Anton Jaček

Vážený pán prezident, vážení hostia, milé kolegyne a kolegovia,

Aj mne dovoľte, aby som sa poďakoval za pozvanie na tohtoročné zhromaždenie Soudcovské unie ČR.

Som čestným členom SÚ ČR už viac ako 20 rokov. Pravidelne a rád som sa zúčastňoval týchto stretnutí, ale posledné štyri roky mi v tom zabránili objektívne okolnosti. Prvé dva roky opatrenia súvisiace s covidom a ďalšie dva roky jesenná viróza.

Momentálne mám od 1.7.2024 prerušený výkon funkcie sudcu a k tomuto dátumu som sa vzdal aj funkcie predsedu Krajského súdu v Trnave. Mohol som pokračovať ešte dva a pol roka. Po 40-tich odpracovaných rokoch v justícii, z toho 18 rokov ako predseda krajského súdu, ma k tomu nepriviedla psychická alebo fyzická vyčerpanosť, ale pocit, že slovenská justícia je už roky prakticky nereformovateľná. Bráni tomu dlhoročná politická nestabilita v štáte, neschopnosť politických strán prijať spoločnú víziu reformy justície, ale hlavne vnútorná rozpoltenosť v sudcovskom zbore na samosprávnu očistu justície a intenzitu kritiky do vlastných radov.

Cieľom reformy by nemalo byť len zvýšenie dôveryhodnosti justície, ale dôveryhodnosť súdnictva posunúť na najvyššiu priečku zo všetkých štátnych orgánov v Slovenskej republike. Kto iný by mal mať takúto ambíciu ak nie nezávislá súdna moc?

Bolo by naivné očakávať, že o zmysluplnú reformu sa postará polarizovaná politická moc a polarizovaný sudcovský stav. Zmysluplná reforma v našich podmienkach prebehla len po nežnej revolúcii,  kde výnimočne zjednotený sudcovský zbor sa aktívne podieľal na zmenách ústavy a statusových zákonov. Táto reforma však nezvýšila dôveryhodnosť justície na očakávaný stupeň, lebo nebola dokončená. Neprišlo k osobnostnému a mentálnemu prerodu vo vnútri každého sudcu.

Ak by prerod nastal a nezanedbala sa osobnostná integrita sudcu cielenou výchovou, nemali by sme sudcu, ktorý chodí do práce v roztrhaných rifliach, vyťahanom tričku a pirátskou šatkou na hlave. Niektorí sudcovia by nezačínali ráno pojednávať o pol hodinu neskôr, lebo si  potrebujú vypiť kávu s kolegom. Mladá sudkyňa s trojročnou praxou na prvom stupni by nedávala poriadkovú pokutu účastníkovi, ktorý sa oprávnene domáha na pojednávaní argumentačne vyvrátiť tvrdenia protistrany a dokonca protestujúceho advokáta dá vyviesť z pojednávacej miestnosti justičnou strážou. Nemali by sme sudcu, ktorý na prvom stupni už tri roky nenapísal žiadne rozhodnutie, lebo túto prácu za neho vykonáva vyšší súdny úradník a sudca mu mesačne prispieva na plat zo svojho príjmu. Predseda súdu by nemusel riešiť fotografie sudcu na lyžovačke vo Vysokých Tatrách, ak nemal dovolenku a bolo mu umožnené v ten deň plniť si pracovné povinnosti v domácom prostredí. A to už nehovorím o sudcovi, ktorý v 15-tich veciach tri roky na prvom stupni, neurobí žiaden úkon. Alebo o sudcoch, ktorí majú na odvolacom súde nápad osem „až“ deväť vecí mesačne (pred 10 rokmi ich mali každý po 40), a nestačia vybavovať veci v primeranom čase, cítia sa preťažení, nestačí im ako pomoc jeden  vyšší súdny úradník v senáte, ale vehementne sa dožadujú, aby mal tohto úradníka každý z nich. Úplne zarážajúce je, ak v právne obtiažnej veci, kde bude nutné znalecké dokazovanie (náhrada škody na zdraví po neúspešnej operácii v nemocnici), mladý sudca na prvom stupni zavolá na súkromný mobil žalobkyne, aby zobrala žalobu späť ešte pred začatím prvého pojednávania, lebo podľa jeho názoru, nemôže byť úspešná. A to je len pár príkladov z obvodu môjho kraja. A takých krajov máme osem.

Na Slovensku je samozrejme oveľa viac pracovitých a čestných sudcov, ktorým to aj prekáža, ale majú obavu v prípade kritiky takýchto sudcov, z „hejtovania“ a zloby svojich kolegov. Preto sú radšej ticho. A za takýchto okolností aj verejnosť sudcov vníma ako nedôveryhodný mlčiaci celok.

Ako som uviedol vyššie, reforma v časti vnútornej obrody a uvedomovania si osobnej a spoločenskej zodpovednosti sudcov zatiaľ neprebehla a preto akákoľvek politická reforma nemôže zvýšiť dôveryhodnosť slovenského súdnictva. Osobne som stratil vieru v možnosť nápravy v najbližších rokoch, ak sa to nepodarilo za 35 rokov od nežnej  revolúcie. A som skeptický, či pri dnešnom politickom a spoločenskom vývoji a napätí bude prioritou politickej moci nezávislá, odborne zdatná a vysoko dôveryhodná justícia.

Ak ste na tom v Českej republike momentálne lepšie, tak vám úprimne gratulujem!

Ďakujem za pozornosť.

18. októbra 2024

Anton Jaček

autor je čestný člen

Soudcovské unie ČR