Vyhlásenie ZOJ 16/2/2019

      Nezávislá iniciatíva sudcov „Za otvorenú justíciu“ chápe Ústavu SR  ako celospoločenskú zmluvu, v ktorej  sa štát a občania dobrovoľne zaviazali navzájom sa rešpektovať, dodržiavať vlastné pravidlá a plniť si povinnosti, ktoré z nej vyplývajú.

       Sudcovia  ústavného súdu sú srdcom a dušou  tohto orgánu  a opakovanou  neúspešnou voľbou kandidátov na tieto funkcie  dochádza k závažnému spochybneniu podstaty demokratického  a právneho štátu.

       Nezaujímajú nás politické ani iné dôvody tohto stavu, nehovoríme do výberu kandidátov, nehodnotíme, neposudzujeme, neovplyvňujeme, len chceme, aby si  zákonodarná  moc splnila  svoju povinnosť voči moci súdnej a prispela ku kreovaniu najvyššieho orgánu v zmysle podmienok daných Ústavou SR.

     Teraz nelobujeme za súdnu moc, za jej benefity, za jej sudcov, len sa zasadzujeme za hodnoty demokracie, práva  a ústavnosti....všetko v záujme občanov a celej spoločnosti.

Sudcovia nezávislej iniciatívy ZOJ

  Galanta, dňa 15.2.2019.

 

Dva svety slovenských sudcov?

| dennikn.sk | MÁRIA TÓTHOVÁ | ŠTVRTOK 19. JÚLA 2018 21:15 |

Pred verejným zasadnutím pléna Ústavného súdu. Foto – TASR

Sudca by si mal uvedomovať, že nereprezentuje iba seba, ale aj tú zložku moci, ktorá potrebuje na plnenie svojej funkcie dôveru spoločnosti.

Autorka je emeritná sudkyňa, bývalá predsedníčka Okresného súdu Trenčín

V ostatných dňoch ma v médiách zaujali dve správy. Prvá: poslanec Národnej rady SR Alojz Baránik musí zaplatiť bratislavskej sudkyni A. P. E. sumu 200-tisíc eur. A zároveň sa musí ospravedlniť za to, že svojimi výrokmi zasiahol do jej práv na ochranu osobnosti, keď v parlamente predniesol slová naznačujúce, že sa správa korupčne.

Na okraj jednej ambície nebyť radovým sudcom, len predsedom Ústavného súdu

Foto N - Tomáš Benedikovič| dennikn.sk | Ján Mazák | 13. februára 2019 10:05 |

Foto N – Tomáš Benedikovič

Ukázalo sa, že poslanec Fico nevie, aký je skutočný vzťah medzi predsedom Ústavného súdu a jeho sudcami.

 

Ako bývalému predsedovi Ústavnému súdu mi priznanie poslanca Národnej rady Roberta Fica o tom, že mal záujem len o vedúcu pozíciu na Ústavnom súdu, vyrazilo dych. Vyslovená ambícia potvrdila, že pán poslanec nemá ani potuchy, aký je skutočný vzťah medzi sudcami a predsedom Ústavného súdu, aké sú v reálnej praxi požiadavky na predsedu a, predovšetkým, že vedúci predstaviteľ Ústavného súdu nie je pri ochrane ústavnosti  nadriadený sudcom Ústavného súdu.

Odhliadnuc od toho, že ústava neumožňuje uchádzať sa v Národnej rade o post predsedu Ústavného súdu (ide o výlučnú právomoc prezidenta republiky, ktorá nie je ničím, ako sme sa presvedčili pri vymenovaní mojej nástupkyne, obmedzená), ale len o kandidatúru o pozíciu sudcu tohto súdu, rád by som vniesol trochu reality do povedomí o postavení predsedu Ústavného súdu.

Právnik: Fico má väčšiu šancu, ak ho nezvolia dnes

Pavol Žilinčík, člen Súdnej rady SR nominovaný prezidentom Andrejom Kiskom| aktuality.sk | 12. 2. 2019 | Peter Hanák |

Pavol Žilinčík, člen Súdnej rady SR nominovaný prezidentom Andrejom Kiskom, Zdroj: Pavol Žilinčík

Právnik Pavol Žilinčík je nominantom prezidenta Andreja Kisku v Súdnej rade SR. Prebrali sme s ním možnosti, aké môžu nastať po dnešnej voľbe ústavných sudcov v parlamente.

Čo sa stane, ak v parlamente nikoho nezvolia? 

Potom by mala v najbližších dňoch prebehnúť opakovaná voľba s tými istými kandidátmi a poslanci by sa mali pokúsiť plniť svoju ústavnú povinnosť a zvoliť kandidátov v druhom termíne. Pokiaľ mám dobré informácie, tak by to malo byť vo štvrtok.

Ak by vo štvrtok opäť nikoho nezvolili a pri nikom by sa nenašla taká zhoda, že by za neho hlasovala väčšina poslancov, to znamená, že by Andrejovi Kiskovi neodišli z parlamentu žiadni kandidáti, čo by to znamenalo? Musel by parlament vypísať novú voľbu?

Znamenalo by to tri veci. Prvá je, že by si parlament nesplnil svoju ústavnú povinnosť a zlyhal by.

Druhá, že ústava nemá pre parlament stanovené sankcie pre toto konanie a jedinou sankciou by mala byť reakcia voličov na to, že si parlament neplní svoje povinnosti.

Tretia je, že by sa mala vypísať nová voľba na to, aby sa tá povinnosť splnila v ďalšom termíne.

A boli by tam úplne noví kandidáti?

Pokiaľ viem, tak sú názory, že by mohli kandidovať tí istí kandidáti, ale priznám sa, že som túto otázku neštudoval.

Ale museli by sa znova prihlásiť, znova absolvovať vypočúvanie a znova doložiť doklady?

Áno, v tomto prípade by musel celý proces prebehnúť od začiatku tak, ako to bolo prvýkrát.

Rozhovor s Tomášom Němečkom aj o tom, prečo nemáme dopustiť, aby sa Robert Fico dostal na Ústavný súd.

| postoj.sk | Martin Hanus | 11. 02. 2019 |

Tomáš Němeček, Profimedia

Rozhovor s Tomášom Němečkom aj o tom, prečo nemáme dopustiť, aby sa Robert Fico dostal na Ústavný súd.

Je držiteľom mnohých novinárskych cien, jeho texty o práve vyvolávali špeciálnu pozornosť medzi sudcami či advokátmi, je autorom biografií o významných ústavných sudcoch, Vojtěchovi Ceplovi a Eliške Wagnerovej, a knižného rozhovoru s Pavlom Rychetským, ktorý je už 15 rokov predsedom Ústavného súdu v Brne.

Tomáš Němeček v rozhovore pre Postoj hovorí, prečo sú na českých ústavných sudcov vyššie nároky než na slovenských, čo ho najviac zaujalo na procese, ktorým si teraz vyberáme deviatich sudcov, a či na súd do Košíc patria Robert Fico, Peter Kresák a Radoslav Procházka.  

O politických kandidátoch na ústavný súd a nemeckom príklade

Robert Fico na vypočutí pred ústavnoprávnym výborom. Foto N - Tomáš Benedikovič| dennikn.sk | 7. februára 2019 9:47 | Jozef Vozár | Autor je právnik |

Robert Fico na vypočutí pred ústavnoprávnym výborom. Foto N – Tomáš Benedikovič

Súčasná voľba kandidátov na ústavných sudcov otvorila otázku účasti bývalých či aktívnych politikov v týchto voľbách. Vstup bývalého trojnásobného premiéra ešte viac rozprúdil túto diskusiu. Samotný Robert Fico pri svojej prezentácii uviedol viaceré príklady zahraničných politikov, ktorých zvolili za ústavných sudcov okrem iného aj v Nemecku. Poďme sa pozrieť, ako to v tejto krajine funguje.

V Nemecku sa polovica zo 16 sudcov volí v Spolkovom sneme a druhá polovica sudcov v Spolkovej rade. V obidvoch komorách parlamentu sa vyžaduje dvojtretinová väčšina odovzdaných hlasov. Je to systém voľby ústavnou väčšinou, ktorý odporučila Slovensku aj Benátska komisia vo svojom nedávnom stanovisku. U nás sa ho nepodarilo presadiť. Nemecký ústavný súd sa skladá z dvoch osemčlenných senátov. Najmenej traja členovia senátu musia byť bývalí sudcovia najvyšších súdov zvyšok tvoria profesori práva. Medzi kandidátmi nemôžu byť žiadne iné právnické profesie – advokáti, notári a pod.

Výber sa uskutočňuje dohodou dvoch rozhodujúcich politických klubov – kresťanských demokratov a sociálnych demokratov. Najdôležitejšia pri výbere je veľmi vysoko nastavená odborná a morálna latka na kandidátov. Vychádza sa z toho, že každý kandidát je obrazom strany, ktorá ho nominovala a slabý sudca neobstojí pri konfrontácii s argumentačne zdatnejším kolegom. Výsledok? Nemecký ústavný súd patrí medzi najrešpektovanejšie ústavné súdy v Európe.

Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Domov

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri