Príbeh č.1 

Vo vchode bytového domu, kde býva moja dcéra s rodinkou, pred krátkym časom náhle zomrela manželka domovníka pána S., sympatická 70tnička. Žili  už sami, a  vždy boli ochotne naporúdzi, keď bolo potrebné niečo urobiť alebo pomôcť niekomu vo vchode. Taký milý, usporiadaný manželský pár, akých už veľa nevidieť.  Ak sa stane v rodine  takáto udalosť krátko pred Vianocami, človek by si pomyslel, že pre pochopiteľný smútok a žiaľ nie  je dôvod vnímať sviatky, a poznám aj takých, ktorí sa na dlhý čas uzavreli pred nimi., ale ...

Včera sme sa s vnučkou guľovali z posledných zvyškov bieleho snehu z kalamity, a pozerám, na balkóne pána domovníka sa čosi deje: najskôr so synom a nevestou, a potom sám vianočne zdobil balkón, ako to roky predtým robil s manželkou. A nezabudol ani na Mikuláša šplhajúceho sa s plným batohom darčekov., ktorý vždy okoloidúcim a nielen deťom vyčaril úsmev na tvári. 

Príbeh č. 2 

Krátko po vypuknutí vojny na Ukrajine sa, ako tisícky iných ukrajinských žien,  zbalila štyridsiatnička Larisa,  učiteľka hudby z juhozápadnej Ukrajiny, a s  9 ročným synom Koľom a  dvoma taškami  prišla za starším synom Antonom, ktorý v našom meste študuje na filozofickej fakulte jazyky. S pomocou jedného prešovského filantropa a sestry Maristelly, prešovskej Matky Terezy, si tu našla na istý čas domov, prácu a priateľov. V lete sa po upokojení vojnovej situácie vrátila na Ukrajinu, a hoci sa potom chcela aj so synom vrátiť, veď ju čakala  práca v umeleckej škole, manžela pár dní pred jej odchodom zrazil opitý vodič. A tak  ho zostala opatrovať. Po útokoch Ruska na energetické zdroje Ukrajiny sa rozhodla len so synom, prísť na naše Vianoce. Oni tie svoje slávia v januári, cestovali skoro celý deň. Keď sme sa zvítali, na moju otázku, či niečo nepotrebuje, veď idú sviatky, odpovedala, že majú čo potrebujú a stačí, ak pár dní nebudú musieť mať strach z bombardovania.

Príbeh č.3

Na konci novembra boli na náš súd vymenovaní traja noví sudcovia a v polovici decembra aj nová sudkyňa. Mladí ľudia s nádejou a odhodlaním byť čo najlepšími sudcami a pomáhať spravodlivosti. Potešili sme sa ich príchodu, dlhé roky pracujeme nad rámec svojich fyzických a psychických síl.   

Po rokoch, keď sa justícia borila s ťažkými problémami rôzneho druhu, verím, že prichádzajú dobré časy, akokoľvek sa to niekedy interpretuje inak. 

Pokojné a radostné Vianoce želá Daniela Baranová