Sedela som počas obedňajšej prestávky na lavičke v parku na námestí a užívala si slnečné lúče po niekoľkých dňoch sivej zamračenej oblohy. Moje malé veľkomesto je mi v takých chvíľach jemného obedňajšieho šumu obzvlášť milé.
Na lavičke za vedľajším kríkom dvaja muži, ako sa hovorí v najlepšom veku, v debate, ktorá sa nedala nepočuť, riešili domáce problémy. Kým si jeden z nich nevšimol hlúčik študentov hovoriacich ukrajinsky, ktorí obsadili lavičku oproti. Kývol rukou a začala táto nevšedná politologická diskusia: " A tota vojna, Jožku, kedy už skončí?" Jožko sa po chvíli ozval: " Vieš Palku, tak sebe dumem, že skončí, ket jej už nebude treba". "A čo
myslíš, Jožku, komu ju teraz treba?"
"No nám dvom, Palku, ani tým mladým na lavičke určite nie." A ako vstával z lavičky, zachytil môj pohľad, usmial sa a dodal: "A ani tu, mladej panej, že mladá pani?!"
"Mladá pani" opätovala odchádzajúcim mužom úsmev, ale nedalo mi, nemyslieť, ako blízko boli pravdy.
Kto vlastne vojny a aj túto potrebuje? Prečo sa hovorí, že dejiny ľudstva sú dejinami vojen?
Na svete je okolo 8 miliárd ľudí, v dospelej populácii niečo málo viac mužov ako žien., ako v ktorej krajine. Ženy vojny nepotrebujú, v každej vojne sú najviac postihnuté a to nielen na tele, duši a ženskej dôstojnosti. Sú s deťmi najviac strádajúce a najviac trpiace. Deti, ktoré by mali mať v každej krajine, kultúre a náboženstve právo na
bezpečné a pokojné detstvo, a ktorých je na svete okolo dvoch miliárd, určite vojnu nepotrebujú, mali by byť od každej vojny uchránené. Asi každý desiaty dospelý človek patrí k seniorom, a spolu s rôzne fyzicky a psychicky hendikepovanými ľuďmi určite tiež vojnu nepotrebujú., a ani na ňu nechcú vyčerpávať svoje fyzické a duševné sily, čo im ešte zostali.
Uvažujem ďalej. Zúžilo sa nám to na dospelých bojaschopných mužov v krajinách, ktoré odjakživa bojovali pre vojnovú korisť, ktorou boli územia, suroviny a moc nad ľuďmi. Ale koľko z tých, do vojny nanútene zverbovaných mužov, v tejto dobe vojnu
skutočne potrebuje? Kým a čím sú skutočne ohrození? Kto ich vyháňa z vlastných domovov? Pre koho majú vybojovať vojnovú korisť? Pre svoje rodiny?
A za akú vojnovú korisť a pre koho zo svojho národa bojujú najatí vojnoví žoldnieri? Úprimne, začala táto vojna na základe toho, aby v referende ruskí občania požadovali po svojej vláde zaútočiť na Ukrajinu? Nemyslím, že ruský národ v tomto usporiadaní sveta túži po takejto krvavej koristi, v ktorej sa absolútne znevažuje jeho ruská
duša a humanistické posolstvo Tolstého, Dostojevského a ostatných velikánov, ktorí predstavujú duchovný základ tohto národa.
Morálne autority sveta apelujú na skončenie tejto nezmyselnej vojny. Ľudstvo túto vojnu, ani žiadne iné vojny nepotrebuje. Kedy to raz dôjde skupine vodcov z rôznych strán sveta, ktorí vydobytú alebo aj občanmi zverenú moc zneužijú, a tak zakaždým vženú svoje vlastné národy do vojen s inými národmi, a otvoria tak Pandorinu skrinku toho
najhoršieho, čo sa v ľuďoch vie vo vojnách prejaviť?!
Daniela Baranová