ich zaťaženia vo všetkých regiónoch Slovenska a vyššej efektivity práce súdov ZOJ naďalej podporuje :

  • zriadenie mestských súdov v Bratislave a Košiciach,
  • vytvorenie troch odvolacích súdov pre Západoslovenský, Stredoslovenský a Východoslovenský krajský súdny obvod, s alternatívou vytvorenia dvoch krajských súdov v rámci Západoslovenského súdneho obvodu,
  • oddelenie správneho súdnictva od sústavy všeobecných súdov tak, aby okrem Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky boli vytvorené v týchto súdnych obvodoch 3 krajské prvoinštančné správne súdy,
  • redukciu okresných súdov o tie, na ktorých nie sú vytvorené podmienky na dostatočnú špecializáciu sudcov v hlavných súdnych agendách.

Vo vzťahu k otázke, kde konkrétne majú byť sídla nových krajských a okresných súdov v ZOJ nie sú jednotné názory. Odporúča, aby predkladateľ zákona  okrem analytických dát vychádzal z vecne dôvodných pripomienok uplatnených v pripomienkovom konaní zo strany sudcov, súdov, Súdnej rady Slovenskej republiky, zástupcov iných právnických profesií a hľadal názorové prieniky v záujme vytvorenia optimálneho modelu súdnej mapy. 

V Bratislave  14. októbra 2021

JUDr. Katarína Javorčíková

JUDr. Dagmar Valocká

hovorkyne ZOJ

 

Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Domov

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri