Zrozeny z chaosu: Jak mafie ovládly Slovensko

| investigace.cz | ÚNOR 18, 2019 | Autoři článku: Pavla Holcová, Katarína Jánošíková (ICJK), Cecilia Anesi a Luca Rinaldi (IRPI) |

Ve změnách politického systému, které otřásly celou východní Evropou v roce 1989, spatřily jedny z nejmocnějších mafiánských rodin světa nečekanou příležitost. V tehdejším Československu to znamenalo nejen přístup k vysoce postaveným lidem, ale i spousty bezpečného prostoru pro realizaci i těch nejdivočejších snů.

Jedny z prvních kriminálních syndikátů, které dorazily na Slovensko, byly z Balkánu. Jejich členové se vmísili mezi běžné Jugoslávce nebo Albánce, kteří na Slovensko přijížděli v rámci socialistické výměny pracovat nebo studovat.

Členové těchto skupin velmi rychle pochopili, že „soukromě podnikat“ lze i v československé verzi komunismu. Postupně začali ovládat jedny z mála systémových kriminálních aktivit, které na Slovensku tou dobou existovaly: prostituci, hazard nebo ilegální směnu valut.

„Kvůli železné oponě jsme neměli přístup do databází. Neměli jsme přístup k tomu, že nějaká osoba byla například v Rakousku nebo Německu hledaná pro drogovou trestnou činnost. Na Slovensku se schovala pod jinou identitu. Takovou informaci jsme ale my neměli. Dokonce zde byli odsouzeni lidé na falešné jména a odseděli si na falešné jména tresty,“ vysvětluje Jozef Stieranka, profesor katedry kriminální policie Akadémie Policajného Zboru v Bratislave a bývalý šéf finanční policie.

Keď som sa to dozvedel, zostal som zdesený

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt ján mazák| postoj.sk | Martin Hanus | 18. 02. 2019 |

Ján Mazák,  zdroj foto: SITA

Rozhovor s bývalým predsedom Ústavného súdu Jánom Mazákom o tom, ako rozhodoval tento súd v ére Ivetty Macejkovej.

Hovorí, že Ústavný súd prijímal v posledných 12 rokoch niektoré kľúčové rozhodnutia na politickú objednávku a viacerí sudcovia prejavovali neobvyklú blízkosť k politikom.

Ján Mazák v rozhovore pre Postoj tiež potvrdzuje, že aj on má informáciu o tom, že pred zásadným rozhodnutím Ústavného súdu v kauze generálny prokurátor bol vyvíjaný neprípustný tlak na ústavného sudcu Juraja Horvátha, kvôli čomu padlo rozhodnutie v prospech vtedajšieho prezidenta Ivana Gašparoviča. Podľa Mazáka čelil Juraj Horváth vonkajšiemu tlaku aj predtým, keď sa rozhodovalo o zrušení Špeciálneho súdu.

Ján Mazák bol v rokoch 2000 až 2006 predsedom Ústavného súdu SR, neskôr pôsobil ako prvý generálny advokát Súdneho dvora Európskej únie v Luxemburgu, je poradcom prezidenta Andreja Kisku. 

Keď som sa minulý týždeň českého novinára a právnika Tomáša Němečka pýtal, prečo máme u nás v porovnaní s Českom také rozdiely medzi jednotlivými érami Ústavného súdu, odôvodnil to aj spôsobom voľby alebo tým, že menej dbáme na kultúru neosobných pravidiel. Vy ste už dlhé roky v zahraničí, kde sú podľa vás príčiny, že 30 rokov po Novembri naša justičná elita zaostáva oproti okoliu?

Ak hovoríme o výkvete na Ústavnom súde, tak základným predpokladom takého hodnotenia je to, že tí, ktorí pôsobia na najmocnejšom súde krajiny, patria k elite nie preto, že sú sudcami, ale výlučne preto, že patrili k osobnostiam právnického sveta už pred svojím menovaním do talárov.

Zločin v priamom prenose. Súd popísal kauzu nástenka

| domov.sme.sk | 17. feb 2019 o 16:58 MATÚŠ BURČÍK |

Hlavní aktéri kauzy - Slota, Janušek a Štefanov.(Zdroj: TASR)
 

BRATISLAVA. "Vy si radšej kúpte lepší oblek," reagoval v decembri 2008 vtedajší šéf SNS Ján Slota na otázky redaktora SME ku kauze nástenkový tender.

Ťahala sa od roku 2007. Až v novembri minulého roka za ňu súd poslal do väzenia dvojicu Slotových exministrov Mariána Janušeka a Igora Štefanova.

Nástenkový tender bol prvý a doteraz jediný prípad, v ktorom súd potrestal bývalých vysokopostavených politikov za zneužitie funkcie. Udial sa za prvej vlády Roberta Fica v spojení Smeru s SNS a HZDS.

Podstata kauzy bola v tom, že cez pochybné výberové konanie na Janušekovom ministerstve výstavby sa k eurofondovej zákazke za vyše 97 miliónov eur dostalo konzorcium firiem blízkych Slotovi.

Nikto iný sa do tendra nemohol prihlásiť. Vypísaný vraj bol iba na nástenke v časti budovy ministerstva, ktorá nie je verejne prístupná. Z toho sa pre kauzu ujal názov "nástenkový tender".

Na okraj jednej ambície nebyť radovým sudcom, len predsedom Ústavného súdu

Foto N - Tomáš Benedikovič| dennikn.sk | Ján Mazák | 13. februára 2019 10:05 |

Foto N – Tomáš Benedikovič

Ukázalo sa, že poslanec Fico nevie, aký je skutočný vzťah medzi predsedom Ústavného súdu a jeho sudcami.

 

Ako bývalému predsedovi Ústavnému súdu mi priznanie poslanca Národnej rady Roberta Fica o tom, že mal záujem len o vedúcu pozíciu na Ústavnom súdu, vyrazilo dych. Vyslovená ambícia potvrdila, že pán poslanec nemá ani potuchy, aký je skutočný vzťah medzi sudcami a predsedom Ústavného súdu, aké sú v reálnej praxi požiadavky na predsedu a, predovšetkým, že vedúci predstaviteľ Ústavného súdu nie je pri ochrane ústavnosti  nadriadený sudcom Ústavného súdu.

Odhliadnuc od toho, že ústava neumožňuje uchádzať sa v Národnej rade o post predsedu Ústavného súdu (ide o výlučnú právomoc prezidenta republiky, ktorá nie je ničím, ako sme sa presvedčili pri vymenovaní mojej nástupkyne, obmedzená), ale len o kandidatúru o pozíciu sudcu tohto súdu, rád by som vniesol trochu reality do povedomí o postavení predsedu Ústavného súdu.

Právnik: Fico má väčšiu šancu, ak ho nezvolia dnes

Pavol Žilinčík, člen Súdnej rady SR nominovaný prezidentom Andrejom Kiskom| aktuality.sk | 12. 2. 2019 | Peter Hanák |

Pavol Žilinčík, člen Súdnej rady SR nominovaný prezidentom Andrejom Kiskom, Zdroj: Pavol Žilinčík

Právnik Pavol Žilinčík je nominantom prezidenta Andreja Kisku v Súdnej rade SR. Prebrali sme s ním možnosti, aké môžu nastať po dnešnej voľbe ústavných sudcov v parlamente.

Čo sa stane, ak v parlamente nikoho nezvolia? 

Potom by mala v najbližších dňoch prebehnúť opakovaná voľba s tými istými kandidátmi a poslanci by sa mali pokúsiť plniť svoju ústavnú povinnosť a zvoliť kandidátov v druhom termíne. Pokiaľ mám dobré informácie, tak by to malo byť vo štvrtok.

Ak by vo štvrtok opäť nikoho nezvolili a pri nikom by sa nenašla taká zhoda, že by za neho hlasovala väčšina poslancov, to znamená, že by Andrejovi Kiskovi neodišli z parlamentu žiadni kandidáti, čo by to znamenalo? Musel by parlament vypísať novú voľbu?

Znamenalo by to tri veci. Prvá je, že by si parlament nesplnil svoju ústavnú povinnosť a zlyhal by.

Druhá, že ústava nemá pre parlament stanovené sankcie pre toto konanie a jedinou sankciou by mala byť reakcia voličov na to, že si parlament neplní svoje povinnosti.

Tretia je, že by sa mala vypísať nová voľba na to, aby sa tá povinnosť splnila v ďalšom termíne.

A boli by tam úplne noví kandidáti?

Pokiaľ viem, tak sú názory, že by mohli kandidovať tí istí kandidáti, ale priznám sa, že som túto otázku neštudoval.

Ale museli by sa znova prihlásiť, znova absolvovať vypočúvanie a znova doložiť doklady?

Áno, v tomto prípade by musel celý proces prebehnúť od začiatku tak, ako to bolo prvýkrát.

Rozhovor s Tomášom Němečkom aj o tom, prečo nemáme dopustiť, aby sa Robert Fico dostal na Ústavný súd.

| postoj.sk | Martin Hanus | 11. 02. 2019 |

Tomáš Němeček, Profimedia

Rozhovor s Tomášom Němečkom aj o tom, prečo nemáme dopustiť, aby sa Robert Fico dostal na Ústavný súd.

Je držiteľom mnohých novinárskych cien, jeho texty o práve vyvolávali špeciálnu pozornosť medzi sudcami či advokátmi, je autorom biografií o významných ústavných sudcoch, Vojtěchovi Ceplovi a Eliške Wagnerovej, a knižného rozhovoru s Pavlom Rychetským, ktorý je už 15 rokov predsedom Ústavného súdu v Brne.

Tomáš Němeček v rozhovore pre Postoj hovorí, prečo sú na českých ústavných sudcov vyššie nároky než na slovenských, čo ho najviac zaujalo na procese, ktorým si teraz vyberáme deviatich sudcov, a či na súd do Košíc patria Robert Fico, Peter Kresák a Radoslav Procházka.  

Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Domov

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri