Sudca Mozner: Nie je dôvod vracať sa k Harabinovi

Foto N – Vladimír Šimíček| dennikn.sk | Monika Tódová | 17. augusta 2021 |

Foto N – Vladimír Šimíček

Odborný dôvod na zmenu väzby som nevidel, hovorí sudca Najvyššieho súdu a predseda jeho trestnoprávneho kolégia František Mozner. Rozpráva aj o tom, ako jeho senát poslal Mariana Kočnera do väzby v kauze zmenky.

V justícii ste od roku 2008. Prečo ste sa stali sudcom?

Už keď som študoval na právnickej fakulte, zaujalo ma sudcovské povolanie. Aj v blízkej rodine som mal sudcu, od malička som bol konfrontovaný s týmto povolaním. Mienil som sa uchádzať o túto pozíciu, ale cesta do sudcovského talára nebola až taká priamočiara. Keď som končil fakultu, menila sa právna úprava a zvýšil sa vekový cenzus pre vymenovanie sudcu na 30 rokov. Nebolo tiež úplne jasné, čo bude s čakateľmi, ktorí absolvujú skúšky a ešte nebudú mať požadovaný vek. Rozhodol som sa, že to skúsim na prokuratúre, kde vekový cenzus ostal zachovaný na 25 rokoch. Bola to veľmi dobrá voľba. Práca ma bavila možno aj preto, že som pôsobil na krajskej prokuratúre na oddelení prvostupňovej trestnej agendy, čo sú najzávažnejšie trestné činy. Krajská prokuratúra v Prešove bola relatívne mladá, keď som bol vymenovaný, a tomu zodpovedalo aj zloženie prvostupňového oddelenia so skvelou vedúcou. Veľmi som sa v práci našiel a ani som neuvažoval, že by som zmenil pôsobenie. Následne prišlo k zmene právnej úpravy, táto agenda sa presunula na okresy v sídle kraja. Nakoniec som sa rozhodol, že predsa sa len pokúsim stať sudcom. Podarilo sa mi to v roku 2008.

Ján Mazák: Väčšina sudcov sa úpadku prizerala a mlčala

undefined| dennikn.sk | 10. augusta 2021 | Tomáš Kvič | 

Ján Mazák

Bývalý predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky, od roku 1980 sudca z povolania. Ako Generálny advokát Súdneho dvora EÚ v Luxemburgu sa šesť rokov podieľal na rozvoji práva Európskej únie. Bol tiež poradcom prezidenta Andreja Kisku. V súčasnosti prednáša na Právnickej fakulte UPJŠ v Košiciach a podporuje očistné zmeny v justícii. 29. júna 2020 bol zvolený za predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky. Prof. JUDr. Ján Mazák PhD.

Európska komisia porovnala justičné systémy vo všetkých krajinách EÚ a v dôveryhodnosti skončilo slovenské súdnictvo na predposlednej priečke. Čo podľa vás spôsobilo taký enormný nárast nedôvery v súdnictvo?

Dôvody nízkej dôveryhodnosti slovenského súdnictva sú viaceré. Zbytočné prieťahy, nízka kvalita rozhodovania, vážne a aj preukázané podozrenia z kupovania spravodlivosti, uplácania sudcov, mimoprávne vplyvy na rozhodovanie súdov, napríklad zo strany ekonomicky mocných činiteľov alebo politicky vplyvných osobností. Z toho vyplynul, zjavne, silný pocit krivdy, nespravodlivého zaobchádzania s tými, ktorí sa dostali pred súd a tiež presvedčenie, že sudcovia berú otázku nestrannosti na ľahkú váhu.

Harabin si stále myslí, že je sudca. Chcel, aby sa naďalej voči nemu viedli disciplinárne konania a žiadal odškodnenie 50-tisíc

Foto N - Tomáš Benedikovič| dennikn.sk | 3. augusta 2021 | Verinika Prušová | 

Foto N – Tomáš Benedikovič

Odškodnenie žiadal bývalý sudca na Ústavnom súde. Sťažnosťou sa na ňom domáhal pokračovania disciplinárnych konaní, ktoré voči nemu viedli ako proti sudcovi. Ústavný súd mu dal jasnú odpoveď.

Keď sa Štefan Harabin rozhodol kandidovať vo vlaňajších parlamentných voľbách, prišiel o sudcovský talár. Novela z jesene 2019 hovorila jasne. Ak sa sudca rozhodne kandidovať v parlamentných voľbách či voľbách do europarlamentu, príde o funkciu sudcu.

Strata platí aj v prípade, ak strana, za ktorú kandiduje, vo voľbách neuspeje. Harabin išiel do tohto rizika a po voľbách vo februári 2020 ostal bez sudcovskej funkcie aj miesta v parlamente. Strana Vlasť, na ktorej čele kandidátky bol, nezískala ani len tri percentá. Nepomohlo ani vyše 61-tisíc preferenčných hlasov Harabina.

Ten si však stále myslí, že je sudcom.

Najnovšie ho z tohto omylu vyviedol už aj Ústavný súd.

Člen súdnej rady Ľudovít Bradáč: Časť sudcov uznáva morálne pravidlá len naoko

Člen súdnej rady Ľudovít Bradáč: Časť sudcov uznáva morálne pravidlá len naoko | tyzden.sk | Šimon Jaseňák | 26. júl 2021 |

Facebook/Ľudovít Bradáč

Dôveru v justíciu nezvýšime v dohľadnej dobe, v horizonte desiatok rokov žiadnym sebe lepším legislatívnym opatrením. Dôvera je krehká vec a závisí na tom, čomu hovoríme človečina hovorí v rozhovore sudca a člen Súdnej rady Ľudovít Bradáč.

Eurostat zverejnil prieskum verejnej mienky založený na pocite ľudí vyplývajúci z pocitu ľudí z justície, prokuratúry a z celého systému. Slovenský súdny systém je druhý najmenej dôveryhodný. Prečo si myslíte, že ľudia majú tento dojem?

Boli časy, keď sme na tom boli o niečo lepšie, no nikdy nie diametrálne lepšie. Neboli sme preborníci v dôvere v justíciu a jej kredibilitu. Výsledok prieskumu v dôveru justíciu nie je prekvapivý. Ako ste správne poznamenali, nedôvera je pocit, ktorý je prítomný v spoločnosti. Myslím si, že keby šlo o racionálne a objektívne ukazovatele, tak vzhľadom na počet prejednávaných vecí, by dosť vysoké percento súdnych rozhodnutí obstálo.

Problém teda nie je v kvalite rozhodnutí?
Nemajú ľudia tú nedôveru aj preto, že tie súdy trvajú šialene dlho? Napríklad spory o pozemky s pozemkovým fondom môžu trvať dekádu.
Hovoríme o obdobnom probléme ako máme v štátnej správe, ergo, že máme prílišne prebyrokratizovaný právny systém?
Vedeli by ste povedať nejaký príklad z praxe? máme druhú najväčšiu nedôveru voči justícii v EÚ, aké sú toho dôsledky na celú spoločnosť?

Tiene a nádeje justície

V slovenských pomeroch je už ošúchanou frázou konštatovanie, že justícia je dlhodobo jednou z najmenej dôveryhodných v Európskej únii a treba s tým niečo robiť. Názorov prečo to tak je a čo by sa vlastne malo urobiť je mnoho, a sú spravidla diametrálne odlišné ak sa pýtate v justícii samotnej alebo mimo nej.

Niečo sa stalo

 V 90-tych rokoch museli sudcovia zviesť náročný zápas na zrovnoprávnenie súdnej moci s vládou a parlamentom. Podarilo sa. Trojdelenie verejnej moci je v ústave a sudcovia sú ústavní činitelia už viac ako 20 rokov so všetkými právomocami aj zodpovednosťou. Mali sme v rukách všetky tromfy stať sa etablovaným justičným systémom, ktorý sa vyrovná aj najvyspelejším štátom EÚ. Namiesto toho sme na samom konci hodnotenia Eurobarometra vo vnímaní súdnej nezávislosti verejnosťou. Na otázku prečo, treba najprv hľadať odpovede v minulosti. Čo sa v justícii stalo:

·       Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 hlavný smer v postupne sa formujúcej justícii  na princípoch demokracie určovala politická moc. Jej nastavenie na autokratické spôsoby vládnutia (najmä vlády Vladimíra Mečiara a Róberta Fica) sa naplno prejavilo aj v justícii. Napriek zakotveniu samostatnej súdnej moci v ústave sa formálne nezávislí sudcovia ocitli na dlhé roky v autokraticky ovládanom systéme,

Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Domov

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri